Nehanbime sa za evanjelium
Pôst, Bože, pôst,
a hriechu dosť
ó, daj nám v duchu
k Tebe dôjsť!
Nech na nás skanie
To Tvoje zmilovanie!
Pôst, Bože pôst –
prosíme, teš nás,
láskou hosť! Amen (M.R.)
Mk 8,38:
“Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi. Amen
Kajúci bratia a sestry v Pánovi !
V štyridsaťdňovom pôstnom čase sa v cirkvi veľa krát pripomína Ježišovo poníženie, utrpenie a ukrižovanie.
To samo o sebe môže navodiť dojem, že v tomto Božom konaní s Ježišom ide o históriu, ktorú si iba opakujeme. Lebo “opakovanie je matka múdrosti”. Je celkom bežné a žiaľ aj medzi kresťanmi časté, že nebadáme a nevnímame ako súvisí Pánovo utrpenia a cesta na kríž s nami osobne. S naším životom, ktorý žijeme. Neraz žijeme celkom autonómne a nezávisle od mohých vecí okolo nás, ktoré sa tu dejú, tým viac od vecí, ktoré sa udiali v minulosti, či dokonca v dávnej minulosti, akou je aj Ježišovi ukrižovanie.
Dnešná druhá pôstna nedeľa nám chce povedať niečo iné. Chce poukázať na súvis s udalosťami Golgoty s naším životom osobným i životom celého sveta.
Akokoľvek je svet okolo nás hrdý a neraz až pyšný na seba, na svoje výdobytky, na svoje tzv. istoty, na svoju múdrosť a schopnosti zaistiť si život, prosperitu a bohatstvo, nie je to celkom tak.
Dianie okolo nás nás presviedča o tom, aký je moderný a vyspelý svet zraniteľný a človek je iba jeho nepatrnou súčasťou ako zrniečk prachu. Je “Parou, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne (JK 4,14) To množstvo živelných pohrôm vo svete, a nechýbajú už aj u nás i keď v menšom rozsahu, ukazuje na nezaistenosť a zraniteľnosť našej existencie.
Stačí azda malý príklad: Máme stále viac automobilov na cestách a stále silnejšie a rýchlejšie motory, ale aj stále škaredšie a tragickejšie havárie a zlyhania. Navyše, medzi ľuďmi je stále menej základnej slušnosti, vzájomnej úcty a ohľaduplnosti, ale stále viac svárov, nepriateľstiev a napätí. Zdá sa nám, akoby bolo menej životnej múdrosti a vnímavosti učiť sa z chýb minulosti.
Pán Ježiš nám dnes hovorí, že pokolenie Adama a Evy po páde nie je tak múdre, ako si myslí. Nie je ani schopné rozlišovať dobro a zlo tak, ako sa domnieva. Nie je tak samostatné a autonómne, ako by chcelo. Ani nie je tak schopné mať svoj život vo svojich rukách, ako by si prialo.
Pokolenie po prvom, starom Adamovi je pokolením hriešnikov, pokolením ľudí stratených Bohu. Pán Ježiš toto opustenie Boha vyjadruje slovom cudzoložstvo.
Cudzoložstvo nie je iba hriech v manželstve a v telesnej oblasti medzi mužom a ženou, ale aj stavom narušenej lásky a dôvery k Pánu Bohu. Už Mojžiš hovoril svojmu ľudu, že zrádza Hospodina, opúšťa Ho a je Mu často neverný. Podobne aj proroci hovorili o duchovnom smilstve: ”pod každým zeleným stromom smilníte” – a tým mysleli na rôzne cudzie viery, kulty a náboženské predstavy, ktoré boli v protive k tej “prvej láske”, k pôvodnému vzťahu k Hospodinu.
Cudzoložné a hriešne pokolenie je každé pokolenie po páde. Takto sa javí každý človek, ktorý sa hanbí za vzťah k Bohu Otcovi a zvlášť k Jeho Synovi a za Jeho reči.
Taký vzťah je chorým vzťahom. Neraz preto pripomíname onoho chlapca z evanjelia Mk 9,14-29, ktoré sme čítali v úvodnej liturgii. Všelijako dokrúteného, ktorým lomcujú zlé sily a zlý duch, ktorý ho vedie a hádže tam, kam nechce ani on, ani jeho rodičia. “Odkedy sa mu to stáva?”– znie otázka Pána Ježiša. Odpoveď otca je pravdivá: “od detstva”.
