Kde hľadať pomoc v chorobe
Svätý Bože, zvestujeme Tvoju chválu, keď môžeme
aj dnes v jednote ducha a viery Tvoje slovo počuť
a ním svoj život napraviť. Pe Ježiša Krista nášho Pána
pohliadni na nás s láskou a vylieč nás z našich chýb a nedostatkov. Daj nám Ducha Svätého, v sile ktorého
dokážeme prmáhať zlo v nás i mimo nás. Popraj nám, aby sme Ťa oslavovali aj novým životom z viery. Amen
Mk 9, 17 – 29:
“ Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majste, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha (18) a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. (19) A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! (20) A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval chlapcom; tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. (21) Spýtal sa Ježiš jeho otca: Odkedy sa mu to stáva?
Odpovedal: Od detstva. (22) A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš pomôž nám, zľutuj sa nad nami! (23) Povedal mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné. (24) Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôže mojej nevere! (25) Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkatujem: vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! (26) Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A chlapec ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. (27) Ale Ježiš chytil ho za ruku a zodvihol, a on vstal. (28) Keď Ježiš vošiel do domu a boli sami, spýtali sa ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? (29) A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou a pôstom”. Amen
Milé sestry a bratia, bohumilí kresťania!
Hovorí sa, že Angličania sa pri stretnutí najčastejšie rozprávajú o počasí. Američania o peniazoch, Francúzi o víne, alebo jedle. Ktovie, ako by hodnotili iné národy nás Slovákov a čo by povedali, čo je najčastejšou témou našich rozhovorov.
Osobne mám dojem, že najčastejšou témou našich rozhovorov sú choroby a nemoce. Nielen starí a starší ľudia hovoria smutní a niekedy aj nahnevaní o svojich chorobách, neduchoch, bolestiach a zdravotných problémoch, ktoré ich skutočne veľmi často sužujú. Výnimkou nie sú ani rodičia, ktorí súprestrašení rôznymi, neraz skutočne vážnymi chorobami svojich detí.
Mnohí – aj neškolení ľudia vedia hovoriť o rôznych diagnózach ako lekári a o liekoch ako lekárnici. Mnohí, keď prídu k lekárovi hneď mu aj poradia, čo im má predpísať…Keď si spomenieme na pandémiu Kovidu 19, na Slovensku sa vynorilo množstvo rôznych “odborníkov”, ktorí chceli radiť aj vláde a expertom, čo treba užívať, čo robiť a čo nie. Najnovšou témou v mojej generácii je otázka: Čo zaberá na bolesti kĺbov, alebo či rovno podstúpiť operáciu a dať si vymeniť kĺby za umelé.
Nepochybne platí, že zdravovotné problémy skôr, či neskôr spozná každý z nás. Choroby sa týkajú aj našich blízkych a drahých. Keď príde nejaká vážna nemoc, každý hľadá pomoc, radu a dobrý liek a dobrého lekára.
Pomoc hľadali ľudia v každej dobe a preto boli lekári váženými osobami. Tak to bolo aj v dobe Ježišovej. Akonáhle sa rozchýrilo, že Ježiš z Nazareta dokáže liečiť a uzdravovať, ľudia prichádzali za ním v celých zástupoch. Evanjelista Marek nám predstavuje otca, ktorý mal hluchonemého syna, ktorý navyše trpel aj ďalším ochorením, ktoré spôsobovalo priame ohrozenie života. Dostával záchvaty, ústa sa mu penili, škrípal zubami a padal nielen na zem, ale aj do ohňa, alebo do vody. Keď sa Ježiš spýtal otca, odkedy sa mu to stáva, odpovedal so smútkom: “od detstva”.
Nás dnes možno pri tomto rozprávaní zamestnáva najprv myšlienka, prečo tento otec, jeho okolie, dokonca aj učeníci a samotný Pán Ježiš hovorili o tejto chorobe ako o “posadnutosti zlým duchom”.
Bola to všobecná predstava ľudí tej doby, ktorí si nemoc predstavovali ako príchod zlého ducha do tela a ducha človeka, alebo ako príchod akéhosi démona, ktorý spôsobuje v človeku všetko to zlé, čo ho postihlo. Pán Ježiš nevysvetľoval ľuďom podstatu nemoce a to, čo dnes skúma moderná mikrobiológia, biochémia a imunológia, ale On ľuďom účinne pomáhal.
