Drahá udalosť

                                                                              Drahá udalosť

Tys‘ musel umrieť, Pane náš,

by Tvoju lásku poznali sme,

a povstals‘ z hrobu víťazne,

by splnilo sa to, čo v Písme.

Ó, pomôž aj nám zotrvať

a žiť, jaks‘ Ty žil- čiste, prave,

a priviň si nás dľa zasľúbenia

tu časne i tam večne v sláve! Amen.

 

 1 Pt 1,18-23:“Veď viete, že zo svojho márneho obcovania, po otcoch zdedeného, vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista, predzvedeného síce už pred stvorením sveta, ale v posledných časoch zjaveného vám, veriacim skrze Neho v Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych a dal Mu slávu, aby vaša nádej bola aj nádejou v Bohu. Keďže ste si očistili duše poslušnosťou pravde, aby ste mali bratskú lásku bez pokrytectva, z tej duše sa navzájom milujte, veď ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení nie z porušiteľného, ale neporušiteľného semena“. Amen

 

     Slávnostné kresťanské zhromaždenie,  bohumilí kresťania!

     

      Veľkonočné zvony aj dnes (veľkonočný pondelok) znejú nad krajinou i nad značnou časťou sveta, keďže v tomto roku cirkvi východného i západného obradu slávia najväčšie kresťanské sviatky v rovnakom čase. Nie síce všade, ale v mnohých krajinách je aj dnes sviatočný deň. Stále znejú  veľkonočné chorály radosti, oslavy Kristovho víťaztva nad smrťou.  Chcel by som zdôrazniť, že v našej evanj.cirkvi, podobne ako v niektorých ďalších cirkvách, nielen dnešný deň, ale aj nasledujúcich 5 nedieľ je obdobím slávnostným. Tak, ako pôstna doba trvala 40 dní, tak aj veľkonočná doba trvá 40 dní, až po sviatok Vstúpenia. Poveľkonočné nedele majú veľmi pôsobivé, vzletné a poetické pomenovania: prvá sa volá: „Ako teraz narodené nemluvniatka (Quasimodogeniti), ďalšia: nedeľa dobrého Pastiera, potom nasledujú nedele: Jubilate, Cantate, Rogate – oslavujte, spievajte, modlite sa ! Máme sa teda na čo tešiť…

Skutočnosťou však je, že mnohí sa sviatkov veľmi rýchlo „prejedia“.

Počul som v rozhlase jednu pani, ako sa  rozčuľovala, že už celý týždeň sa hovorí iba o kresťanských sviatkoch Veľkej noci…Samozrejme, 

vadili jej najmä  slová: Ježiš Kristus, vzkriesenie a podobne. 

Ale môže byť aj iná príčina, celkom prozaická.- Raz sa rozčuľovala jedna staršia sestra z našej fílie pred Pamiatkou posvätenia chrámu  hovoriac: „Kto to len vymyslel tie hody“?! My sme, ako je známe, národ šporovlivý! A sviatky spravidla aj niečo stoja, aj keď Zelený Štvrtok a Veľký piatok sú pôstne dni. Často sa sťažujeme na drahotu. Šomreme, že všetko je drahé – ešte aj dobré slovo… Dnešné svedectvo ap.Petra tiež hovorí  o tom, že udalosť Veľkej noci bola drahá. To, čo oslavujeme ako Boží čin a skutok, keď „pravica Hospodinova dokázala silu“, –  nebola záležitosť lacná. Naopak – veľmi drahá.

     „Vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecmi, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka Krista“. Podobne hovoril aj ap.Pavel: “veľmi draho boli ste kúpení“. Tí, za ktorých bolo treba tak draho zaplatiť, za ktorých bolo treba vyplatiť obrovský dlh – to sme aj my! Myslím si, že toto už všetci dávno vieme. Ibaže niekedy na to trochu zabúdame! Ten, ktorý platil  tak draho, že dal ako obeť svojho Syna, je sám Pán Boh, náš nebeský Otec. Svoju dušu ako výkupné, dal pre naše ospravedlnenie aj sám  Pán Ježiš!

