Daniel Maróthy — Žalm 1, 6

Ó duša moja, mužne za Pánom, Vzorom pravdy a svätosti!Buď i ty prepevným stánkomneviny a šľachetnosti. Chráň sa ciest podlých, rečí lživých,ktoré pomsta Božia neminie, —ach, zná Pán cestu spravodlivých, —cesta bezbožných zahynie! Nehnevaj sa ty pre zlostníkov,ktorí neprávosť páchajú,nezáviď im, keď zlosť všelijakúvôkol seba rozsievajú;nebudú dlho v počte živých,podobní podťatej byline, —ach, zná Boh cestu spravodlivýchcesta bezbožných zahynie! Bojuj proti svetu i diabluboj výborný a udatný,nestrachuj sa tvárou bledoukeď ti hrozí zloduch špatný,hlavy bojovníkov horlivýchBoh vencom slávy ovinie, —ach, zná Pán cestu spravodlivých,cesta bezbožných zahynie. Nes kríž svoj — ako ho Kristus niesolticho, krotko, bez reptania,vieš, hoci v temnosť...

Ján Maliarik — Jako tomu byť má

Novoročný rozmach Rozpni krídla, duchu môj — široko-široko.Vznes nad obzor zemský sa — vysoko-vysoko.Tam niet hádok, sekt, ni obmedzenosti žiadnej.Slnka jas skveje sa tam lúčom pravdy žiarnej.A až tu dolu na hmoty čiernom podkladev pochmúrnej chaosom prúdi citov nálade.Ó, vznes vysoko sa! — V kraj čistého vnímania.Kde už púha — krás je vrcholom — zora rannia.Tam krúž a vznášaj sa zeme priťažkú prostý:obkľúčia vencom ťa dúhovým ducha skvosty;hudba sfér v súzvučnom ľúboznení čarovnáv harmóniu duše nesúlad všaký srovná.Ó, vznes a zkúp tam sa — v blankytnej nebies svieži!Kde myšlienok šumí van tichý, čistý, svieži.Kde ducha radosti — nízkosťou nezkalené —blaha...

Hľa, stojím pri dverách a klopem

Hľa, stojím pri dverách a klopem Hľa, stojím pri dverách a klopem… Otvorte. Láskou k vám mi srdce horí – Blahoslavený, kto mi pootvorí; Ja vojdúc, budem s ním tam večerať a so mnou on -ja chcem mu blaha dať; Chlieb neba večný, pokoj, radosť v Duchu Svätom! Hľa, stojím pri dverách a klopem. Hľa, stojím pri dverách a klopem… Ó, Pane, náš, ó Spasiteľu milý! Viď! Dokorán sme bány otvorili – Ó, vojdi, vzácny požehnaný Hosť! Kto Teba má, má večne dosť a dosť… Nuž vojdi v srdcia, domy, v školy, chrámy ! A potom večne ostaň s nami! ...

Ján Smrek — Slovo života

Do mnohých omladlých sŕdcvložil som života požiar,rudú som vztýčil vlajkuna duše najvyšší stožiar.Udrel som do svojich strún,stojac nad horiacim Rímom,hudbou som naplnil mnohých,akoby najtuhším vínom.Obrysy velikých dnívidím kdes’ v znamení novom,počujem zavýskať ránovíťazným života slovom.Nadšene čítam si dnesmohutné Zjavenie Jána,najkrajšiu z kapitol o tomadvente slávneho Rána!