Dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný
Jak v Betleheme, tak i u nás, Pane,/ naroď sa, naroď, láska prečistá! / Nech jasné svetlo pravdy Tvojej vzplanie… /
a stojíme opäť – kol Tvojho ohnišťa. Tak spoznáme – i naši milovaní,
že hradby naše len tak obstoja…Ó, vitaj, vitaj i dnes medzi nami,
Predivný radca, Knieža pokoja! Amen (M.R.)
Iz 9, 1- 6:
“Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo; nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. (2) Rozmnožil si plesanie zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou, ako sa radujú v žatve, ako lesajú, keď rozdeľujú korisť. (3) Lebo jarmo, ktoré ho zaťažuje, i palicu na jeho chrbte a prút jeho poháňača dolámaš ako v deň Midjáncov.(4)Lebo každá hrmotne dupotajúc obuv a v krvipováľaný plášť zhorí a bude potravou ohňa. (5) Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný;na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. (6)Veľká bude jeho vláda a nebude konca pokoju na tróne Dávidovom a v jeho kráľovstve, lebo ho upevní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina mocností to urobí.“ Amen
Drahí bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!
V príbytkoch a v domácnostiach, v kostoloch i na uliciach miest, všade okolo nás sa dnes rozsvietilo množstvo sviečok a svetielok. Tie prvé sa začali zapaľovať už s príchodom adventu a postupne ich pribúdalo viac a viac. V dnešný večer sa zapália temer všade, v každom dome. Oprávnene. Udalosť, na ktorú upozorňuje táto vianočná svetlohra je tak veľká a jedinečná, že tých svetiel a svetielok nie je nikdy primnoho. V sviečkach a svetielkach, ktoré ľudia dnes zapaľujú, je vyjadrená túžba človeka po svetle. Je to všeobecná túžbu po živote a jeho trvaní. A súčasne aj túžba po živote čistom, prepálenom očistným ohňom.
Bojíme sa len veľkého, zničujúceho ohňa. Bojíme sa plameňa, ktorý nevieme uhasiť, ale túžime po svetle, ktoré ticho žiari, jemne hreje a ktoré ukazuje cestu. Túžime, vedome – či podvedome, po tom, aby stvoriteľské slovo Božie, ktoré zaznelo na počiatku: “Buď svetlo” svietilo vždy aj nám (1 M 1,3) Iskričky tohoto nebeského svetla zapálili kedysi aj horiaci ker pred Mojžišom, ktorý “horel a nezhorel” (2 M 3,2) a z ktorého zaznelo: “Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto na ktorom stojíš, je posvätá pôda”. (2 M 3,5) Tam sa začala rodiť cesta k životu v slobode a dôstojnosti vyvoleného národa, ktorý bol dovtedy iba ľudom otrokov.
Ale aj pohľady iných národov sa vždy upierali k nebesám a snažili sa nájsť zdroj života. Raz ten zdroj videli národy vslnku, inokedy v mesiaci, alebo v nebeských hviezdach. Ale akokoľvek ich vzývali, alebo im obetovali, tieto svetlá mlčali. Neodpovedali. Napriek silnej žiare slnko iba oslepovalo a hviezdnaté nebo bolo chladné.
Do všeobecnej túžby po živote a do hľadania cesty k životu, zaznievali však jedinečné hlasy prorokov. “Výjde hviezda z Jákoba…” (4 M 17,24)… “Výjde Slnko spásy” privolával prorok Malachiáš. (3,20). Izaiáš smel ohlásiť: ” Povstaňa zaskvej sa, pretože prichádza tvoje svetlo a sláva Hospodinova vzchádza nad tebou” (60,1) Podobná myšlienka zaznieva aj v úvodnom texte, ktorý sme poznove vypočuli: ” Ľud, ktorý chodí v tme uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine zažiari svetlo”. Lenže slová prorokov SZ nehovoria u príchode svetla iba pre jeden národ, ale o dare a príchode svetla života pre všetky národy, pre všetkých ľudí:” Národy prídu k tvojmu svetlu a králi k jasu, ktorý žiari nad tebou”. (Iz 60, 3)
Hoci nie bez ohlásenia, predsa prekvapujúcim spôsobom prišlo “Slnko spásy” pre svet poddaný hriechu, strachu a smrti. Dnes nanovo spomíname na svetlo slávy Božej, ktoré v tie prvé Vianoce – osvietilo nielen betlehemských pastierov, ale celý svet. Nanovo zneje svetu evanjelium:“Nebojte sa, lebo zvestujem vám radostnú zvesť, ktorá bude všetkému ľudu, lebo narodil sa vám dnes …v meste Dávidovom, Betleheme, Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán”.
