Sobáše

Sobáše

Kto patrí Pánovi Ježišovi, či brat alebo sestra v Kristovi, a chce vstúpiť do manželského stavu, tak by mal mať istotu, že tak robí s dušou, ktorá Mu rovnako patrí, ktorá prežila skutočné obrátenie k živému a pravému Bohu, ktorá Mu slúži a miluje Božie Slovo.

V takej vážnej veci ako je sobáš, nemá byť rozhodujúca len náklonnosť jeden k druhému, ani uistenie o láske, ale rozhodujúca má byť istota, že obidvaja patria Pánovi a že ich spája Boh.

Je nespornou vecou, že tu i tam v manželstvách veriacich ľudí je nesúlad a niekde aj obrovské ťažkosti. Príčiny bývajú rôzne, najčastejšie v povahách, ale aj vo vonkajších vplyvoch a okolnostiach. Predovšetkým však preto, že takí manželia doposiaľ nevyzreli na kresťanské osobnosti a charaktery. Ak vzniknú po sobáši u veriacich manželov nezhody a ťažkosti, majú sa koriť pred milostivou tvárou Božou. Všetko ich to má viesť bližšie k Pánovi, aj nezrovnalosti a ťažkosti medzi nimi. Práve v nich sa majú učiť v tichosti a pokore od Pána. A ak budú robiť dobré pokroky v tomto učení, miznúť budú aj ťažkosti medzi nimi.

Oproti tomu aj vo svete nájdeme dobré manželstvá. Bol by to samozrejme rýchly záver, keby tí nasledovníci a učeníci Pánovi povedali: „keďže aj medzi veriacimi nájdeme nešťastné manželstvá, nezáleží na tom koho si vezmeme. Či je veriaci alebo neveriaci, len keď budeme spokojní v manželstve“. To by bolo veľmi zlé rozhodnutie, priam bezbožné. Pánovo prikázanie je jasné − veriaci sa má ženiť a vydávať len v Pánovi: „Neťahajte jarmo s neveriacimi.“

Cirkev, či CZ ktorému by to bolo ľahostajné, ak sa jeho mládež žení či vydáva za nevercov, to by bola už zosvetštená cirkev či zbor. Napomínajme preto mládež, aby tento svätý krok robila jedine s Pánom a v Pánovi a na modlitbách.

Skúsenosti nás učia, že dlhé známosti nie sú dobré. Ak sa zasnúbi mladík, ktorý sa bude chcieť ženiť za 4−6 rokov je jeho zasnúbenie veru nerozumným krokom. Výnimky však sú tu na to, aby potvrdzovali pravidlo. Zasnúbenie nemá byť príliš dlhé a má byť ukončené skorým sobášom.

Vo svete si mládenec urobí „známosť“ s dievčinou. Chodia spolu, bavia sa, milujú sa, ale nie sú zasnúbení (či zosobášení). Za rok, dva, alebo za dlhšiu dobu sa jeden druhého nabaží a rozídu sa. Z takejto známosti nebýva obyčajne nič dobrého, iba pošpinená povesť jedného alebo druhého, alebo obidvoch. Väčšinou utrpí povesť dievčaťa, ktorej sa nabažil mládenec.

Mladí sa spoznávajú na SLB, na cirkevných akciách, návštevách druhých rodín a inde. Skoro sa spozná, či by sa tí dvaja k sebe hodili. Niekedy im to veriaci alebo rodičia naznačia. Často si to aj rodičia prajú − hoci aj keď pripustíme, že ich úsudok nie je vždy správny. Ale budú mať vždy dosť príležitostí aby sa povahovo poznali a to ešte pred zasnúbením. Zasnúbenie a sobáš sa neuzatvárajú bez modlitieb.

Teda, nikdy si nerobte vážnu „známosť“ s neveriacimi. Priateľstvo, známosť, zasnúbenie a sobáš, ktorý uzatvárame proti slovu Božiemu sú bez Božieho požehnania.

V jednej knižke, v ktorej sa píše, aby sme neťahali jarmo s neveriacimi bola reč o dievčati, ktorá prišla k Spurgeonovi pre radu, či má udržovať priateľstvo s jedným mladým mužom. Spurgeon jej povedal: „Mária, je Ján obrátený?“ „Nie, nie je,“ odpovedala dievka, „ale ja ho môžem získať pre Pána“. „Dobre Mária,“ vravel Spurgeon, „až vás príde Ján navštíviť, postavte sa v kuchyni na stôl a skúste, či Jána vytiahnete hore, alebo či vás Ján stiahne dole.“ „Ale pán Spurgeon, Ján je silnejší ako ja, on ma iste stiahne dole.“ „Áno,“ odvetil Spurgeon, „zapamätajte si teda, že vy ho nikdy nevytiahnete k sebe.“

Urobme rozhodnutie, drahí, že nebudeme hľadať svoje nastávajúcich manželov a manželky vo svete. Nech je toto rozhodnutie alfou a omegou.

Sestrám vravíme: Neproste za nejakého princa podľa tela, ale za princa podľa vnútorného človeka. Všetky sa nemôžu vydať za boháčov, učencov a za mužov, ktorí majú postavenie, ktoré by sa vám páčilo. Žiadna práca nezahanbuje človeka. Ak je to muž bystrý, múdry, Pánu Bohu oddaný, nech má akékoľvek povolanie, ktoré mu zaručuje slušný zárobok, vedzte, že ak vám ho dáva Pán, že s ním budete šťastná a že budete môcť spoločne oslavovať Boha. Najväčším šťastím je, keď obidvaja môžete povedať: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“

A bratom hovoríme: nečakajte na nejaké princezné ani na „otrokyňu“ ktorá by na vás len drela. Mnohí také čakajú a mohli by sa ženiť, ale čakajú na svoj vysnívaný ideál. Taký nenájdete. Myslíte len na to, s ktorou by ste boli šťastný? Prečo by ste nemali myslieť predovšetkým na to, ktorá by bola s vami šťastná? Urobte svojim sobášom a manželstvom Bohu oddanú dievčinu šťastnú. V jej šťastí budete aj vy šťastný.

A na záver: „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (1M 9, 1) to je to staré Božie prikázanie, ktoré zavrhujú mnohé národy − ale len na svoje odsúdenie. Veriaci ho majú zachovávať. Kto sa žení alebo vydáva zakladá rodinu. Chce mať potomkov. Bohu oddaní manželia môžu očakávať, že budú mať Bohu oddané potomstvo, na ktorom bude stále spočívať Božie požehnanie.

Pokoj Vám!!

Komentáre k “Sobáše

  1. lubo batka st

    Pozerám sa na štatistiku mesta Senica za r. 2022:
    Sobášených bolo 87 párov, pričom cirkevný sobáš v kostole malo 25 z nich.
    (Necelá 1/3 !?)

Komentovať