Chceme vidieť Ježiša?
Povedz i nám slovo, Pane,
zdvihni duše ukonané,
nech nás Duch Tvoj mocne živí,
lieči, v čom sme neduživí,
uzdraví zrak, vidieť správne
dielo Tvoje večne slávne…
Tak ísť pevne k nebu cestou
viery s sviežou ratolesťou. Amen (M.R.)
J 12, 20- 33:
“Medzi tými, čo prišli vykonať pobožnosť na slávnosti, bolo niekoľko Grékov. (21) Títo pristúpili teda k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho, hovoriac: Pane, chceme vidieť Ježiša! (22) Filip išiel a povedal Ondrejovi, – potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi. (23) Odpovedajúc im Ježiš, riekol: Prišla hodina, aby oslávený bol Syn človeka. (24) Veru, veru, vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odomrie, prinesie veľkú úrodu. (25) Kto si miluje dušu,stratí ju, a kto si nenávidí dušu na tomto svete, zachová ju pre večný život. (26) Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude i môj služobník. Ak mi niekto slúži, uctí ho Otec. (27) Teraz mi je duša rozrušená a čo povedať: Otčte, zbav ma tejto hodiny? Ale veď na to som prišiel k tejto hodine. (28) Otče, osláv svoje meno! I prišiel hlas z neba: Oslávil som a ešte oslávim. (29) Tu zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril: Zahrmelo! Iní povedali: Anjel prehovoril k Nemu! (30) I povedal Ježiš: Nie pre mňa zaznel tento hlas, ale pre vás. (31) Teraz je súd nad týmto svetom. Teraz bude vyhodené knieža tohto sveta. (32) A ja, keď budem povýšený zo zeme, pritiahnem všetkých k sebe. (33) To povedal, aby označil, akou smrťou mal umrieť”. Amen
Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Gréci, ktorí sa neuspokojli s múdrosťou ktorú pestovali a vyznávali ich predkovia i súčasníci a preto ju skúšali nájsť v židovstve a stali sa prozelytmi, pristúpili k učeníkovi Filipovi s naliehavou prosbou: ” Pane, chceme vidieť Ježiša”! – Filip sa obrátil na Ondreja a – “Potom Ondrej a Filip išli a oznámili to Ježišovi”.
Možno povedať, že ľudí podobných gréckym prozelitom možno stretnúť aj dnes a oni sa obracajú na nás, veriacich kresťanov s podobou žiadosťou a výzvou. Mnohí hovoria podobne: “Chceme vidieť Ježiša”! Niekedy možno ešte naliehavejšie a agresívnejšie hovoria: “Ukážte nám Ježiša, v ktorého veríte a o ktorom toľko hovoríte!” My sme dnes učeníkmi Pána Ježiša a ak to verejne deklarujeme, obracajú sa ľudia na nás ako tí Gréci na učeníkov Filipa a Ondreja.
Možno povedať, že neraz nám podobnú otázku adresujú aj naše vlastné deti a vnúčatá. Myslia to úprimne – ak my im hovoríme a svedčíme o Ježišovi, oni Ho chcú – takpovediac – vidieť na “vlastné oči”, chcú mať nejakú konkrétnejšiu predstavu o Ňom ako Božom Synovi.
Samozrejme, táto otázka nechýba ani zo strany tzv.agnostikov, čiže ľudí, ktorí otvorene priznávajú, že nevedia, čo si majú o Ježišovi mysieť a ako sa s Ním možno stretnúť, ako Ho poznať a pokiaľ možno aj “vidieť”. Kladú nám otázky, či snáď nevnímame Ježiša ako nejakú rozprávkovú bytosť, alebo postavu podobnú Dedovi Mrázovi. O ňom, v čase nášho detstva prezident A. Zápotocký v rozhlase povedal a vysvetľoval: “Ježíšek sestářl, narostli mu fousy a stal se z něho Děda Mráz”!