Ani my, ani naše deti nie sú vyňaté z toho zlého a narušeného vzťahu k Pánu Bohu a k Ježišovi. Keď ide o deti, sme možno ochotní veriť, že sú dobré a nevinné. V skutočnosti však ich hriech v útlom a ranom detstve ešte tak veľmi nevidieť ako u dospelých. S pribúdajúcim vekom sa pri dospievajúcich, starších a starých začína ukazovať zjavnejšie. Neraz sa iba viac skrýva a hanbí za svoje chyby, omyly a hriechy. Dospelí ľudia ťažšie znášajú napomenutie a usvedčenie z hriechu.
Otázkou preto je, aká je cesta z tohoto stavu, ktorý je všeobecný a celkom bežný?Pán Ježiš upozorňuje na dôležitosť Jeho slov a rečí, ktoré by si ľudia mali všímať, spoznávať a akceptovať ich! Ktoré sú to ? – On hovorí:
“Učte ich zachovávať, všetko, čokoľvek som vám prikázal” (Mt 28)
Možno nás, rodičov a učiteľov ako prvé napadne vyučovanie Božím morálnym zákonom. Desatoru a slovám Kristovým, ktoré Desatoro ešte sprísňujú. ”Bolo povedané starým, ja však hovorím vám”! ( Mt 5 – 7) Nepochybne, to všetko je veľmi dôležité a má to svoj význam a svoju váhu. Veď nikto beztrestne a najmä nie dlhodobo nemôže porušovať Božie pravidlá pre život. Pán Boh trestá hriech a môže trestať za hriechy otcov potomstvo až do tretieho či štvrtého pokolenia. A predsa ani to nie je všetko a najmä nie to najdôležitejšie zo slov Pánových, ktoré nám priniesol z neba. Ktoré nám odovzdal a ktoré sa s blížiacim koncom vekov ukážu ako správne a dôležité.
Dnes, milí bratia a sestry, chceme ukázať nielen na hriech a jeho silu, jeho putá a otroctvo. Nielen na silu zákona Božieho, ktorým stavia hrádzu ľudskej zlobe a v ktorom všetkým nám nastavuje zrkadlo.
Ešte viac a nad to všetko chceme ukázať aj na silu evanjelia. Na Ježišovo dielo a kríž, ktorý nie je iba výsledkom ľudskej zúrivosti, zaslepenosti a krátkozrakosti. Ježišov kríž je Božou mocou a cestou k nášmu vykúpeniu. K vytrhnutiu každého hriešnika zo zlej moci a mocnosti hriechu. Kristova cesta, poníženie a ukrižovanie, Jeho obetované telo a vyliata krv je tým Slovom, tou “rečou”, za ktorú by sme sa nemali hanbiť, ale ju prijímať s dôverou!
Nehanbime sa ani za slová, keď hovorí: “ Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov…”.
Za viditeľné Slovo Pánovo vo sviatosti Jeho svätej Večere, ku ktorej smieme pristúpiť. To, čo sa udialo na Golgote koná Pán pre nás mocou Jeho slova dnes, keď pod spôsobom chleba a vína nám podáva seba. V daroch o ktorých hovorí: ”Toto je moje telo – toto je moja krv, krv novj zmluvy”.
Tu, pri jeho stole nám ponúka účasť na svojom víťazstve. Na svojom vzkriesení a sláve. Lebo On, Muž bolesti príde napokon v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.
To je to, čo svet, zlé a cudzoložné pokolenie má a smie počuť a prijať. To je to, za čo sa nemáme nikdy hanbiť. Náš Pán chce, aby sme sa neprestajne radovali. Teraz, zajtra i potom, keď príde viditeľne v sláve a moci. Nehanbime sa a spievajme: Hore srdcia naše – a so všetkými vernými a dobrorečme na kolenách nášmu Pánovi tu v časnosti, i vo večnosti. Amen.
2.pôstna nedeľa s Večerou Pánovou – Ľubomír Batka st.
A- S/11
Slovak