Vtedy sa plnilo aj slovo proroka Izaiáša: “Lebo dieťa sa nám narodilo, Syn nám je daný”. Na Jeho počesť, na pamiatku Jeho narodenia, ako prejav vďaky, lásky a úcty zapaľujeme to množstvo svetiel.
Milí priatelia – iste nie všetci majú tento zámer a cieľ. Nie všetci chcú narodeného Krista Pána osláviť, Jemu spievať na česť a chválu. Nie všetci Ho prichádzajú dnes prosiť o dôležité dary, najmä aby bolo viac pokoja, aby sa naša slovenská krajina nepododobala
“temnej krajine”. Vieme, že mnohí zapaľujú vianočné svetlá iba zo zvyku. Mnohé vianočné svetielka sú zapálené len ako dekorácia. Ale i tak majú predsa jedno spoločné! Vyjadrujú túžbu, aby odstúpili od nás všetky temné veci, temné sily a temné dni, všetky tmavé udalosti, ktoré nám naháňajú strach a budia obavy.
Lebo tmy a temnoty okolo nás i v nás je mnoho. Skúsenosť hovorí: Noc – má svoju moc. Má svoju neraz až hrozivú silu. Koľko krát sme si položili aj v tomto roku otázku, ktorú sme počuli zo slov druhého Žalmu: ” Prečo sa búria národy? Prečo ľudia vymýšľajú daromnosti? Prečo sa: “Zoskupujú zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a proti Jeho Pomazanému”? Vidíme dnes celé národy tápajúce v tme. To veľké blúdenie a novodobé sťahovanie národov ohrozených na živote cítime oprávnene ako hrozbu, ťarchu a zneistenie.
Vidíme však aj tmu v ktorej chodia naši blížni. Vidíme a počúvame, ako sa otriasajú manželstvá a rodinné zväzky v základoch. Veľa tmy a vymýšľanie daromností vidíme už v tom prvotnom Božom stvoriteľskom poriadku pre stvoreného pre muža ženu, v manželskom zväzku. Bezmocnosť človeka sa ukazuje aj vtedy, keď prichádzajú všelijaké choroby. Tmou je, keď napriek materiálnemu blahu a dostatku je dosť detských očí, ktoré ani dnes nežiaria, ale sú smutné.
Áno, tma nastáva a zostáva panovať tam, kde nie je prijaté ponúknuté Svetlo zhora. Kde sú zabuchnuté dvere pred Tým, ktorý pravdivo hovorí: “Ja som svetlo sveta! On nám dáva sľub : “Kto mňa nasleduje nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.” Preto dnes opäť radostne a s najkrajšími pocitmi nádeje a blaha oslavujeme príchod jedinečného, veľkého Svetla do každej tmy. Tí, čo Ho osobne poznali a rukami sa ho dotýkali vyznali: “Bolo pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka prichádzajúceho na svet. Ním povstal svet, ale svet Ho neprijal”.
Ide však o to, aby sme my toto Svetlo, Syna nám daného a pre nás narodeného prijali s dôverou a radosťou.Jeho sa báť nemusíme. Nemusí sa opakovať chronická choroba nedôvery tak, ako sa to stalo u mnohých v Betleheme, kde “nemali pre Neho miesta”. Ale “nemali pre neho miesto” ani v Jeho vlastnom národe, keď “do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní ho neprijali.”
( J 1,9-11) Ak sa tak stane, život “zostáva trúchlivou fraškou, maximálne krásnou tragédiou”, ako to vyslovil súčasný americký vedec, agnostik a ateista, Steven Weinberg. (Kniha: Prvé tri minúty). Takýto život zostane tam, kde tomuto Svetlu nedovoľuje človek svietiť vo svojom živote.
Milí priatelia! Bratia a sestry v Kristu Pánu!
Nie je nič ľahšie ako nedovoliť Narodenému zasvietiť a prežiariť našu tmu. To veľké Svetlo je Dieťa Božie, ale súčasne je aj dieťa ľudské. Jeho moc, ktorou nás chce pozvať k pokoju a radosti, je úsmev a plač novorodenca. V Jeho plienkach sa neskrýva žiadna zbraň. Prejavme Mu preto plnú dôveru, že Syn nám daný a narodený prináša a dáva svetlo do nášho života.
