„Ak títo budú mlčať, kamenie bude kričať“. L 19, 40
Umlkujú – volať čo by mali;
zaspávajú strážni Siona,
jakby boj už slávne dokonali,
kladú ruky svojho do lona;
v sladkej lieni, v milom odpočinku
nájsť už mienia práce odmenu;
veď dosť boja, – aspoň na chvílinku
otužiť chcú dušu zronenú.
A tam z boku nepriateľ vždy číha,
v jeho oku utajený plam; –
nie zbroj hluku, – ale kušu zdvíha,
by šíp tíško vnoril tam i tam; –
pohladká tu – tam zas sľubom zkláti,
ba i v hneve zúri tu a rve,
no hneď zase k dobrote sa vráti;
a vždy jednu baštu odorve!
No, len mlčte strážni na Sione,
spite tíško, – spočívajte len;
držte ruky pokojne na lone,
zalúžený snite sladko sen;
veď keď zrednú verných našich sbory,
a keď zpustne škola, svätý chrám;
vtedy múr ten chrámu prehovorí,
vtedy kameň kliatbu riekne vám!!
Slovak