Je moje obrátenie pravé?

Je moje obrátenie pravé?


Duša, ak sa chceš obrátiť,
tak to učiň dôkladne!
Nech ťa Ježiš sám vyučí!
Kto s Ním kráča, nepadne.
Ó, keď ťa On volá, poď,
kým neskončí spásy hod. (Kristína Royová)

Zdanlivý kresťan býva nezriedka na rozoznanie od pravého kresťana. A v najčastejších prípadoch sa ľudia sami domnievajú, že sú obrátení, pritom sú ešte od toho tak ďaleko ako mŕtvi od života. No ak sami nechceme, nemusíme zostať v sebaklame, či sme obrátení alebo nie.

Pozrime sa najprv na zdanlivé známky obrátenia.
1. Znakom pravého obrátenia nie je, že som členom dajakého kresťanského zväzku, či už cirkvi, spolku alebo bratstva.

2. Ani to nie je znakom skutočného obrátenia, keď sa u naslovovzatých kresťanov javím ako skutočne obrátený. Judáš tri roky patril do kruhu apoštolov. Ján a Peter ho nazývali „bratom.“ Áno, on zastával v tomto kruhu aj dôležitý úrad. Všetci ho mali dozaista za úplne obráteného. Keď Pán Ježiš spomínal svojho zradcu, ani jednému z apoštolov nenapadlo: „Pravdepodobne myslí na Judáša!“ Všetci sa až do posledného okamihu klamali v domnienke, že je obrátený,— samozrejme okrem Pána, ktorý ho poznal.

3. Nie je to znakom skutočného obrátenia, keď sa niekto rozhodne priznáva k pravovernému kresťanstvu. Lenže každý skutočný kresťan sa priznáva k základným pravdám evanjelia. Je nemožné, aby Pánov učeník zapieral Ježišovo Božstvo. Každý skutočný kresťan sa priznáva k tej pravde, že Ježiš za neho umrel na kríži, že telesne z mŕtvych vstal, vyznáva, že vierou bývame ospravedlnení, jediným prameňom viery je Písmo atď. Ale nie sú obrátení všetci tí, ktorí tieto pravdy uznávajú.

4. Ani modlitba nie je spoľahlivým znakom obrátenia. Je možné, že niekto aj pol dňa strávi na modlitbe a predsa nie je neobrátený.

5. Ešte ľahšie je klamať sám seba pokiaľ ide o svoje obrátenie, keď niekto zakúsi  vyslyšanie modlitieb. Tu i tam počujeme o ľuďoch, ktorí boli neobrátení, no spoliehali sa na vyslyšanie svojich modlitieb. Oni si to asi takto mysleli: „Môj Boh ma ešte nikdy v živote neopustil. Bol som raz vo veľkých ťažkostiach, nevediac, kde nájsť pomoc. Volal som k Bohu, a On ma vyslyšal tak, že o tom nemôžem pochybovať, že to bol skutočne Boh, ktorý mi pomohol. A takéto vyslyšania modlitby sa v mojom živote viackrát opakovali.“ Nepopierame síce, že to bolo skutočne vyslyšanie modlitby. Iba to popierame, že by tieto dôkazy Božej pomoci boli znakmi obrátenia príslušných ľudí. Niekto môže mať vo svojom živote mnoho dôkazov o vyslyšaní modlitieb a predsa nemusí byť zachránený. Je to veľké milosrdenstvo od Boha, že On aj najväčšieho rúhača, keď opravdivo k Nemu volá, často hneď a veľmi nápadným spôsobom vyslyší. Sú príklady, kde hlboko padnutí hriešnici, ktorí náhle upadli do beznádejného nebezpečenstva života, na svoju modlitbu boli ihneď zachránení. Boh chce takým vypočutým hriešnikom ukázať aký zlý je on, a aký dobrý je Boh. Boh chce hriešnikovi, Jemu odcudzenému dokázať, že On jestvuje. On chce hriešnika pohnúť k obráteniu. Ale nie je správne, keď niekto tvrdí, že je obrátený, pretože jeho modlitby boli vypočuté.