 

        Pre Pána Boha, Stvoriteľa sveta a všetkého, čo zem napl’ňa sme  sa my stali drahými! Stali sme sa mu drahými už pred stvorením sveta. Aj potom, v stvorení a v dare života. I v tom Jeho zámere mať nás pre seba a pri sebe. Zostali sme Mu drahými aj po tom, ako sa naši prarodičia  postavili proti Nemu a začali  poslúchať pokušiteľa. Ap.Peter pripomína každému človeku, že Otec nás nikdy neprestal milovať, ale z moci hriechu, smrti a diabla, z tohto hrozného otroctva nás musel vykúpiť, lebo sme sa mu úplne odcudzili. Preto musel mnoho obetovať. “Veď viete, že zo svojho márneho obcovania, po otcoch zdedeného, vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecmi, striebrom, alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka Krista…“ 

Áno, takto sme to spievali už v  slovách pôstnej piesne: „Ó, krv drahá, sláva naša, ktorú vylial Pán Ježiš, keď za viny hriešnikov, probili Ho na kríž…“. Pán Boh nás „stvoril na svoj obraz“.Ako takých, ktorých obdaril slobodou a dôstojnosťou. Túto slobodu i dôstojnosť a pôvodnú svätosť sme hriechom stratili.

Pán Ježiš v Getsemanskej záhrade položil za nás dôležitú otázku: „Je to Tvoja vôľa, Otče, vypiť ten kalich (utrpenia) až do dna“?!- Vieme, aká bola  odpoveď. Znela: áno, s tým, že Syna posilnil prítomnosťou anjela z neba! Aby necúvol ani tu, tak ako necúvol už na začiatku cesty spásy, keď Ho pokúšal diabol na púšti.

        

        Veľká Noc je teda najskôr posolstvom o Božom konaní v Kristu a skrze Krista, o Jeho službe Božieho Baránka a o Jeho vzkriesení z mŕtvych! Ten Boží čin, keď „kameň zavrhnutý staviteľmi stal sa hlavným, uholným“ a Pán Ježiš  po ponížení prijal oslávenie v dare vzkriesenia, sme  si pripomenuli a oslávili už včera. Dnes si chceme uvedomiť a problížiť  dôsledok a význam Kristovho oslávenia pre nás. Aký „tovar“-  obrazne povedané- si to Pán Boh tak draho kúpil? Koho si to Otec pozval skrze Krista do neba? Aké „kvietky“ si to nasadil do svojej záhradky!

Už na Veľký piatok sme s pašií počuli slovo o nepochopiteľnej milosti, ktorej sa dostalo kajúcemu lotrovi, keď mu Pán Ježiš dal sľub:„Veru, hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji!

Maxim Gorkij, spisovateľ poplatný svojej dobe napísal známy výrok: „Človek, to znie hrdo“! Naozaj hrdo?

Písmo sv. nám ukazuje iný obraz! Slzy Petra, ktorý tri krát zaprel svojho Majstra, rozpŕchnutý kŕdlik učeníkov, ktorí iba lamentujú: „a my sme sa úfali , že  On vykúpi Izrael“! To sú tí prví známi, ktorí tvoria Cirkev Ježiša Krista v tomto svete a potom sa stali prvými občanmi nebeského kráľovstva. Ženy, ktoré síce chceli pomazať telo Ježišovo, ale ani v najmenšomm si nepripustili, že slová o vzkriesení z mŕtvych myslí Ježiš celkom vážne! Neskôr to bol napr. ap.Pavel, ktorý celé roky pod menom Saul, až do obrátenia, „nivočil Cirkev Božiu“. Naskytá sa jednoduchá otázka: pustili by ste vy, bratia a sestry, do svojho domu, alebo bytu, do svojej rodiny niekoho podobného, s podobnými charakterovými a morálnymi zlyhaniami, ako  svedčia evanjelisti o  týchto menovaných?! Dovolili by sme takým „indivíduam“ vôbec prekročiť prah našich domov?! Pán Boh  to dovoľuje, s podmienkou, že sa človek umyje  a očistí…     

   Ale treba sa vracať k tým známym osobám spomínaným v Písme? Ako  vidíme dnes ľudí okolo nás?  Sú lepší?  A ešte inak: Sme my vernejší? Nestretávame sa so sklamaním  a zlyhaním často aj medzi najbližšími? Vieme, že si treba i nám klásť otázky: ako my sami plníme naše sľuby: manželské a predmaželské, sľuby rodičovské a  krstno-rodičovské, konfirmačné a iné?  

