Nedeľa večnosti 23
My vieme, – deň ten pride,
keď v oblaku náš Pán
sa zjaví ako Sudca
a postaví svoj stan.
Kol Neho svety stanú,
by počuli ortieľ svoj…
Ó, Ježiši náš milý,
buď milostivý v tej chvíli
a večne so sebou nás spoj! Amen (M.R.)
Mk 13, 31 – 37:
“Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. (32) O tom dni však a hodine nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec. (33) Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. (34) Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnemu naložil, aby bdel, (35) tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva a či ráno. (36) Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. (37) A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!” Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi !
Dnes svätíme v cirkvi Nedeľa večnosti. Prináša nám nielen záver cirkevného roku, ale najmä pohľad na “posledné veci” človeka. Keďže sa tieto veci týkajú našej budúcnosti, sú pre veriacich dôležité a aktuálne. Myslíme tak na koniec všetkého: nášho života, koniec “neba a zeme” – “koniec sveta”, na posledný súd živých i mŕtvych, ale aj na večný život s Pánom. To veríme a v nádeji očakáme na základe slova Božieho.
Nie je to tak dávno, keď vedecké teórie učili, že vesmír a hmota sú večné a nemenné a vedomie o “konci sveta” sa považovalo za nevedecké. Dnešné teórie hovoria už nielen o vzniku sveta tzv.veľkým treskom, ale aj o jeho konci. Nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1979 Steven Weinberg (spolu so Salamanom a Glashovom) v knižke: “Prvé tri minúty” hovorí v záverečnej kapitole aj o konci sveta. Píše: ” Najprv sa nebude diať temer nič – žiarenie na oblohe bude ťažké vôbec nejako pozorovať. Avšak až sa vesmír zmrští asi na stotinu svojej dnešnej veľkosti – žiarenie na oblohe začne prevládať. Nočná obloha bude mať rovnakú teplotu (300 K) ako dnes obloha vo dne. O 70 miliópv rokov bude vesmír ešte 10 krát menší a naši potomci – ak nejakí budú – budú vidieť oblohu neznesiteľne jasnú. Za ďalších 700 tisíc rokovbude mať vesmír teplotu asi 10 milíónov stupňov a všetko sa rozpustí, až (o 22 dní) stúpne teplota na 10 miliárd stupňov…a všetko sa vráti do bodu nula. Záverom svojej predpovede uvádza:
“Najťažšie je si uvedomiť, že tento súčasný vesmír sa vyvinul z neopísateľne neobvyklých podmienok v minulosti a smeruje k zániku nesmiernym teplom ( alebo – ako jednu z možností pripúšťa aj nekonečnou zimou…) v budúcnosti. Čím viac vesmíru rozumieme, tým sa nám zdá nezmyselnejší”.
Takto hovorí o budúcnosti najmodernejšia veda. Na jednej strane je sympatické to, že si uvedomuje svoje hranice a na rozdiel od vedy minulých storočí je pokornejšia a má “miesto pre Boha”. Inak povedané, vie o hranici, ktorú nikdy neprekročí. Nemá však miesto pre nádej na život a budúcnosť, o ktorej hovorí a ktorú zvestuje slovo Božie.
Pán Ježiš do tejto beznádejnosti z tajomstva Božieho plánu zjavuje jednoznačne:” Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú”. Uprostred pominuteľnosti všetkého, celého stvorenstva a života – zostáva nepominuteľný Stvoriteľ a Jeho večné a mocné Slovo ktoré stvorilo svet a život a ktoré sa nepominie. Zostáva ako Alfa a Omega všetkého – ako začiatok i konečný cieľ bytia.
Dnešná veda síce zisťuje a pripúšťa to, čo zvestuje Božie slovo v Písme, začiatok a aj koniec všetkého, ale napokon musí poznať a vyznať to, čo povedal už dávno staroveký grécky filozof Sokrates: “Viem, že nič neviem”.
Tým nechceme povedať, že my kresťania vieme všetko o veciach budúcich, aj keď stojíme na základe Božieho slova. Vieme o zasľúbení Pánovom, ktorý povedal: “Ajhľa, nové tvorím všetko” a poznáme sľub: “Stvorím nové nebo a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva”. Pán Boh nám nedal vedieť všetky podrobnosti, ako a kedy sa tak stane, ale dal nám vedieť dosť na to, aby sme mohli prijať Jeho život, Jeho spásu a záchranu. Preto aj Pán Ježiš hovorí otvorene a pravdivo učeníkom a svojej cirkvi: ” O tom dni však a hodine nikto nevie, ani anjeli v nebi, ani Syn, len sám Otec”. Slová o konci starého sveta, neba a zeme, nie sú pre nás strašiakom, ale novým nádejným výhľadom, ktorý je výlučne darom Božej moci a milosti.
Keďže každý človek je tvor od prírody zvedavý, môžeme si dnes položiť otázku:
Čo je isté zoči-voči Pánovmu dňu?
Odpovedať môžeme na základe Ježišových slov takto:
- Jeho slovo sa nikdy nepominie
- Náš výpočet o konci dopadne vždy chybne
- Našou povinnosťou je duchovné bdenie
- Nepripravenosť značí zatratenie
Bratia a sestry v Pánovi!
