„Keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci, ktorí si nasadzujú smutný výzor na tvár, aby ľudia videli, že sa postia. Veru hovorím vám: Majú svoju odmenu! Ale keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, aby nie ľudia videli, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti; a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ (Mt. 6, 16-18)
Tak ako pokarhal ich dávanie almužny a modlitby, tak karhá aj ich pôst. Lebo to sú skutočne tri dobré skutky, ktoré zahŕňajú všetky ostatné dobré skutky: prvý, dávanie almužien, zahŕňa všetky skutky smerom k blížnemu. Druhý, modlitba, je vziať všetky možné potreby – spoločné, aj svoje vlastné – a predložiť ich Bohu. Tretí, pôst, je o premáhaní tela… Kristus týmito slovami nechce odmietnuť pôst ako taký, ani dovoliť, aby sa ním pohŕdalo, práve tak ako neodmieta dávanie almužien a modlitbu. Skôr potvrdzuje dávanie a modlitbu a učí, ako ich správne konať. Tak chce napraviť aj pôst, aby sa robil správne a so správnym postojom, ako sa má dobrý skutok konať… Sú dva druhy pôstu, ktoré sú dobré a hodné chvály. Jeden by sme mohli nazvať svetský alebo občiansky pôst nariadený úradmi, ako všetky ostatné rozkazy či nariadenia vlády nie je vyžadovaný ako dobrý skutok a služba Bohu. Lebo ja by som rád videl, a som pripravený poradiť a pomôcť k tomu, aby vládca alebo knieža vyhlásil zákonom jeden alebo dva dni v týždni, kedy sa nemá jesť alebo predávať mäso… Tiež by som rád videl, že nariadia ľudu, aby sa večer zdržiavali jedla a pitia, raz do týždňa alebo ako uznajú za dobré… Ale toto by mala byť občianska poslušnosť, podriadenosť vláde. Okrem takéhoto pôstu by mal byť spoločný duchovný pôst, ktorý by sme my kresťania mali zachovávať. A bolo by dobré, ak by sme dodržiavali takýto pôst niekoľko dní pred Veľkou Nocou, Letnicami a Vianocami… No nemali by sme z toho spraviť službu Bohu, nie preto, aby sme si tým niečo zaslúžili, alebo si uzmierili Boha, ale ako kresťanský výchovný prostriedok a zvyk pre mládež a jednoduchých ľudí, aby sa naučili zachovávať a rozlišovať obdobia cirkevného roka… Lebo tak to musí byť, že sa niekoľko významných sviatkov ľudu zdôrazní ako dni pôstu a hodovania, aby sa kázali a pripomínali hlavné udalosti Kristovho života a Jeho činy… Ale ani toto ešte nie je skutočný kresťanský pôst, ktorý má Kristus na mysli. Tým je zápas jednotlivca. Prebieha takto: Ak sa chceš naozaj kresťanským spôsobom postiť, nestačí, že vynecháš večeru. To je to najmenej dôležité. Naopak, pravý kresťanský pôst spočíva v tom, že ovládaš svoje telo a udržiavaš ho v miernosti. To sa nevzťahuje len na jedenie, pitie a spánok, ale aj na tvoj voľný čas, rôzne druhy zábavy a všetko, čo môže byť pre telo prospešné, čím sa o telo staráme a čím ho udržiavame. Pôst znamená odoprieť toto všetko telu len preto, aby sme telo ovládli a aby sa nám podriadilo, keďže písmo predpisuje dodržiavanie pôstu (3M 16,29) a nazýva ho trápením tela, aby si nenavyklo na zábavky a pôžitok… Každý kresťan sa musí pozrieť na seba: Keďže nie sme všetci rovnakí, nemôžeme zaviesť presné pravidlá, ale každý musí konať tak, ako vníma, že potrebuje ukázniť svoje telo. Lebo pravý pôst je namierený len voči túžbam a žiadostiam tela, nie proti jeho prirodzenosti… Musí sa diať vždy, keď je potrebné skrotiť telo a privyknúť ho, aby znieslo nepriazeň a dokázalo vydržať nedostatok, ak by muselo… Toto je aj cieľom známeho pravidla pre všetkých, ktoré má dodržiavať každý kresťan: Ži mierne, triezvo a disciplinovane, nielen jeden deň v roku, ale deň čo deň a po celý čas. Písmo to nazýva triezvy život (1Tes 5,6-8).
Dr. Martin Luther
Slovak