Spievajme Hospodinu novú pieseň

      Spievajme Hospodinu novú pieseň

Kriste, keď necháš nás

do času na seba,

len daj nám, čo duši

i telu potreba!

Veď nás Duchom svojim,

a počuj naše chvály,

aby sme s vernými

v nebi Ti spievali. Amen 

Sk 16, 25 – 34:

     “Okolo polnoci modlili sa Pavel a Sílas, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. (26) Odrazu nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasli základy žalára, všetky dvere sa razom otvorili a všetkým uvoľnili sa okovy. (27) Keď sa žalárnik prebudil a dvre väzenia videl otvorené, tasil meč a chcel si vziať život; domnieval sa totiž, že väzni utiekli. (28) Ale Pavel zavolal silným hlasom a povedal: Neubližuj si! Veď sme všetci tu! (29) I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom, (30) vyviedol ich, hovoriac: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? (31) Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! (32) Potom hovorili mu slovo Božie , aj všetkým v jeho dome. (33) V tú nočnú hodinu prijal ich k sebe, umyl im rany a hneď sa dal pokrstiť aj on, aj všetci jeho domáci. (34) Potom ich zaviedol do domu, pripravil stôl a veselil sa s celým domom, že uveril Bohu.” Amen

    Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

   Uprostred krásneho mesiaca mája, keď je Božia príroda svieža a krásna, nechýba v nej ani spev. Ľúbezný je spev vtáctva, ale svojou krásou priam spieva celá príroda a všetko tvorstvo hlása slávu Stvoriteľovu. Do tohoto orchestra prírody sa má zapojiť aj človek – koruna stvorenstva. Veď práve človek a ľudský hlas je výnimočným darom a dielom Božím, ktorý vyniká nad všetky ostatné hlasy.      

    Spomeňme ako príklad niekdajšiu peruánsku speváčku Imu Summac, ktorej hlasový rozsah bol až päť okáv. Mohli by sme spomenúť aj mnohých iných spevákov, napríklad trojicu známych svetových tenorov: Luciano Pavaroti, Plasido Domingo, José Carreras) alebo pred 2,5 rokmi zosnulého “pražského slávika” (K.Gotta), ktorí udivovali poslucháčov krásou a rozsahom svojich hlasov.

    O našej evanjelickej cirkvi oddávna platí, že je spevavou cirkvou. Krása nábožného spevu, vznešenosť melódií i hĺbka textov je azda najtypickejším znakom nášho duchovného prejavu. Náš piesňový fond je veľký dar a hodnota, na ktorú by sme nemali zabúdať my starší, ale ani mladé generácie. 

     V cirkvi nás práve dnešná štvrtá nedeľa po Veľkej noci vyzýva: Cantate – spievajte! Je to výzva založená na starocirkevnom predspeve a výzve 98.žalmu:” Spievajte Hospodinu novú pieseň! Lebo vykonal divné veci: pravica Jeho pomohla Mu i Jeho sväté rameno”. Spievať Hospodinu, rozozvučať nielen hlasivky, ale najmä struny sŕdc k chvále Hospodinovej máme preto, lebo vykonal vpravde divné veci. Myslíme najmä na div vzkriesenia Krista Pána, ale Hospodin neprestáva konať aj ďalšie a vždy nové skutky lásky pre nás, či už v krásnom dare prírody, alebo v našom osobnom živote. Avšak vrcholom Božej lásky je a zostáva obeť a potom slávne vzkriesenie Pána Ježiša, ktorý tak život a neporušiteľnosť vyviedol na svetlo.

