….Keď Mojžiš pásol ovce u svojho tesťa midijanského kňaza Jetru a hnal stádo za púšť, prišiel až k Božiemu vrchu Choreb. Vtedy zjavil sa mu anijel Hospodinov v ohnivom plameni z prostredku kra: keď sa pozrel, videl, že ker horel plameňom, ale nezhorel. Vtedy si Mojžiš povedal: odbočím z cesty a pozriem si tento veľký zjav, prečo ker nezhorí. Keď Hospodin videl, že odbočuje pozrieť sa, zvolal Boh na neho uprostred kra a riekol: Mojžiš, Mojžiš! A on odpovedal: Tu som. Potom riekol: nepribližuj sa sem, zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojiš je svätá pôda…..(2. Moj. 3.1-5)
Na mnohých miestach v Biblii čítame o tom ako Boh hľadá človeka. Objavuje sa v plnej sláve a moci. Boh sa v tomto prípade objavuje Mojžišovi v púšti. To má predsa nejaký význam.
– v púšti sa myslí na smrť a predsa žije
-v púšti nemá čo zajať oči a uši
– v púšti neexistuje nikto s kým sa môžu viesť nezmyselné rozhovory
-v púšti nie je chládok kde by sa človek ukryl
práve tu, kde niet nijakého úniku od reality, Boh povoláva človeka. Tu kde nieto nádeje, kde je nezmyselné plánovať preto, že smrť číha zo všetkých strán. Hady, škorpiony, vietor a rôzne iné nebezpečenstvá na dosah ľudskej duši a predsa jeden volajúci hlas.
Choreb – znamená Božia hora. Aj toto znamená púšť, nedostatok, hromy ….a predsa človek môže žiť v skromnosti.
Je celkom normálne aby sa v púšti zapalil dajaký ker. Je to kvôli veľkéj horúčave. Mojžiš o tomto všetkom veľmi dobre vedel. Ale tento ker, horel zvláštne a nijako nedohorieval.
Kresťanstvo je podobné tomuto ohňu. Už dvadsať storočí horí a nijako aby dohorelo. Ba ani ho nikto nemôže uhasiť, bez ohľadu koľko sa diabol snažil uhasiť tento oheň, stále viac a viac horí. Počnúc od prvej cirkvi až do dnešného dňa sa diabol snaží uhasiť tento oheň, ale vždy si Boh povolá nových mužov a ženy, ktorí sú ochotní aj životy položiť.
Mojžiš pristúpl ku kru so zvedavosťou: Odbočim z cesty a pozriem si tento zjav….Ešte sa ani nepriblížil, keď ho Boh zastavil. Tak aj ku kresťanstvu mnohí so zvedavosťou prichádzajú. Treba mať na zreteli že sa ku takémuto kru prichádza s vedomim o svätých Božích pravdách. Hus, Luther a mnohí íní reformátori ktorí boli upalení zabijaní, prenasledovaní a na rôzne iné spôsoby trpeli, prichádzali ku Božím pravdám s vedomím že to nie je len dajaký zjav, ale je to svätá Božia pôda ku ktorej treba s veľkou bázňou prichádzať.
Kresťan ktorého Boh povoláva musí:
– správne odpovedať na povolanie (vyzuť starý život)
– v skromnosti zostať pred Bohom
– byť si vedomý Božej svätosti a miesta kde Boh prebýva
– odmietnuť bezbožnosť a nerobiť žiadne kompromisy so svetom
Boh najprv človeku hovorí čo je Jeho voľa a potom objavuje seba. Tak aj Mojžišovi najprv povedal čo od neho chce a potom mu povedal kto je On ( Som Ktorý Som)
Boh z lásky povolal Mojžiša, aby vyviedol svoj ľud z otroctva. Tak aj Luthera z lásky povolal aby vyviedol svoj ľud z diabolského bludu pod menom RKC, aby tento ľud bol zachránený od horúceho pekla pripraveného diablovi a padlým anjelom. Práve tak aj dnes povoláva mnohých ľudí a ženy aby vyviedli Boží ľud z diabolských klamstiev a pripravili nevestu Kristovu pre svojho Ženícha. Aby bojovali o zásady kresťanstva obleční vo výzbroji Božej (EF 6.10-18) a nedali sa klatiť sem a ta rôznými vetrami, ale pevne stáli na základe ktorý je Náš Spaasiteľ Ježiš Kristus.
Slovak