LEKCIA č. 3 – JEŽIŠU

    Lekcia č. 3:…  Ježišu

Po zvládnutom úvode, pokročilejší môžu ísť ďalej: Tak, Pane – je veľmi  vhodné skonkretizovať menom. Ide však  nielen o meno, ale aj o jeho správny tvar. Tým dávame najavo, kto oslovuje. Ten, kto má toho osloveného vo vrecku.

   Najsprávnejší a najpožehnanenší tvar je: Ježišu!

  Tak, ako sa luteráni oddeľujú od detí tohoto sveta a nehovoria: Modlíme sa k Pánovi  Bohovi – ale k Pánu Bohu, my ideme  kus ďalej a hovoríme:  Ježišu. Je to podľa vzoru…vzoruúú : Mojžišu!

Ak chceme ďalej prísť, hovorme nie Ježiši, ( Jezu drahý- iba v piesňach a básňach) –  ale pekne po našom: Ježišu!

 

                      PS. Zloženku prikladáme. Číslo účtu poznáte. Kurz je zdarma, ale desiatky sú vítané.      

2 thoughts on “LEKCIA č. 3 – JEŽIŠU

  1. Výraz Ježišu je správne skloňovanie vlastného mena Ježiš – je to tvar vokatívu – 5. pádu, ktorý sa pri podstatných menách väčšinou nepoužíva, lebo je totožný s nominatívom. Je iba niekoľko výnimiek používania vokatívu – napr. mami, Otče, Ježišu. Oslovenie používa hlavne katolícka cirkev. Evanjelici si zvykli na tvar Ježiši – čo je vlastne čechizmus a na ktorý sú zvyknutí ešte z čias Kralickej Biblie. Takže… veselo si ohovárajme ďalej… P.S. Aj ja mám radšej "Ježiši"… Je to akési krajšie…

    Ozaj a farári keď sa modlia po kázni, nezatvárajú oči???

    A Pán Ježiš sa nemodlil "Abba" – čo je vraj asi ako "Otecko"?

    Ak má byť sektárom niekto len preto, že používa takzvané "barličky", t.j. slová, ktoré opakuje, keď nevie pokračovať v myšlienke, potom by sme tam mohli pokojne zaradiť všetkých hmmmmkajúcich, pokašliavajúcich, či iných, ktorí nepoužívajú len "tak" či "Pane", ale dokonca celé výrazy, na ktoré sú zvyknutí… napr. "požehnaj nás Pane…" Keď to vraví farár pri modlitbe za 5 minút dosť veľa krát, mali by sme ho zaradiť k sektárom…..:-)

    Nie každý má slovnú zásobu na to, aby sa vedel nahlas kvetnato modliť a byť vždy tvorivý… Ale čo ak proste chce niečo Pánu Bohu zo srdca povedať?

Leave a Reply