Ak nás tá zmienka o nemom a hluchom duchu azda vyrušuje a odvádza od viery v Ježiša, ak spôsobuje pochybnosti o pravdivoti slov evanjelia, mali by sme si priznať a uvedomiť, že dnes tiež nevieme o pôvode chorôb všetko. Aj my ich vnímame ako také, ktoré prichádzajú k nám zdravým zvonku. Podobne ako Ježišovi súčasníci vnímali svoje onemocnenie ako pôsobenie “nečistého ducha” ktorý vchádza do duše a tela človeka neviditeľné zvonku, aj my sa obávame pôsobenia neviditeľných vonkajších vplyvov v podobe vírusov, ktoré pôsobia nemoce a epidémie, v podobe rôznych neviditeľných baktérií, stafilokokov, ale aj zdraviu škodlivých chemických látok. Mnohé z nich sme ešte “včera” považovali za veľké víťazstvo ľudského umu, za nádej na zlepšenie života. Spomeňme si len na tony prášku DDT, nasypaného na mandelinky, o ktorom dnes vieme, že sa v ani v pôde, ani vo vode nestráca a zostáva trvalo v potravinovom reťazci. A čo povedať o množsvách exhalátov, ktoré dnešná výroba produkuje a ktoré pôsobia vo vzduchu ktorý dýchame, v pôde, v ktorej pestujeme potraviny, i vo vode ktorú pijeme, alebo ňou zavlažujeme polia a záhrady. A čo iné je to obrovské množstvo mikroplastov v moriach a oceánoch, ktoré požívajú ryby a ktoré máme už aj v našich vodných zdrojoch? Čo povedať o rôznych druhoch škodlivého žiarenia pri výrobe a použití rôznych zbraní? Čo o žiarení z batériíí mobilých telefónov? To už ani nehovorím o škodlivinách z fajčenia a drog, ktorými niektorí dobrovoľne zásobujú svoje telesné orgány. Ak však z pôsobenia toho všetkého vznikajú rozličné onemocnenia, ľudia nehľadajú pôvod vzniku, ale hľadajú lekára, ktorý vie účinne pomôcť. Niektorí sa nechcú sami chrániť aspoň tam, kde môžu: dezinfekciou rúk, alebo nosením rúška, alebo ochranných odevov a pomôcok. Všetko sú to neviditeľné vplyvy “zvonka” na naše telo, ale aj na psychiku a duchovný život.
Je množstvo rôznych zlých vplyvov ktoré prichádzajú a pôsobia na ľudí. Preto sa pýtame: Čo robiť pre zachovania zdravia a života vôbec?
Bratia a sestry!
Na jednej strane je pre dnešných rodičov príkladom v evanjeliu spomínaný otec, ktorý sa od mladosti s láskou staral o svojho syna, aby nepadol do ohňa, alebo do vody. Je však príkladom aj v tom, že si uvedomil, že pomôcť synovi môže len mimoriadny lekár Ježiš z Nazareta a preto svoje dieťa priviedol k Nemu.
Zároveň však musíme povedať, že by bolo chybou hľadať Ježiša len vtedy, keď hľadáme dar zdravia. Je chybou videť v Ňom len zázračného lekára a liečiteľa. Pán Ježiš síce nikdy neodmietol pomoc a uzdravil aj v Betsaide onoho mládenčeka. Urobil to svojou Božskou mocou a svojím všemohúcim slovom. Lenže On bol a je viac ako zázračný lekár.
Ježiš Kristus vždy hľadal a hľadá našu plnú vieru a dôveru v Neho ako Spasiteľa. Ponúka nám viac ako aktuálne uzdravenie – totiž plnú záchranu tela i duše. On prišiel, aby odstránil od nás vplyv každej zlej moci, či už korení v nás a prichádza ako dôsledok nášho hriešneho a neraz veľmi nerozumného konania, alebo od toho starého nepriateľa, ktorý “by nás chcel zničiť”, “otca lži”, ktorého pôsobenie vedie k našej smrti.
Všímnime si tiež to, že toto uzdravenie sa udialo krátko pred Ježišovou cestou na kríž. Svoj kríž a všetko utrpenie Pán Ježiš prijal dobrovoľne a s lásky k nám. Preto, aby nás chránil nielen v časnosti, ale zachoval nás aj pre večný život. Túto pravdu hlásal slovom a takúto vieru v srdci človeka hľadal a hľadá. On aj dnes ponúka každému svoju pomoc a spásu.
