Konštantín (Cyril) a Michal (Metod)

Kresťanstvo prichádzalo na územie Slovenska z viacerých strán: z Nemecka, Talianska i Carihradu. Veľkomoravské knieža RASTISLAV dobre videl spojitosť misijnej činnosti s expanzívnymi zámermi franskej ríše, preto sa snažil o uvoľnenie svojej zeme z právomoci salzburského arcibiskupstva, vytvoreného už v r.798 pre tvoriacu sa východnú marku Karolovej ríše. Cieľom Rastislavovej snahy bolo vybudovať samostatnú cirkevnú organizáciu bez závislosti  na Franskej ríši. Na túto úlohu nechcel preto použiť nemeckých misionárov, ale želal si takých, ktorým by slovanskí obyvatelia dobre rozumeli a ktorí by pritom zachovali politickú neutralitu.

Obrátil sa preto do Ríma na pápeža Mikulša I. so žiadosťou, aby mu poslal takých misionárov. Keď mu pápež nevyhovel, obátil sa s podobnou žiadosťou na centrum Byzantskej ríše do Carihradu na cisára Michala III. Tu našiel pochopenie na dvore i u významného gréckeho patriarchu FOTIA, ktorí  touto misijnou úlohou poverili  osvedčených misionárov, cirkevných diplomatov a učiteľov, solúnskych bratov Konštantína a Michala, ktorý nosil ako opát kláštora na hore Olymp kláštorné meno Metod. Už predtým ako misionári pôsobili medzi pohanskými Chazarmi na Kryme, kde na kresťanskú vieru pokrstili aj knieža Kagana. Pri meste Chestertone našli telesné pozostatky biskupa Klementa Rímskeho, ktorého sem okolo r.100 vypovedal cisár Trajan. Jeho pozostatky priniesli do vlasti a neskôr aj na Veľkú Moravua a do Ríma.

Poslovia Rastislava sa obrátili na cisára Michala takto: “ Keďže sa náš ľud od pohanstva odvrhol a drží sa kresťanského zákona a my nemáme takého učiteľa, ktorý by nám pravú kresťanskú vieru vysvetlil v našom jazyku, aby – vidiac to aj iné krajiny- pripodobnili sa k nám, preto nám, vladyka, pošli takého biskupa a učiteľa, lebo od ás na všetky strany vychádza vždy dobrý zákon“.

Byzancia odpovedala kladne a tak asi v mesiaci máji v roku 863 prišli solúnski bratia so svojimi žiakmi a sprievodom na Veľkú Moravu.

 

Svoju misiu konali  najmä službami Božími, ktoré odbavovali v reči slovanskej, tunajšiemu obyvateľstvu zrozumiteľnej, podľa východného obradu, ale prispôsobenému rímskemu omšovému poriadku, v našich krajinách už známemu a zaužívanému. Kvôli starším kňazom  latinskej orientácie sa na pápežou žiadosť čítali epištoly a evanjeliá najskôr latinsky a len potom sloviensky.

Slovienska liturgia sa udomácňovala aj  liturgickými knihami. K prineseným z domova pribúdali ďalšie: omšová kniha- misál, časoslov- breviár, obradná kniha- sluťebník, modlitebná kniha- trebník, vyznanie viery- credo,  spevník – osmiglasnik, a najmä podstatná časť Písma svätého.

Bol to prvý preklad Písma Svätého medzi Slovanmi a vôbec tretí preklad Písma z pôvodných rečí ( hebrejskej a gréckej) do európskych rečí!

Slovienska liturgia sa súčasne stala dobou zrodu slovanského písma ( najskôr GLAGOLICA, potom cyrilika), nábožensko- teologickej litertúry,( známy je napr. PROGLAS) i národno-ľudovej literatúry a pomohla našim národom nábožensky, jazykovo, literárne aj kultúrne. V roku 1074 bola  (po mnohých zápasoch)  slovienska liturgia pápežmi zakázaná. Zachovávala sa len v známom Sázavskom kláštore, až konečne knieža Břetislav vyhnal roku 1097 odtiaľ slovanských mníchov.

O tri storočia neskôr snažil sa ju ešte oživiť český kráľ Karol IV., keď na tento účel založil roku 1347 emauský kláštor “ Na SLOVANECH“.

Do tohoto dedičstva vstúpili neskôr aj hustiti. Ján Hus je v mnohom slovanským apoštolom podobný. Všetci spomínaní zohrali dôležitú úlohu v našich dejinách. Je to teda nielen zaujímavé, ale aj symbolické, že v našich kalendároch sa dostali vedľa seba ! Arcibiskupa Metoda ohrozoval knieža Svätopluk s nemeckým biskupom Wichingom. Dva a pol roka ho protiprávne väznili aj latinskí biskupi v Bavorsku.

5 júla  je sviaotk Cyrila a Metoda a 6.júla spomienka na mučeníku smrť Jána Husa.

Veľkosť ich odkazu, služby a duchovnej sily je živý a aktuálny dodones.

 

Komentovať