Tie slávnostné, hľa, naše zvučné zvony
jak slávno-krásne vydávali tóny!
plesala duša — plesať neprestáva —
v zvuk miešala sa miliónov Sláva!
Zvon vianočný sa prvý ozval svetu:
Ó, hľaďte, ľudia, koľko lásky je tu,
lásky to Boha Otca, Hospodina:
tak miloval svet: Dal mu svojho Syna!
Potom sa ozval zvon, toť, Veľkej noci:
Ó, koľko lásky, koľko sily, moci:
hľa, Bohsyn umrel za nás preboľave,
v deň tretí vstal a žije v moci, v sláve!
V posled sa ozval zvon, toť, svätodušný:
Ó, vyjasni svoj pohľad smutný, krušný,
človeče! tu tvoj Utešiteľ v smútku,
tvoj Posvätiteľ, Vodca k nebu v skutku!
A teraz spolu v harmonické tóny
sa rozzuneli naše zvučné zvony,
čuj: Milosť Otca, láska jeho Syna
a účastenstvo Ducha Hospodina —
je s vami, s vami bývať neprestáva!
A v harmóniu zneje hlučné: Sláva,
sláva Ti, sláva šírej od rodiny,
Trojico svätá, Bože trojjediný!
Slovak