Nedá sa vylúčiť, že takúto predstavu majú vo svojom myslení mnohí ľudia od detstva pevne zafixovanú dodnes. A je mnoho iných, ktorí sú formovaní predstavami rôznych duchovných prúdov a filozofií. Nemusí teda ísť vždy o nejaký hrubý materializmus s náznakom posmechu, ak ľudia hovoria: “Chceme vidieť Ježiša”!
Často túto otázku vyslovujú, alebo nosia v mysli aj naši konfirmandi, naše rozmýšľajúca mládež a postavia nás pred túto žiadosť so všetkou naliehavosoťu a mladíckym radikalizmom. Cítime, že nie je správne najmä našich blížnych a blízkych odbiť nejakou lacnou výhovorkou. Chcú vedieť a poznať Toho, v ktorého veríme a o kom vyznávame, že je: “Cesta, pravda i život”.
Bratia a sestry!
nemyslime si, že to mali Ondrej a Filip ľahšie ako my len preto, že Ježiš bol telesne prítomný na tejto zemi. Že im stačilo ukázať prstom na učiteľa z Nazaretu, alebo že stačilo na Neho zavolať menom, ktoré Mu podľa Božieho pokynu dali Jozef a Mária.
Nestačilo zrejme povedať: Aha, to je On, ten mladý muž s prenikavými očami a zvučným hlasom!
Od učeníkov, podobne ako od nás, sa očakáva, že naším blížnym a možno aj blízkym predstavíme našu vieru, prečo v tom “tesárovi z Nazareta” vidíme vteleného Božieho Syna, prečo Ho považujeme nielen za pravého človeka, ale aj pravého Boha a ľudského Spasiteľa.
Ježišovi súčasníci mali tú istú úlohu, lebo ani vtedy nestačilo vidieť, či poznať Ježiša ako človeka. Iste nie náhodou už prorok Izaiáš povedal o Božom služobníkovi, že “nemal postavy, ani dôstojnosti aby sme ho obdivovali, ani výzor, aby sme po ňom túžili”, (Iz 53, 2), aby takto oslovil a očaril ľudí. Jeho tvár nemusela nutne pripomínať tvár, ktorá sa páči iným, tvár zaujímavá ako filmovych, či televíznych hercov s herečiek, alebo vyšportovanou postavou, ako majú dnešní hrdinovia z olympiády.
To, čím Ježiš zaujímal, čím rozpaľoval ľudské mysle, alebo aj znepokojoval ľudí boli Jeho slová, Jeho zvesť, Jeho posolstvo evanjelia, ale aj Jeho výklad Božieho zákona, lebo učil inak, ako židovskí učitelia – zákonníci i farizeji. Ale najťažšie bolo ukázať a viesť ľudí k Ježišovi pre Jeho neustále upozorňovanie o nutnosti ísť do Jeruzalema a tam trpieť a zomrieť.
Jeho slová a vykonané divy nevyužil k tomu, aby bol oslavovaný ako kráľ tu na zemi, ako ten, ktorí sýti ľudí chlebom a zabezpečuje im zdravie a pohodlie na zemi. On smeroval k Jeruzalemu, kde mal trpieť, zomrieť potupnou smrťou, ale aj postaviť pred oči sveta najväčší možný div a Boží skutok – slávu zmŕtvychvstania. Táto reč “nešla do hlavy” ani jeho učeníkom, tým menej zástupom, alebo povrchným hľadačom pravdy a ľudskej múdrosti.
Pán Ježiš neodmietol prosbu Grékov a svojich učeníkov, ale aj tu opäť – i keď možno inými slovami – hovorí o svojej terajšej i budúcej sláve v jednoduchom podobenstve, ale podobenstve pravdivom. “Prišla hodina, aby oslávený bol Syn človeka. Veru, veru vám hovorím: Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme, neodumrie, ostane samo, ale ak odmrie, prinesie veľkú úrodu”.
