Svedectvo o svätom Bohu
Dnes radostne Ťa chceme chváliť – Svätý –
Ústami, srdcom jednu pieseň pieť!
Bože, nad všetky povýšený svety –
A predsa lásky rozprestieraš sieť
Na duše naše, srdcia poškvrnené -…
Dnes na kolenách chceme vyznávať:
Tys’ Pánom naším, Pánom nebies, zeme!
Stratený raj nám v sebe prinavráť !
K svätému sľubu zaviaž, Bože milý,
Trojica svätá, z ktorej prúdi jas…
Ó, k sláve Tvojej by sme iba žili!
Do rúcha lásky, pravdy odej nás! Amen (Z.O.)
Iz 6, 1- 8:
“V roku keď umrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovali chrám. (2) Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť kridel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. (3) Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy.
(4) Vtom sa zachveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. (5) Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností videli moje oči.
(5) Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára. (7) Dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. (8) A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa”. Amen
Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi!
Istý parížsky biskup chcel poznať duchovnú úroveň svojich veriacich a tak sa na ulici opýtal jedného mladíka: “Vieš, čo je to Svätá Trojica?” – “Isteže” – odpovedal tento: “To je stanica mestkej dráhy!” Môžeme sa nad tou odpoveďou pousmiať, ale kto vie, ako by dnes odpovedali na túto otázku naši mladí ľudia, konfirmandi, alebo aj ich rodičia!?
Neprišli sme však v dnešnú nedeľu Svätej Trojice na Služby Božie preto, aby sme si rozprávali úsmevné príbehy. Neprišli sme však ani preto, aby sme filozofovali, alebo špekuľovali o tajomstvách Božej existencie, čiže o Trojjedinom Pánu Bohu.
Je isté, že naším ľudským rozum tajomstvo Božej existencie a podstaty plne pochopiť a obsiahnúť nemôžeme.
V tomto ohľade sa podobáme slepcom z jednej indickej rozprávky. Tých povolal ich vladár a dal priviesť slona, ktorého sa mali dotkúť na jednom mieste a potom slona opísať. Za najlepší a najvernejší opis bola určená pekná odmena. Tak sa stalo, že jeden slepec sa dotkol nohy slona a prirovnal ho k silnému stromu. Iní sa dotkli jeho tela a povedali, že je podobný drsnej stene. Ďalší sa dotkli chobota a chvosta a povedali, že slon vyzerá ako ťahavá liana. Súťaž sa skončila, ale odmenu nedostal nikto, lebo tie opisy boli veľmi nedostatočné a nepresné a ani zďaleka nevystihovali skutočnosť.
Možno povedať, že takto stojí človek pred Trojjediným Pánom Bohom. Rozumom, ani zmyslami Božiu veľkosť a podstatu opísať nedokážeme a Božiu moc rozumom nepochopíme. Preto aj apoštolské slovo hovorí: ” Ó hlbokosť bohatstva a múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho” (R 11, 13)
Bratia a sestry!
Prišli sme na tieto služby Božie preto, aby sme poďakovali celej Trojici Svätej za všetko prijaté požehnanie najmä v prvej, slávnostnej polovici cirkevného roku. Aby sme – vyjadrené slovami starocirkevného slávospevu: Te Deum laudamus – Teba Boha chválime, spievali srdcom i ústami:
Teba dnes chválime, Teba velebíme,
Teba Otca Stvoriteľa…Kráľa slávy, Pána Ježiša
Boha Otca Syna večného…
…rovnako Ducha Svätého, Utešiteľa verného…( ESP 185, 1-2)
Keďže takúto chválu a velebu je možné vysloviť iba v sile pravej viery ktorú dáva človeku z milosti Boh Otec a Syn skrze Ducha Svätého, započúvajme sa do slov svedectva proroka Izaiáša, ktorému tiež Božia milosť bola prítomná pri jeho osobnom oslovení a prežívaní jeho duchovnej skúsenosti, pri jeho povolaní k službe svojmu ľudu, ale aj ostatným národom sveta.
Čo je podstatou Božej bytosti? Čo môžeme povedať a zvestovať o Trojjedinom Pánu Bohu na základe slov nielen NZ, ale aj SZ? Je to Božia svätosť. Pán Boh je iný ako čovek a ten rozdiel možno vyjadriť práve slovom svätosť. “Svätý, svätý, svätý je Hospodin zástupov…”
Slovo proroka Izaiáša nám hovorí, že aj duchovné, nebeské bytosti, serafi, pred trónom Božím si musia zakrývať svoje oči, aby sa nepozerali priamo na Božiu tvár. Na Božiu tvár sa nemohol pozrieť ani Mojžiš, keď “vánok Boží” prešiel okolo neho. Vtedy si musel zaviazať oči a vstúpiť do skalnej rokliny.
Je preto veľkou Božou milosťou ak vieme, že my, hoci sme hriešni ľudia, a nie sme svätí, budeme raz poznať Božiu tvár, a “naše oči – nie cudzie Ho uvidia”, ako to vyznal aj zbožný Jób v svedectvo o našom vzkriesení mocou nášho Vykupiteľa.
Pána Boha uvidia všetci, ktorí sú “čistého srdca” – totiž všetc tí, ktorí sa dali obmyť vodou Krstu Svätého a Duchom Božím, ktorí sú “znovuzrodení z vody a z Ducha”, ako hovorí Pán Ježiš. ( Ján 3,1-5). Takými sme my všetci, ktorí sme prijali Krst Svätý podľa Kristovho ustanovenia a boli sme pokrstení v meno Boha Otca, Boha Syna, a Boha Ducha Svätého. (Mt 28, 19 – 20)
Nájdu sa posmievači, ktorí by nás chceli pomýliť a sklátiť vo viere a niekedy sa pýtajú: A videl si Pána Boha? Alebo: videl ho vôbec niekto, aby sme v neho verili? – Zbehlejší kresťan v slove Písma môže odpovedať slovom evanjelistu Jána: “Boha nikto nikdy nevidel – jednorodený Syn Boží, ktorý je v lone Otcovom, Ten ho známym učinil”.
