Mária Royová — Ako to bude?

Až vstane Kristus z trónu zlatého,
poslednú pečať až On prelomí:
„Stalo sa! Koniec!“ z miesta svätého
až zaznie; orkán stáveké stromy
až začne lámať: ako to bude?

Až ostrovom jas v mori sa stratí;
zemetrasenie nádherné dómy
s rachotom temným až navždy zvráti;
poslednú pieseň až zhučia hromy
pozemskej kráse: ako to bude?

Ó, až raz ku nej združia sa stony
bolesti divej, výkriky žiaľu,
až zmizne zákon, trasú sa tróny,
na každej tvári len strasť zúfalú
až oko uzrie: ako to bude?

Až On sa zjaví, Ten posmievaný,
ktorého deti dnes každý mučí,
až príde dávno ohlasovaný,
ktorého láskou svet zhŕdať učí,
ako Sudca, v sláve: ako to bude?

Až večnej smrti ohnivá strela
preletí svetom smutným divoko,
nevercov smelé poznačí čelá
a odpadlíkov vrhne hlboko
v príšernú priepasť: ako to bude?

Až, ako pred veky bolo hlásané,
konečne všetko slávne sa splní,
doba rátania až raz nastane,
odplaty večnej zahučia vlny:
ach, s tebou, vtedy ako to bude?

Komentovať