Lekcia č.4: Forma – oči, ruky, j.č.
Naši učitelia nikdy nezabúdajú na správnu formu. Na prvom mieste platí: – oči máme zatvorené!
Začiatočníci: aspoň prižmúrené. – Tým jasne dáme najavo, že sme "in". Ďalej to, že modlitbu nečítame, že neni napísaná a nepozeráme do nejakého modlitebníka, či modlitbnej knižky atď, atď. Keď vzdycháme, dáme najavo, že sme duchom vedení, ale vzdychajme mierne.
Ruky. Neskladajme si ich , ako nejaké staré ženy. My máme viac možností: napr. dám si jednu ruku na čelo a druhú na srdce. Dlane otvorené k nebu – dajú najavo, že sme vždy pripravený ako prví zachytiť "rosu" a iné dary zhora.
Všeobecne: aj v spoločenstve hovorme v jednotnm čísle. Ja , ja , ja…
(Pozor: Nevykrikuj : haleluja! … nedvíhaj ruky ! – Netreba predbiehať! Ma. do. sekt. rastie pomaly a iste!)
Slovak
Komentár bol presunutý sem.
To mi pripomína scénku z filmu "Taková normální rodinka", kde potenciálny zať sedí na gauči so zažmúrenými očami, hojdá sa dopredu a dozadu a niečo si nezrozumiteľne mrmle, babička sa domnieva, že je v nejakej sekte a modlí sa …a on si pritom opakuje učivo na skúšku…:)
takže nielen Ma. Do. Sekt. sa modlia s prižmúrenými očami, ale napr. aj my úbožiaci, čo sa ináč nevieme sústrediť 🙂