2. JÚL
Keď Alžbeta počula pozdrav Máriin, nemluvniatko sa pohlo v jej živote a Duch Svätý naplnil Alžbetu. I zvolala silným hlasom: Požehnaná medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! Ale ako to, že matka môjho Pána prišla ku mne? Lebo ajhľa, len čo mi zaznel v ušiach hlas tvojho pozdravu, radostne pohlo sa mi v živote nemluvniatko. A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.
Lukáš 1, 41 – 45
Zdá sa, že Lukáš má mimoriadnu radosť z tejto udalosti, keď ju tak dopodrobna opisuje a milú pannu nám všetkým, obzvlášť však ženám, tak krásne vykresľuje vencom, ktorý je ozdobený veľmi krásnymi a milými ružami. Lebo tu chváli tri zvláštne cnosti, o ktoré sa aj my máme snažiť.
Tá prvá je viera, tá druhá, veľmi veľká, nesmierna pokora, tretím je jemné a cudné počínanie si ( správanie sa) pred ľuďmi. Kde je takáto ozdoba pri žene alebo panne, ďaleko prevyšuje všetky kráľovné a cisárovné v ich zlate, drahokamoch, perlách, zamate a hodvábe.
Ó, viera, viera, aká náročná mi pripadáš, a predsa zvlášť blahoslavený je ten človek ktorý verí, lebo je – naznačuje Kristus – miestom prebývania a palácom Božieho majestátu; naopak, kto neverí je komôrkou diabla. Ó, chráň nás, milý Pane, pred neverou a posilňuj nám vieru!
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak