„Ja na Ňom žiadnu vinu nenachádzam,
nemôžem na smrť vydať nevinného,
súď Ho podľa svojho zákona, ľude sám,
ja len potrestám a prepustím Ho.
Nuž, čo učinil? Nevinný že iste
je, tvrdím opäť, jak som riekol prve”.
Ľud volá: „Nechceš počuť hlasy naše?
Chceš, aby ti cisár činil sám výčitky?
Ukrižuj Krista, prepusti Barabáša,
krv Jeho na nás i na naše dietky!”
A slabý Pilát strachom predesený,
by snáď za zradcu nebol považovaný,
Ho oslobodiť úmysel svoj mení . . .
Vydáva rozkaz, aby bol ukrižovaný.
Kedykoľvek pozerám, ako Pilát umýva
si svoje ruky vodou krv nevinnú, svätú,
vždy si vzdychnem: žiaľ Bohu! tak to býva
až podnes: mnohých cirkev má Pilátov!
Pred svetom trnú, ľakajú sa boja
a pravda trpí v smutnom pohanení;
a potom chcú umyť ruky svoje. —
Však márne, to zmyť nikdy možné nie je!
Ty, môj ľude, pozri na zástupy,
jak po nevinnej krvi Krista žíznia,
jak Boho-Syna valia do potupy
a radujú sa, keď Ho mučia, trýznia.
Na hrozný spomeň koniec tých zlosynov
nevďačných láske Pána veľkej, vrelej,
a vedz, že všetci biedne tiež zahynú,
ktorí zavrhujú Krista Spasiteľa.
Slovak