Tí, čo videli Ježiša v plienkach v jasliach, alebo sediaceho na osliatku ťažnej oslice, alebo vyučujúceho v loďke na jazere Galilejsko, áno aj na kríži – tí všetci Pána Boha videli. Videli Jeho vyjavenú lásku v Ježišovi a počuli Ho v slove evanjelia. Tí, čo videli Jeho rany prázdny hrob i slávne nanebovstúpenie. Tí videli a poznali z Božej podstaty toľko, koľko sám Otec nám a svetu poodhalil, vyjavil a dal poznať, alebo koľko známosti dal vidieť a poznať Jeho apoštolom a Jeho svedkom. Tým, ktorí s Ním jedli a pili pred ukrižovaním, ale aj po Jeho zmŕtvychvtaní. Ktorým bolo dovolená dotknúť sa Jeho tela nepoznačeného hriechom, i tela osláveného po slávnom zmŕtvychvstaní.
Prorok Izaiáš dostal zvláštnu milosť tým, že smel pohliadnúť do nebeského chrámu a počuť spev anjelov: “Svätý, Svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy.”
Toto videnie mu prinieslo poznanie o Pánu Bohu, že On je Bohom svätým. To znamená, že je dokonalý v láske, ktorá spája v jedno Otca, Syna i Ducha Svätého, že nie je v Ňom “žiadnej tmy”, totiž žiadneho hriechu.
Prirodzený človek si niekedy rád namýšľa, že je mravne dokonalý, múdry, že v jeho oku niet žiadnej smietky. Takto zmýšľajú nielen deti tohto sveta, ale neraz aj niektorí kresťania. Veď hovoria – a je v tom aj kus pravdy, – sme predsa Božie deti, Božie dcéry a synovia, sme svätí, čiže posvätení Duchom, poznáme Božie slovo, zákon Boží , vieme ako máme žiť a aj sa snažíme žiť v láske, poznáme aj evanjelium, že Pán Boh nám z milosti, skrze Krista Pána naše hriechy hojne odpúšťa. Je v tom kus pravdy, – ale nie pravda celá! Nie je to plnosť pravdy!
Lebo v skutočnosti svätý je iba Otec, Syn a Duch. My sme dostali závdavok Ducha, ale nemáme Ho v plnosti. Ponúka sa nám v slove a v sviatostiach, ale my po týchto prostriedkoch často nesiahame, mnohí ich obchádzajú a niektorí nimi dokonca otvorene pohŕdajú. Sme synovia Boží, ale jediným a pravým Synom je jedine Ježiš!
A my iba potiaľ, ak v Neho veríme a Ho nasledujeme. Sme dedičia kráľovstva nebeského, ale nie našimi skutkami, alebo zásluhami, ale iba ako prosiaci publikáni, alebo kajúci synia a dcéry.
Je to tak, ako to spoznal a skúsil aj sám Boží muž prorok Izaiáš:
V Božej blízkosti nemohol inak, iba vyznať:” Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností videli moje oči”.
Napriek tomuto poznaniu sa Izaiáš smel stať Božím prorokom, Božím mužom a svedkom o svätom Bohu. Aj on bol iba z milosti očistený, keď jeden zo serafov, iste na Boží pokyn, žeravým uhlíkom, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mu úst a riekol:
“Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený”.
Bratia a sestry!
K poznaniu svätého Pána Boha však patrí aj to druhé, čo počujeme z dnešného svedectva Písma. Pán nás nielen očisťuje od hriechu, ale nás aj povoláva do svojej služby, aby sme Jeho milosť , lásku a svätú vôľu hlásli a zvestovali aj ostatným ľuďom. Aby sme korigovali tú neraz veľkú pýchu človeka na našu svätosť, moc, múdrosť a postavenie – a súčasne jasne zvestovali Božiu slávu!
Na otázku Božiu: “Koho pošlem a kto nám pôjde? – Izaiáš odpovedal: “Tu som ja, pošli mňa”.
Bratia a sestry!
Ďakujme dnes aj my Trojjedinému, svätému Bohu: Otcu, Synu i Duchu Svätému, nielen za to, že nám daroval život a denne nám dáva chlieb každodenný k životu, ale najmä za to mnohé očistenie, mnohé odpustenie našich hriechov a očistenie – počnúc od Krstu svätého a potom najmä tým chlebom posväteným na oltári, prijímanie ktorého, podobne ako prijímanie z kalicha, znamená pre nás vždy plné odpustenie našich hriechov! To je najhlavnejší dôvod nešej vďaky, chvály, dobrorečenia a vyvyšovanie Božieho mena.
Súčasne si uvedomujeme, že aj my všetci máme byť pripravení niesť našim blížnym, počnúc od najbližších, poznanie o Trojjedinom Pánu Bohu, ktorý je svätý, dokonalý a bohatý v milosti pre všetkých. Našu vieru dokazujme trvalou oslavou a chválou Trojjediného Pána Boha, a vždy novou pripravenosťou, poslušnosťou a vernosťou v našom kresťanskom povolaní, aby sme napokon dosiahli slávu neba a život večný. Amen
Slávnosť Svätej Trojice – Čáčov 2024 – Ľubomír Batka st.
Slovak