Sú to slová predovšetkým a podobe Jeho slávy a o Jeho dare. Musí klesnúť do zeme, musí odumrieť, ako zrno, aby sa ukázala úroda tejto Božej sejby – totiž nový a pravý život.
Nejde však len o to, čo smieme a máme vidieť pri Ňom samotnom – totiž Jeho smrť, pochovanie a vzkriesenie, ale čo je aj naším údelom, ak chceme mať úžitok na Božej sejbe a Božej žatve: Preto hovorí: “Kto si miluje dušu, stratí ju, a kto si nenávidí dušu na tomto svete, zachová ju pre večný život. Ak mi niekto slúži, nech ma nasleduje, a kde som ja, tam bude aj môj služobník.”
Tu vidíme, čo Ježiš myslí pod slovom viera: je to plná dôvera v Božiu milosť, v Božie konanie, v Božiu budúcnosť pripravenú pre všetkých Jeho nasledovníkov prijatím tejto “prvotiny” – totiž Jeho samého. On je “pravý chlieb z neba”, je tým nebeským zrnom, ktorého sejba do zeme nie je zmarením zrna, ale je základom úrody večného života.
Toto slovo a svedectvo potvrdil sám nebeský Otec, keď sa Ježiš modlil, hoci rozrušený v duši a iste nie bez pohnutia, ale predsa v poslušnosti a vo vedomí, že prišiel práve k tejto hodine smrti! “Otče, osláv moje meno! “- zvolal Ježiš a vtedy skutočne učeníci “uvideli Ježiša”, uvideli Jeho slávu, keďže počuli hlas z neba:” Oslávil som a ešte oslávim”. Evanjelista Ján pripomína, že zástup vnímal tento hlas “ako zahrmenie”, a niektorí bližšie stojaci zvolali: “Anjel prehovoril k Nemu”!
Bratia a sestry!
Evanjelium Kristovo nie je teda nejaká lacná, alebo ružová reklama o nebi. Je to aj slovo o kríži, slovo o utrpení Kristovom, ale aj o náročnosti cesty s Kristom a za Kristom. Pán Ježiš si nekupuje svojich nasledovníkov nejakými výhodami, ani lacným chlebom – hoci sýti všetko stvorenstvo, i nás. – Keby Pán rozdával mercedesy, alebo nejaké teplé miestečká a posty, tak by boli všetky kostoly preplnené – a nám by sa tu neušlo miesto…
Ak ale chceme skutočne vidieť a poznať Ježiša, máme vidieť celú Jeho životnú cestu, nie iba slávu narodenia, alebo tlačenicu okolo Neho, keď uzdravoval chorých. A túto Jeho cestu k sláve neba máme za úlohu pravdivo zvestovať a predstaviť aj našom blížnym, ak naozaj chcú “vidieť Ježiša” a chcú Ho vidieť správne.
Nemožno teda obísť Jeho kríž, Jeho poníženie a tak Jeho lásku k nám. Cesta k víťaztvu nad mocou smrti a nad diablom, viedla a vedie cez “pot a krv” – ako kedysi povedal o ceste k slobode a k porážke Hitlera W.Churchil Angličanom. Pán Ježiš tiež hovoril o víťaztve, keď svedčil o “vyhodení kniežaťa tohoto sveta z neba”.
Tam bol tento zradný anjel smrti naším nemilosrdným žalobcom, ktorý nás pred Božím trónom obviňoval z hriechov a vín.
Pán Ježiš nie je žalobcom ani prokurátorom, ale je naším Obhájcom. Svojou poslušnosťou otvoril a otvára nám dvere neba a my smieme vždy nanovo žasnúť nad Jeho milosrdenstvom a ponukou Jeho daru nesmiernej ceny.
V nastávajúcom pôstnom období budeme chieť “vidieť Ježiša” aj my ako Baránka Božieho, aby sme Ho poznali správne a potom dobrorečili vždy Jeho menu svätému. Amen
Nedeľa predpôstna – Myjava 2022 – Ľubomír Batka st.
Slovak