Choďme v svetle Hospodinovom

Spasiteľu, Kriste, – Ty sa rodíš znova

v dušiach, čo žiť vedia
podľa Tvojho slova.
Činíš skrz nich divy mocou prevelikou,
robíš schopných žiť i mrieť jak mučeníkov. Amen

Iz 2, 2-5:
“V posledných dňoch bude pevne stáť
vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr,
vyvýšený bude nad pahorky.
Pohrnú sa k nemu všetky národy
(3) a poputujú mnohé kmene a povedia:
Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov
k domu Boha Jákobovho.
On nás bude učiť svojim cestám,
aby sme chodili po Jeho chodníkoch.
Lebo zo Siona vyjde naučenie
a slovo Hospodinovo z Jeruzalema.
(4) On bude súdiť medzi národami,
vynášať výrok mnohým kmeňom.
Prekujú svoje meče na pluhové radlice
a svoje oštepy na vinárske nože
národ nepozdvihne proti národu meč
a už sa nebudú učiť vojne.
(5) Hor sa, dom Jákobov!
Choďme v svetle Hospodinovom!” Amen

Milí bratia a sestry, slávnostné kresťanské zhromaždenie!

Na Štedrý večer sa nám v krásnej, pokojnej a radostnej atmosfére môže javiť situácia cirkvi a sveta tak, že temer všetci ľudia sú ľuďmi dobrej vôle. Že sa všetci ponáhľajú v duchu do judského mestečka Betlehema, ktorého meno v našej reči znamená DOM CHLEBA. Sťaby si všetci ľudia z mohých národov, dospelí i deti povedali: “Poďme, vystúpme na vrch Hospodinov, k domu Boha Jákobovho.” (v.3)
Aj v prvý sviatok vianočný, na Božie narodenie stále ešte trvá zvláštne kúzlo Vianoc, spočívajúce v Božom Dieťati Ježiškovi, uloženom v jasliach. Betlehemské jasle, do ktorých položila Mária svojho a Božieho Syna menujeme najčastešie – jasličky. Zrejme chceme týmto spôsobom zmäkčiť tvrdosť tohoto slova, ktoré znamená v podstate válov, či hrant, z ktorého zvieratá žerú svoj pokrm. Zdá sa nám, že takého slová sa do vianočného evanjelia, do kostolov a do vianočných kázní nehodia. Nehodia sa ani k Nemluvniatku, v ktorom sa “ Boh láskavo usmieva nám”. (ESP 60,3) Vidí sa nám, že k slovu Ježiško sa lepšie hodí slovo jasličky. Vyvoláva to akýsi pocit uspokojenia, že tento náš svet je predsa len dobrý, či aspoň nie tak zlý, ako sa často dokazuje. Že je to vlastne svet pohostinný a citlivý.

Ale aj vo vianočnom evanjeliu sme mohli počuť slová: “Nemali miesta v ubytovni” (Lk 2, 7). To je vážna skutočnosť. Ježiš nemal miesta v ľudských srdciach ani ako Dieťa. Prečo? Lebo boli tvrdšie, ako tie drevené jasle a možno boli aj špinavšie, ako miesto, kde sa tie jasle nachádzali.
A aby toho nebolo dosť, dnes, v druhý sviatok vianočný počujeme z Matúšovho evanjelia slová o prenasledovaní, i vraždení Božích mužov a prorokov. Naviac, slovo zo Skutkov apoštolských pripomína: “a kameňovali Štefana”!

To je vážna obžaloba nie jedného, ale mnohých ľudských sŕdc. Títo ľudia nielen že nesvätili žiadne Vianoce, ale vedome s nimi nechceli mať nič spoločné a tak ani s tými, ktorí Ježiša predsa len prijali ako Spasiteľa sveta. Aj apoštol Ján pripomína: “To svetlo svieti v tme”!(J 1,5 a) Napriek mnohým zapáleným sviečkam, vianočným symbolom a ozdobám temer všade vôkol nás, svet zostáva v tme hriechu, nevery i predsudkov.

Mnohí si preto v tento deň nepovedia s pastiermi: “Poďme až do Betlehema a viďme, čo so sa to stalo, čo nám oznámil Pán.” Vedia, že dnes v kostoloch už nebude znieť len radostná správa všetkému ľudu, ale aj slovo zákona Božieho. Dokonca, ako prorok Izaiáš pripomína, Ten, ktorý prišiel v plnosti času, prišiel preto, aby nás učil Božím cestám a bude nás volať, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Prišiel, aby naplnil aj toto zasľúbenie: “Lebo zo Siona výjde naučenie a slovo Hospodinovo!!

V nie poslednom rade prišiel aj preto, aby vynášal aj súdne výroky nad svetom, nad hriechom, peklom i diablom. “On bude súdiť medzi národami, vynášať výrok mnohým kmeňom.” (v.4) Bude odsudzovať nielen moc zbraní, ale aj každé učenie o vojne a každú obhajobu vojny, ktorá chce byť spôsobom riešenia medzinárodných, ale aj medziľudských konfliktov.

