O pôste

O pôste

 „Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ (Mt. 6, 16-18)

Tak ako pokarhal ich dávanie al­mužny a modlitby, tak karhá aj ich pôst. Lebo to sú skutočne tri dob­ré skutky, ktoré zahŕňajú všetky os­tatné dobré skutky: prvý, dávanie al­mužien, zahŕňa všetky skutky sme­rom k blížnemu. Druhý, modlitba, je vziať všetky možné potreby – spo­ločné, aj svoje vlastné – a predložiť ich Bohu. Tretí, pôst, je o premáhaní tela… Kristus týmito slovami nech­ce odmietnuť pôst ako taký, ani do­voliť, aby sa ním pohŕdalo, práve tak ako neodmieta dávanie almužien a modlitbu. Skôr potvrdzuje dávanie a modlitbu a učí, ako ich správne ko­nať. Tak chce napraviť aj pôst, aby sa robil správne a so správnym posto­jom, ako sa má dobrý skutok konať… Sú dva druhy pôstu, ktoré sú dobré a hodné chvály. Jeden by sme mohli nazvať svetský alebo občiansky pôst nariadený úradmi, ako všetky os­tatné rozkazy či nariadenia vlády nie je vyžadovaný ako dobrý skutok a služba Bohu. Lebo ja by som rád videl, a som pripravený poradiť a po­môcť k tomu, aby vládca alebo knie­ža vyhlásil zákonom jeden alebo dva dni v týždni, kedy sa nemá jesť ale­bo predávať mäso… Tiež by som rád videl, že nariadia ľudu, aby sa večer zdržiavali jedla a pitia, raz do týžd­ňa alebo ako uznajú za dobré… Ale toto by mala byť občianska posluš­nosť, podriadenosť vláde. Okrem takéhoto pôstu by mal byť spoloč­ný duchovný pôst, ktorý by sme my kresťania mali zachovávať. A bolo by dobré, ak by sme dodržiavali takýto pôst niekoľko dní pred Veľkou No­cou, Letnicami a Vianocami… No nemali by sme z toho spraviť službu Bohu, nie preto, aby sme si tým nie­čo zaslúžili, alebo si uzmierili Boha, ale ako kresťanský výchovný pros­triedok a zvyk pre mládež a jedno­duchých ľudí, aby sa naučili zacho­vávať a rozlišovať obdobia cirkevné­ho roka… Lebo tak to musí byť, že sa niekoľko významných sviatkov ľu­du zdôrazní ako dni pôstu a hodo­vania, aby sa kázali a pripomína­li hlavné udalosti Kristovho živo­ta a Jeho činy… Ale ani toto ešte nie je skutočný kresťanský pôst, kto­rý má Kristus na mysli. Tým je zá­pas jednotlivca. Prebieha takto: Ak sa chceš naozaj kresťanským spôso­bom postiť, nestačí, že vynecháš ve­čeru. To je to najmenej dôležité. Na­opak, pravý kresťanský pôst spočíva v tom, že ovládaš svoje telo a udržia­vaš ho v miernosti. To sa nevzťahuje len na jedenie, pitie a spánok, ale aj na tvoj voľný čas, rôz­ne druhy zába­vy a všetko, čo môže byť pre telo prospeš­né, čím sa o telo staráme a čím ho udržiava­me. Pôst zna­mená odoprieť toto všetko te­lu len preto, aby sme telo ovlád­li a aby sa nám podriadilo, keďže písmo predpisuje dodržiavanie pôstu (3M 16,29) a na­zýva ho trápením tela, aby si nena­vyklo na zábavky a pôžitok… Kaž­dý kresťan sa musí pozrieť na seba: Keďže nie sme všetci rovnakí, ne­môžeme zaviesť presné pravidlá, ale každý musí konať tak, ako vníma, že potrebuje ukázniť svoje telo. Le­bo pravý pôst je namierený len vo­či túžbam a žiadostiam tela, nie pro­ti jeho prirodzenosti… Musí sa diať vždy, keď je potrebné skrotiť te­lo a privyknúť ho, aby znieslo ne­priazeň a dokázalo vydržať nedo­statok, ak by muselo… Toto je aj cie­ľom známeho pravidla pre všetkých, ktoré má dodržiavať každý kresťan: Ži mierne, triezvo a disciplinovane, nielen jeden deň v roku, ale deň čo deň a po celý čas. Písmo to nazýva triezvy život (1Tes 5,6-8).

Dr. Martin Luther

Leave a Reply