   Viem, že mnohí majú svedomie živé a citlivé! Viem, že mnohí využili možnosť spovede a našli odvahu prísť v pôstnom čase opäť a znovu k Pánovi Ježišovi s úpriným pokáním, s túžbou po odpustení hriechov, s túžbou po obnovení prvotnej lásky a prvotnej nádeje, zloženej v Bohu a prijali pozvanie do Jeho spoločenstva! Rozhrešenie a odpustenie, ktoré sme dostali od nášho Otca skrze Krista Boh Otec nikdy neľutuje. Aj keď vie, že my stále, každodennne, znovu a znovu hrešíme. Aj po našom kúpeli znovuzrodenia, po našm očistení a znovuzrodení, ktoré spomína ako dôležitý dar ap.Peter kresťanom prvotnej cirkvi.

Boli ste živým a večným slovom Božím znovuzrodení, nie porušiteľným, ale neporušiteľným semenom“. V Krste svätom sme sa stali Božími deťmi a i keď sme stále náchylný k pádom, hriechom, slabostiam, predsa znovuzrodení, skrze ten základý a generálny Krst Pána Ježiša Krista na Gologte, skrze Jeho smrť a skrze „krv a vodu“, prúdiacu z Jeho milujúcho a láskavé srdca, nimi sme.

    Slovo: znovuzrodení, ako pomenovanie Krstu svätého nepoužívame dnes často. Skôr ostýchavo, akoby s pochybnosťami. Skôr s otázkou Nikodéma, ktorý sa Pána Ježiša opýtal: „Ako sa môže človek znova narodiť, keď je starý“? – Odpoveď Pánova  je známa. Môže- skrze „vodu a Ducha svätého“, cez Jeho privlastnenie diela spásy v dare Jeho Krste! Po našom pokrstení však nemá skončiť cesta pokánia, nového a stáleho očisťovania. Dôvod  ukazuje ap.Peter v nasledovných slovách: „aby sme mali bratskú lásku, bez pokrytectva, z tej duše sa navzájom milujte“.

          Milí bratia a sestry,  už zajtra (v utorok) sa opäť začne život plný práce ,povinností, stresu, napätia, riešenia problémov i rôznych ťažkostí života. Sviatky, i tie najdlhšie tu na zemi skončia a začne ďalší úsek našej zemskej púti. Ide o to, aby sme ho nezačali sami, bez vzkriesenho a prítomného Krista! Bez Jeho prítomnosti, ktorú nám ponúka. Ponúka ju tak, ako tým prestrašeným emauským učeníkom! V slove a „pri lámaní chleba“,vo sviatosti svojho stolovania. Chce, aby sme ani my neboli sami, bez pomoci, posilnenia a bez povedomia, ktoré veľkonočné sviatky aj dnes zvestujú: „Nebojte sa! Vstal! Niet Ho v hrobe, hľa, miesto, kde Ho boli položili“. On je a chce byť s nami na všetkých cestách nášho života. V spoločenstvách, ktoré On tvorí a žehná, udržuje a buduje! „Aby sme mali bratskú lásku, bez pokrytectva“.

Isté je, milí bratia a sestry, že nie všetci svätili včera a dnes s nami! Nie všetci si „očistili duše poslušnosťou pravde“.  Nie všetci obživili v srdci nádej, že skrze Krista Pána sme draho kúpení a povolaní k slobode  a sláve Božích detí! To nech nás však nepomýli a nepodlomí naše kolená! Pán Ježiš vstal a viacej neumiera. Ponúka nám svoju prítomnosť a silu v každom svojom Slove, aby sme mali nádej v Ňom pre časnosť, i pre večnosť. Veľmi draho sme boli kúpení, aby sme z milosti dosiahli účasť na Jeho večnej sláve! Amen.

               II.slávnosť veľkonočná – CZ Senica 2010              Ľ.Batka st.


Komentovať