    O tomto Božom konaní svedčíme a hovoríme v cirkvi vždy nanovo na každých službách Božích. Okrem zvestovaného slova k nim patrí aj chrámový spev a hudba. Už SZ proroci často vyjadrovali chválu Bohu piesňami a hymnami a celá kniha Žalmov je vlastne zbierkou nábožných piesní ľudu SZ, ktorá však slúži požehnane aj nám, ľudu NZ. Známy je výrok J.Tranovského, ktorý povedal: “Dvakrát sa modlí, kto spieva, len keď srdce pri tom býva”

     Prečítané slová Písma svätého prinášajú svedectvo o tom, že:

       Nábožná pieseň, pomáha prekonávať tieseň:

     1. uvoľňuje telesné trápenie

     2. a duši prináša upokojenie

   Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

   V zjavení Jánovom čítame, že nebesá sú plné radostného spevu vykúpených. Ale my už v tomto časnom živote máme skúsenosť, že nábožná pieseň je veľkou mocou a pomocou pre človeka. Slovenské príslovie hovorí: ”Čím viac nábožného spevu, tým menej hnevu”. V susedných Čechách bratia hovoria: “ Hrozné jest, když Búh neúrodou a morem trestá přísne – však ze všech trestú největší: když národ nemá písně!”

    Spievať máme za všetkých okolostí, lebo nábožná pieseň uvoľňuje tieseň. O tom svedčí aj dnešný text Písma. Spomína sa v ňom udalosť, keď apoštol Pavel spolu so Sílasom uzdravili v meste Filipis služobné dievča, ktoré malo vešteckého ducha. Keďže jej výroky boli často pravdivé, svojimi vyhláseniami prinášala svojim pánom nemalý zisk a zárobok. Keď ju apoštolovia uzdravili, jej páni tým prišli o zárobok a Pavol a Sílas boli obžalovaní, že prinášajú do krajiny učenie a obyčaje, ktoré Rimania nesmeli prijať a zachovávať. Sudcovia ich pre následnú vzburu odsúdili a dali ich spalicovať a potom ich uvrhli do mestského väzenia.

    Lukáš svedčí, že keď sa okolo polnoci Pavel a Sílas modlili, spievali Bohu chvály a väzni ich počúvali. Neboli nejaké spevy smútku a žalosti, ale spievali Bohu na chvály a vďaky. Príklad apoštolov Pavla  a Sílasa ukazuje, že aj v dňoch navštívenia a v ťažkostiach je nábožný spev veľkým potešením, že prináša úľavu telu i duši a zbavuje človeka obáv a strachu. 

    Väzňom obyčajne nie je do spevu. Skôr sa vyvyňujú, hromžia a nadávajú, ale apoštolovia  aj v tom ťažkom položení chválili Boha. Pán Boh zasiahol a pomohol im tým, že nastalo veľké zemetrasenie, takže sa otriasli základy žalára, dvere väzenia sa razom otvorili a všetkým sa uvoľnili okovy. To bolo Božie “Amen” na ich modlitby a spevy. Prinieslo uvoľnenie telesných útrap a úľavu pre ich ubolené telá.

     2. Úprimné chvály a vďaky Pánu Bohu však priniesli aj pomoc pre všetky duše v tomto väzení. Nešlo len o to, že sa zemetrasením otvorili dvere väznice a tak sa naskytala pre väzňov možnosť úteku. Žalárnik v totmto väzení bol presvedčený, že túto možnosť využili všetci a pod rúškom tmy všetci väzni ušli. Tým bolo ohrozené jeho postavenie a možno aj jeho život, lebo mohol byť obvinený z neplnenia povinností. Preto: “Tasil meč a chcel si vziať život”. Apoštol Pavel však aj jemu ponúkol cestu záchrany, keď zvolal: “Neubližuj si, veď sme všetci tu”! I pýtal si svetlo, vbehol a trasúc sa padol pred Pavlom a Sílom”.

      Oni mu svetlo aj poskytli, ale nielen nejaký väzeňský lampáš, ale svetlo oveľa cennejšie a vzácnejšie. Svetlo pre jeho dušu, v ktorom mohol aj on ďalej žiť a kráčať cestou nového života. Je až udivujúce, že túto ponuku onen žalárnik okamžite prijal. Bol premožený svedectvom viery, ktoré apoštolovia slovami piesní a chvál, ale aj svojím konaním dokázali. Na základe toho, čo videl a skúsil, pozval apoštolov do svojho domu a položil im otázku, ktorá priniesla zmenu v jeho osobnom živote i v živote jeho rodiny. 