Táto reč, toto slovo, táto cesta sa najmä mocným a bohatým tohoto sveta nepozdáva dnes a nepozdávala sa ako schodná ani vtedy, keď znel nad Betlehemom slávospev: “Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle”! Lebo iba tam, kde znie z úst a sŕdc ľudí oslava Boha a Jeho Syna, Spasiteľa, tam prichádza dar pokoja a plní sa aspoň niečo z prorockej predpovede: “Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože, a národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne.”

Pravdivou skutočnosťou ostáva však aj úvodné slovo k tomuto posolstvu z úst proroka: “V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky”. To, čo bolo na počiatku na nebi i na zemi, totiž plný pokoj a radosť, bude v plnosti platiť v posledých dňoch, keď opäť príde Syn Boží, ako Pán a Sudca živých a mŕtvych!

Napriek tomu, že tento dar pokoja nie je vo svete realitou, platí, že všade tam, kde je v srdciach ľudí Kristus Pán prijatý, kde sa On rodí vždy nanovo a kde má svoj príbytok, tam dostávajú ľudia Jeho dary. Tam, kde sa človek učí od Neho a kde ľudia chodia v Jeho svetle, prichádza aj dnes závdavok Božieho požehnania. Najmä dar pokoja, ktorý prevyšuje každý rozum. Tak prichádza s pokojom aj radosť do ľudských sŕdc a duší. Vtedy sa človek prestáva obávať moci mocných i hrozieb diabla a sily hriechu, lebo vieme, že nie sme sami, pretože s nami je vždy náš narodený Pán.

Takýmto mužom odvážnej viery a pravej dôvery bol aj prvý kresťanský mučeník, diakon Štefan. Dnes by sme možno povedali: kurátor a sociálny pracovník jeruzalemského cirkevného zboru. Písmo o ňom svedčí, že bol rozumný, odvážny a statočný muž, plný Ducha Svätého a múdrosti. Staral sa o vdovy a siroty, spolu s ďalšími diakonmi a naviac sa nebál sa o Ježišovi svedčiť aj nepriateľom. V prísnych slovách odhalil Štefan zdroj svojej múdrosti, svojich schopností a skutočnej lásky, konajúcej nie iba v jeden deň, či jeden večer v roku, ale stále, po celý jeho mladý život.
Židom povedal: ”Vy tvrdošijní a neobrezaného srdca a uší…vy ste sa vždy protivili Duchu Svätému, ako aj vaši otcovia, tak aj vy. Ktorého z prorokov neprenasledovali vaši otcovia?” (Sk 7) Tu Štefan jasne ukázal na zdroj svojej lásky, pripravenosti k službe blížnym a cirkevnému zboru. Je to sila a pôsobenie Ducha Svätého.

Aj my vieme, že sila a moc Ducha Svätého prichádza k nám cez slovo Božie, nám dané a zvestované a cez sviatosit Ježiša Krista. Teda aj cez Jeho svätú Večeru, ktorú aj v dnešný sviatok smieme a hodláme prijímať. Lebo On, ktorý je večné Slovo Božie, ktoré sa v plnosti času stalo telom, stalo sa neskôr pre násj aj svetlom naším cestám a chodníkom. A skôr ako Ježiš povedal: “Dokonané je”, stalo sa to Slovo pre nás aj pravým hhlebom, pravým pokrmom a nápojom, ktorý sýti k životu večnému! To sa deje pri Jeho svätej Večeri – keď Ten, ktorý bol ovinutý do plienok, je s nami v podobe chleba a vína tak, ako to zasľúbil.

Tomuto sľubu chceme a máme plne dôverovať aj my. Tak budeme môcť dnes i v celom našom živote nasledovať príklad Štefana, ktorý na konci života videl nebo otvorené…Prvotná kresťanská cirkev verila a veriť máme aj my, že tí, ktorí pre Krista Pána zomreli v časnosti, súčasne sa narodili v nebesiach. Aj mučenícka smrť Štefana bola zároveň jeho narodením v novom, večnom živote.

Bratia a sestry v Pánovi!

Už zajtra opäť začnú všedné dni, i keď si ako kresťania pripomenieme pamiatku evanjelistu Jána. Pre mnohých to bude už deň pracovný. Ak sa však aj dnes naše srdcia stanú jasľami Krista Pána a náš duch bude preniknutý a posvätený Duchom Svätým, vykročíme do týchto dní s nádejou a radosťou v zmysle aj Izaiášovej výzvy: “Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom”! Choďme a žime v dôvere, že Boh Otec, Syn i Duch Svätý je verný a Jeho milosť bude s nami, dnes, zajtra i naveky ! Amen

26.12.2014 – Mučeníka Štefana – CZ Senica – Ľ.Batka st.