Čo je teda isté zoči-voči Pánovmu dňu? Predovšetkým to, že Jeho slovo sa nikdy nepominie. “Slovom Božím povstali veky” svedčí apoštol (žd 10,3) a “Slovom Božím povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo” – súhlasne píše evanjelista Ján (1, 3). V hlbinách minulosti vidíme ako tvorčiu silu slovo živého Pána Boha. “On povedal a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa” – svedčí aj slovo nábožného žalmistu (33, 9) Toto smieme vedieť a poznať smerom do minulosti, do bodu, ktorému súčasná veda hovorí: “Big Beng” – “Veľký tresk”. A smerom do budúcnosti opäť vidíme a poznávame ako rozhodujúcu silu a veľkosť Božej lásky.
Pánov deň, alebo posledný deň iste nastane. Bude aj dňom posledného súdu, v ktorom to, čo človek urobil a robí “zhorí a naše diela zmiznú”. A predsa za všetkou tou drámou a dramatičnosťou Pánoho druhého príchodu môžeme očakávať nie “dni hnevu” a zničenie sveta, ale naplnenie Pánohho slova: “Ajhľa, všetko činím nové”.
A o nás, o človeku ktorý je smrteľný, keď smrť možno nazvať naším “malým koncom sveta” platí: ”Ja ho vzkriesim v posledný deň”. Preto podľa slova a evanjelia Pánovho bude poradie budúcich vecí nasledovné: Jeho príchod, vzkriesenie, posledný súd a večný život – alebo večné zatratenie. Slovo Božie sa “nikdy nenavráti prázdne”: Ono súdi už dnes. Tam, kde je prijaté vierou, pôsobí Pán začiatok večného života: “Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keby umrel”.
2. Bratia a sestry v Pánovi!
To, čo je isté, je skutočnosť, že Pánovo slovo sa nikdy nepominie, ale aj to, že náš výpočet o konci dopadne vždy chybne. Akýkoľvek výpočet a zámer vyrátať, kedy príde Pánov deň, kedy nastane koniec sveta, snaha vypočítať rok, deň a hodinu, “kedy príd čas” bude vždy u ľudí chybný a preto je zbytočný. Žiaľ, niektorí veriaci v Pána Boha si myslia, že je to možné a chvália sa, že práve oni to vedia. Myslím tým najmä na rôzne sekty, jehovistov, špiritistov a im podobných. Ale nie o nich, či proti nim chceme dnes hovoriť.
Navyše, takáto snaha je aj hriešna. Jednak preto, že človek chce vlastne vyrátať čas, keď si myslí, že ešte nemusí robiť pokánie. Potom aj preto, že je to prejav nedôvery voči Pánovmu slovu. Niekto si myslí: “Môj Pán eše nepríde…” – ešte nemusím vykonať prácu, ktorou som poverený. Nemusím bdieť, mám dosť času…Ak niekto vypočíta, že deň Pánov už-už nastáva, opäť nezačne nič pozitívne konať, lebo sa mu to zdá zbytočné. (Ako ten žiak, ktorého sa na náboženstve pán farár pýtal, čo by robil, keby vedel, že zajtra bude súdny deň. Odpovedal: Nenapísal by som si úlohy do školy!)
3. Bratia a sestry v Pánovi!
Ľudské výpočty o Pánovom príchode a poslednom dni dopadli vždy chybne a neraz aj trgicky. Čo je teda našou trvalou kresťanskou povinnosťou? – Pán Ježiš o nej hovorí jasne a s celou vážnosťou: Je to naše duchovné bdenie. “Tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút zaspieva a či ráno. “
Ak človek duchovne nebdie, ak duchovne spí a nekoná Pánom domu uložené povinnosti, neplní vôľu Pánovu, je to prejav nevery a neposlušnosti. Ľudia tak často škodia sami sebe: neplnia si zverené povinnosti v rodine, v cirkvi, ani v spoločnosti. Čo je to duchovné bdenie? Je to trvalé hľadanie a počúvanie Ježišovho slova. Vyvolenie si toho “dobrého podielu, ktorý nám nebude odňatý”. Je to snaha byť Božím dieťaťom, ktoré Otcovi dôveruje a voči blížnym sa prejavuje v láske a v dobrom konaní.
4.Bratia a sestry!
Opakom duchovného bdenia je nepripravenosť, ktorá sa môže zmeniť na duchovnú smrť a tá na “smrť večnú”. Preto Pán Ježiš opakovane hovorí: “ A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!”O budúcom údele neveriacich hovorí Ježiš aj na iných miestach: Pozvaní na veľkú večeru v nebesiach sú všetci, ale ktorí pozvanie odmietnu – “neokúsia moje večere”. O nepripravených hovorí dokonca aj tvrdšie a napomínajúce slová: “Budú vyhodení do vonkajšej tmy, tam bude plač a škrípanie zubov”. V podobenstve o desiatich pannách jasne naznačuje, čo znamená duchovne bdieť: “mať lampy horiace”, čiže mať srdcia horiace vierou nádejou a láskou”.
Pánov deň sa približuje. Všetci ľudia, živí i mŕtvi budeme stáť pred Jeho súdom. Vieme, že obstojíme iba z Božej milosti, pre zásluhy nášho Spasiteľa, vierou v Jeho dielo a zásluhy. Zostaňme preto na tejto ceste k Nemu a za Ním, kráčajúc v živote s radostnou nádejou. Buďme bez strachu, ak by sa aj nebeské mocnosti pohybovali. Na posledné veci myslime vždy s vierou, že Jeho slovo sa nikdy nepominie, náš výpočet o konci dopadne vždy chybne, že našou povinnosťou je duchovné bdenie a nepripravenosť značí zatratenie, pred ktorým nech nás chráni sám Trojjediný Boh. Amen
Nedeľa večnosti – Podbranč, Sobotište 23 – Ľubomír Batka st.
Slovak