„Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych.“ Mt 16, 21
Mnoho požehnaných ciest, ktoré konal Spasiteľ Ježiš Kristus je poznačených v evanjeliách. O nich sa nikdy neprestane rozprávať. Mnohokrát skúšali ľudia vyhnať Krista a Jeho pamiatku z ľudskej mysle a z ľudského srdca.
Múdrosť i hlúposť, zlosť aj lesť, učená veda aj surová nevera si podávali ruky na zotretie Ježišovho mena a Jeho slávy. Tak ako za apoštolských čias Židia aj pohania sa usilovali, každý so svojej strany a svojimi zvláštnymi cestami a prostriedkami, zľahčiť a potupiť slovo Pánovo aj Pánovu slávu, ako sa usilovali znížiť a zničiť cenu Jeho skutkov, kríža a Jeho smrti, — tak aj dnes je slovo kríža pre jedného pohoršením, inému bláznovstvom, a On sám, Syn Boží, je skalou pohoršenia a kameňom úrazu mnohým v Izraeli aj mimo Izraela.
Ale On stojí, trvá, žije a so svätým nadšením sa spomínajú Jeho cesty. Ach, a ktorá Jeho cesta by nebola požehnaná? Čo krok, to milosť; čo pohyb, to dar; čo obrat a pohľad, to požehnanie! Vošiel do domu svadobčanov v Káne a robí z vody víno; vošiel do domu popredného farizeja, a uzdravuje človeka trpiaceho vodnatieľkou, a človeka majúceho suchú ruku; vošiel do domu Zachea, a v tej hodine sa stáva spasenie tomu domu; vošiel do domu Petrovej svokry, a prestáva jej zimnica; vošiel do domu Jaira, a jeho dcéra vstáva z mŕtvych. A či máme vypočítavať ďalej? Čo sa stalo, keď vošiel do mesta Naim? Čo, keď zostupoval z hory a prišiel do Kafarnauma? Čo, keď vyšiel z krajín týrskych a sidonských? Čo, keď bol na hore a na mori, na púšti a v Betánii, v dome Šimona malomocného a pri rybníku Betesda? Dobre poznamenal Pánov evanjelista Ján: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“ (J 21, 25)
Mnoho je Pánových skutkov a ciest a všetky sú požehnané. Ale pre nás je najpožehnanejšia cesta, ktorú vykonal do Jeruzalema. Pre nášho Spasiteľa síce znamená táto cesta trápenie, kríž, smrť a umučenie, ale my nachádzame na nej život, vykúpenie, spasenie. Je to síce krížová cesta, ale vedúca k osláveniu. — Čo všetko sa stalo na tejto ceste, čo nám slúži na poučenie a výstrahu, na potešenie i uspokojenie! Často si pripomínajme cesty nášho Pána! Ale menovite pamätajme na Jeho poslednú cestu do Jeruzalema. A nasledujme Ho aj na tejto krížovej ceste, ktorá je utrpením, mukou a žiaľom, ale iste nás dovedie k sláve, životu a radostiam nebeskej Galiley.
Voľne podľa rukopisu Domovej postilky † J. Leška.
Slovak