6. Práve tak nie sú ani emócie mysle, blažené pocity Božej blízkosti a nábožné sny a videnia spoľahlivým dôkazom pravého obrátenia. Všetky tieto duševné zjavy sa často ukazujú u osôb veľmi citových alebo hysterických bez toho, žeby boli dôkazmi pravého obrátenia. Mnohí mali, či osobne, alebo o nich čítali, do činenia s mnohými ľuďmi, ktorí ešte nie sú vlastníctvom Pána Ježiša. Nechcú sa zbaviť namyslenej istoty spasenia, ale ohradia sa oproti všetkým slovám Písma jedným snom, alebo zjavením, ktorý mali. Vidia vraj raz vo sne nebo otvorené a počujú spievať anjelov: „Boh ťa miluje“, alebo čosi podobné. A pritom majú srdce plné horkosti, pomstychtivosti, svetáctva, modloslužby, neodpustenia, zatrpknutosti a posudzovania. Nemajú Kristovho Ducha a je to na ich správaní a postojoch vidieť.

7. Ale nie je ani to spoľahlivým znakom pravého obrátenia, keď niekto hovorí, že má pokoj s Bohom. Mnohí majú pokoj s Bohom, pretože sa domnievajú, že Boh je s ich stavom úplne spokojný. Keďže sú povrchní, nevedia ani kde treba hľadať záchranu, ani nepoznajú prísnosť Božieho hnevu, ani netušia aké je veľké nebezpečenstvo, v ktorom sa nachádzajú. Ich pokoj s Bohom nie je založený na Ježišovej krvi, ale na vlastnej samospravodlivosti a pochádza z ich bezmyšlienkovitosti v duchovných veciach. Tak skvostne žil aj boháč hodujúci každý deň. Myslel si, že stojí vo vzťahu k Bohu správne dokiaľ nepozdvihol svoje oči v pekle.

8. Nie je ani spoľahlivým znakom opravdivého obrátenia, keď Svätý Duch našu prácu pre Pána očividne a neomylne korunuje zdarom. Stáva sa, že niekto odporuje nejakej požiadavke Nového Zákona. Hoci aj podľa svojho svedomia a rozumu uznáva a dopúšťa, že Boh má právo žiadať to a či tamto, ale vzpiera sa tomu rozkazu podrobiť, pretože sa mu zdá, že ak poslúchne tento Boží rozkaz bude musieť mnoho stratiť. Nakoniec sa takto ohradí; „Keby som na tom bol skutočne zle, tak Boh by bohato nepožehnal moju prácu.“ A naozaj vidíme, že majú požehnanú prácu. Ale môžu mnohých priviesť k Pánu Ježišovi. Ale čo to prospeje! Niekto môže byť mocným, prebúdzajúcim kazateľom a sám nemať účasť na kráľovstve Božom. Snáď sa vám zdá, že tvrdíme primnoho. Ale prosím, nech tu rozhodne sám náš Božský Majster. On vraví Mt 7, 22-23; „Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, a či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, páchatelia neprávosti!“ Všimnime si tu nasledujúce okolnosti; ľudia, o ktorých tu Pán Ježiš hovorí neboli nevercami, ale výslovnými vyznávačmi Krista. Mali čisté učenie; „Pane, Pane!“ Dvakrát kladú veľký dôraz na meno Pánovo. Duch Svätý sa priznal k ich práci, lebo nikto nemôže vlastnou silou konať divy a vyháňať diablov. U týchto ľudí bolo zdanlivo všetko v poriadku. A predsa neboli opravdivo obrátení k Bohu.
To, čo toto slovo činí tak veľmi vážnym je okolnosť, že Pán Ježiš vraví: „Mnohí.“ Nie sú to zriedkavé výnimky, nie jeden z milióna, ale „mnohí.“
Čo chýbalo týmto ľudom k pravému obráteniu?

Tým prichádzame k spoľahlivým znakom obrátenia.
Je len jediný neklamný znak obrátenia a to je živá viera v Pána Ježiša. Novomódne evanjelium znie: „Pochybuj o Pánu Ježišovi a budeš tiež spasený.“ Ale apoštolské evanjelium znie: „Ver v Pána Ježiša Krista a budeš zachránený.“ Veriť v Ježiša znamená skloniť sa so svojou predstavou o Bohu, so svojim svedomím, svojou vôľou, svojimi citmi pred Bohom — Ježišom. Pred Bohom platí len tá viera, ktorá vedie k rozhodnému zničeniu vlastného „ja“ a k roztrhaniu všetkých zväzkov s každým poznaným hriechom. Máš takú vieru v Pána Ježiša, ktorá nenávidí hriech?
Či by nebolo lepšie, keby si aj všetko stratil a ak by si neodporoval Ježišovmu Duchu a Jeho Slovu?
Ak áno, tak si obrátený.

Pokoj Vám!!

Komentovať