Ak to človek nevie, alebo nechce prijať, zostáva v tej istej mase “neveriaceho pokolenia”, ktoré síce hľadá dary, ale odmieta Darcu. – Neveriace pokolenie hľadá chlieb, ale neprijímali pravý Chlieb z neba, ani Toho, ktorý Ho poslal. Neveriaci hľadajú zdravie tela, ale nehľadajú Toho, ktorý môže zachrániť naše telo i dušu.
Otec hluchonemého chlapca, trpiaceho navyše aj nejakým druhom padúcnice sa iste rozprával a radil s blížnymi, kde by našiel vyliečeniesvojho syna. Neprišiel k Ježišovi z vierou, že On je Spasiteľ a Syn Boží. Ježiša poprosil o pomoc, keď jeho synovi učeníci Pánovi nevedeli pomôcť: “Ak môžeš, pomôž nám a zľutuj sa nad nami!”
On mu odpovedal: Ak môžeš? – Veriacemu je všetko možné! Vtedy zvolal: Verím! – A doložil celkom pravdivo a ľudsky: Pomôž mojej nevere! Toto pokorné a pravdivé priznanie sa stalo cestou k tomu, že neodišiel neobdarovaný, ale dostal viac, ako dúfal dostať! Po Ježišovom slove, padol síce chlapec na zem, tak že si mnohí mysleli, že je mŕtvy, ale opak bol pravdou. Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol ho.
Bratia a sestry!
Možno je aj naša viera v Ježiša malá ako horčičné zrnko, ale vedzme, že Pán ju neodmieta, ale popriava jej rast, aby sa stala živým stromom uprostred tohoto sveta a bola činnou v láske.
Všetky naše deti potrebujú Ježišovu pomoc, aby nepadli do ohňa, či vody a nehynuli, lebo sú spolu s nami súčasťou neveriaceho pokolenia a Ježiš chce, aby sme verili a veriac, aby sme dosiahli telesné a duchovné požehnanie, odpustenie hriechov a večný život. Všetkým nám podáva svoju ruku, lebo On neprišiel odsúdiť svet, ale prišiel, aby ho spasil.
Na otázku učeníkov, prečo nemohli chlapca uzdraviť oni, Pán odpovedal, že ten zlý, ktorý pôsobí vždy to, čo vedie k hriechu a smrti, môže byť odstránený len “modlitbou a pôstom”.
Poviem si: Aké ľahké…pomodliť sa a postiť sa! V Getsemane, kde sa Ježiš modlil “krvavým potom”, učeníci sa s Ním modliť nevládali. Spali…A pritom modlitba z viery je dôležitým, účinným liekom. A pokiaľ ide o pôst, Pán Ježiš nemyslí a nehovorí o pôste ako zdržiavaní sa nejakého pokrmu, alebo nápoja, ani tým nemyslí sypanie popola na hlavu. On má na mysli taký pôst, ako ho hlásali žu proroci Izraela, napríklad Izaiáš:
“Či je to taký pôst, v akom mám ja záľubu, deň,
keď sa človek kajá? Znamená to ovesiť hlavu ako trstina a podstlať si vrecovinu a popol?
Či toto nazývaš pôstom, vzácnym dňom Hospodinovým?
Toto je hľa pôst, ktorý ja mám rád:
Rozviazať putá neprávosti, spretŕhať povrazy jarma, prepustiť utláčaných na slobodu a polámať každé jarmo.
Neznamé to lámať svoj chlieb hladnému a biednych, bezprístrešných voviesť do svojho domu?
…potom vyšľahne tvoje svetlo ako zore a rýchlo sa uzdravíš….”(Iz 58, 5 – 8)
To sú znaky nového života v láske, v živote podľa Božej vôle. Tam, kde takto žijeme a rešpektujme Božie pravidlá pre život, prichádza uzdravenie a život v radostnej slobode. Tamprichádza aj pomoc v pravý čas, keď ochorieme “na smrť” . Ani vtedy neostávame sami a bez pomoci. Príjmime už teraz v dôvere pomoc a ruku Toho, ktorý nám chce a môže pomôcť, ktorý nás chce posilňovať, potešovať a napokon aj prijať do svojej slávy v nebesiach. Amen
17.nedeľa po Svätej Trojici – Ľubomír Batka st.
Slovak