Tma nelásky panuje v mnohých medziľudských vzťahoch. Sami tomu nerozumieme! Nechápeme, ako sa ľudské slová a city dokážu tak rýchlo meniť na tmu a chlad, i na nenávisť, alebo nezáujem o blížnych, dokonca i najbližších. Všetci by sme to chceli zmeniť a venujeme tomu všetko možné úsilie. Nepochybne, s apoštolom Pavlom môžu všetci povedať: “Vôľu k dobrému mám, ale nemám silu, aby som to dobré aj vykonal”. Túžime po živote prežitom v láske, v porozumení a v pokoji. Dobrá vôľa azda nikomu nechýba! Ako je potom možné, že žijeme akoby “v temnej krajine”? Temnou krajinou myslí prorocké slovo nie územie, ale srdcia ľudí. Ako je možné, že pri vynaložení toľkých prostriedkov, umu a práce rúk “chodíme v tme” ? Že tápeme a nevieme ako ďale:j v ekonomike, v spolužití národov v Európe a vo svete? Nie sú ľudia dosť múdri, vzdelaní, či skúsení? To iste nie ! A predsa sa mnohí obávajú nového dňa a nového roku, bližšej i vzdialenejšej budúcnosti.
Dnes, tak ako na betlehemsých poliach v onú svätú noc prichádza k nám ponuka Svetla, ktoré svieti a hreje v každej tme. Ponuka lásky Božej: “Syn nám je daný!” Je poslaný, aby nám slúžil. Aby bol naším Spasiteľom. Záchrancom a Vykupiteľom zo smrti. Aby rozmnožil radosť pre všetkých. Ježiš neprišiel proti nám, ale pre nás.
Boh Otec chce, aby sme Ho prijali. Aby Jeho Syn, Ním darované a za nás obetované Dieťa vládlo v našich srdciach a životoch ako náš Pán. Iba tak bude palica neľudskosti zlomená. Iba tak zvíťazíme nad každou zlou mocou sveta, diabla a smrti. Spolu s darom Syna získame aj my synovstvo Božie a tak aj plnosť radosti, pokoja časného i večného.
S dôverou vyznajme aj v dnešný Štedrý večer, že v narodenom Božom Synovi je nám daný: “Predivný radca”. Jeho rada je jedinečná: Urobzo svojho srdca jasle pre Mňa!Pozvi ma k svojmu stolu! Je tu sľub, že nebude prekážať, ani kričať na nás, ale – On bude slúžiť nám.
Spoznajme nanovo a opäť, že On je Mocný Boh. On je skutočný zdroj i našej ľudskej lásky, ktorú každý potrebuje a hľadá. On nám chce aj tento dar udeliť.
Ten, ktorý je mocný Boh a Stvoriteľ je aj Otcom večnosti.
Preto narodený Ježiš má “pôvod vo večnosti”( Mich 5) a zasľubuje pominuteľnému človeku to, čo stratil a čo nikto z ľudí nedokáže a nemôže svojou mocou, alebo úsilím dosiahnuť. Ponúka nám ako dar milosti život večný. Preto “pretrhol nebesá a zostúpil” k nám, na túto zem. Právom zaznela pri narodení Ježiša pieseň víťazstva: “Sláva na výsostaich Bohu a na zemi pokoj ľudu dobrej vôle”! (Lk 2,14)
Kristus Pán nám aj dnes pre tento časný život prináša a ponúka svoj program pokoja. Nech nás nemýli, že potomkov Herodesa, Judáša a farizejov je vo svete tak mnoho. Že sa stále
“zoskupujú zemskí králi” a mocní tohoto sveta sa “stále radia proti Hospodinu a proi Jeho pomazanému.” (Ž 2) Túžia a pracujú na tom, ako Krista Pána vystrnadiť z nášho vedomia, z nášho života i zo života našich detí. Ako máme odpovedať, čím sa vyzbrojiť, ako naložiť s nepriateľmi – to nás učí nanovo Knieža pokoja. Dokážeme to s Jeho mocou a pomocou.
Nech teda svietia svetlá všade na Jeho počesť a oslavu. Nech však horia aj naše srdcia tak, ako srdcia emauských učeníkov, ktorí spoznali a vyznali: “Či nehoreli v nás srdcia”, keď hovoril s nami a my s Ním? Keď sme zasadli s Ním k stolu a poznali sme Ho po lámaní chlieba? Ten neznámy a predsa známy náš spolupútnik, narodený Ježiš, Spasiteľ.
Nech je teda prijatý aj k nášmu a vianočnému stolu. Pozvite Ho nielen ako Hosťa, ale aj ako Hostiteľa, keď budete opäť lámať oblátku, chlieb, ktorý nás upomína na Toho, ktorý sa narodil pre nás v Betleheme, v Dome chleba.
Nech k Jeho pocte svietia sviečky na zelených stromkoch, hlásajúcich nádej, že: “Svetlo prišlo na svet”. Vianočné vône nech nás inšpirujú k tomu, aby sme sa aj my všetci stali “vôňou Kristovou” v tomto svete. Nech nás sprevádza dnes, zajtra i naveky nám narodený: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Amen.
Mgr.Ľubomír Batka st.
Slovak