   “Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený?” – Iste z tých nábožných piesní vyrozumel, že boli adresované najmú oslave Kristovho vykupiteľkského diela. Ako pohan, zvyknutý rozmýšľať v duchu každého pohanského náboženstva, podľa ktorého človek musí najskôr božstvu niečo dať, aby mohol ako odmenu niečo očakávať, pýtal sa aj on, čo má činiť, čo má vykonať, aké úkony, alebo obete priniesť, aby dosiahol večný život s Kristom.

     Pavlova odpoveď je odpoveďou nielen pre onoho pohanského žalárnika a jeho rodinu, ale aj pre všetkých nás. “Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom!”

     Aby sme správne pochopili túto odpoveď, ktorá ukazuje na nevyhnutnosť viery pri dosahovaní spásy našich duší, mali by sme ju počuť a vnímať tak, ako znela v ušiach a v mysli onoho žalárnika i samotných apoštolov: Ver v Ježiša – ako Pána! Dôveruj Mu vo všetkom. Nech sa On stane Tvojím skutočným a najvyšším Pánom. Pánom nad životom i smrťou. 

   Nie sudcovia tohoto veku, nie mocní tohoto sveta sú a majú našimi navyššími pánmi nad nami. Ani nie povery, nie stvorené veci a nie božstvá tohoto veku – vrátane peňazí, pre ktoré chcú ľudia zotročovať jednotlivcov, ale aj celé národy až dodnes – ale sám Ježiš, Boží Syn má byť naším Pánom.

    Pre nás kresťanov prvé prikázanie: “Nebudeš mať iných Bohom okrem mňa” – znamená, že nebudeme mať iných bohov a pánov okrem Ježiša a to toho Ukrižovaného a Vzkrieseného. Jemu chceme a máme slobodne patriť, Jeho nasledovať a Jemu chceme slobodne a radostne spievať na česť a chválu po všetky veky.  

    “Veriť” v Ježiša ako Pána a pravého Boha znamená poznať Ho a žiť tak, ako nás učí On. Preto aj v tú nočnú hodinu bolo dôležité, aby ešte pred Krstom svätým onoho žalárnika a jeho rodiny, nasledovalo aspoň krátke poučenie z Božieho slova. Žalárnik – predtým zdanlivý pán nad životom a smrťou väzňov, ochotne umýval so svojou rodinou rany apoštolov, ošetril ich poranené telá a oni “umyli” a ošetrili jeho dušu a duše jeho najbližších. Takto boli všetci pripravení spoločne sa posadiť k jednému stolu, veseliť a radovať sa z toho, že sa Božia rodina opäť rozrástla, zväčšila a Dobrý pastier našiel svoje stratené ovce.

     Milí bratia a sestry!

    I keď sa to v prečítanom texte výslovne nehovorí, je nepochybné, že aj v tomto dome sa v onú nočnú hodinu ešte veľa spievalo, že zaznievali žalmy, hymny a chvály na oslavu Baránkovu. 

    To všetko bol dôsledok vrúcneho nábožného spevu apoštolov. Ich spev rozozvučal mnohé srdcia k oslave Božej a Kristovej.  Niekedy sú mnohí naši braia a sesty skeptickí, keď vidia duchovný chlad a duchovnú mŕtvotu a hluchotu mnohých našich rodín.        

     Pýtame sa často spoločne na cesty obživenia, duchovného znovuzrodenia a cesty k viere dnešných ľudí? – Tu je a tu smieme vidieť jednu z nich. Cesta nábožnej piesne, ktorá nielen zaháňa všetku tieseň, ale aj otvára srdcia ľudí a hojí rany tela i duše. 

     Nie iba slová kritiky a nariekania, ale slová radostnej oslavy majú znieť z chrámu, z našich domácností a zo spoločenstva cirkvi. Iste nájdu cestu pred Boží trón, ale nájdu aj cestu do sŕdc a duší poslucháčov na zemi. Buďme spievajúcou cirkvou Kristovou v radosti i tiesni, aby sme boli raz pripojení aj do nebeského chóru vykúpených a spasených ľudí našim Pánom. Amen

            4.nedeľa po Veľkej noci     Myjava 2022     Ľubomír Batka st.

Komentovať