Jeden je váš Otec, ten nebeský

       Jeden je váš Otec, ten nebeský     

Svätý Bože a milý Otče náš, drahý Pane Kriste, ktorý si naším Učiteľom a Vodcom, prosíme o dar Ducha Svätého, aby sme počuli, porozumeli a potom aj zvestovali Tvoje Slovo. 

    Prosíme, aby sa naše počúvanie a hovorenie Tvojho slova nestalo dôvodom nemiestnej pýchy, ale ani suchým a formálnym prejavom schátralej viery. Obživ naše vnútro kladivom Tvojho zákona i balzamom evanjelia. Amen 

Mt 23, 1 – 12:

“ Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: (2) Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. (3) Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, (4) zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú pohnúť ani prstom. (5) Všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu; (6) obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé stolice v synagogách, (7) pozdravy na námestiach a to, keď im ľudia hovori: majstre! (8) Vy si však nedajte hovoriť: majster!, lebo jeden je váš Majster, a vy všetci ste bratia. (9) A nikomu na zemi nehovorte otec!, lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; (10) a nedávajte si hovoriť: vodcovia!, lebo jeden váš Vodca, Kristus. (11) A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. (12) Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený.” Amen                    

         Bratia a sestry v Kristu, našom Pánovi!

    “Rady skúseného diabla” – to je názov knižky Cliva Staplesa Levisa, ktorá sa už počas vojny v roku 1941 stala bestsellerom v Anglicku. Priniesla nový pohľad na život kresťana. My sa celkom oprávnene snažíme vždy pozrieť sa na svoj život z Božieho pohľadu, z pohľadu nášho nebeského Otca. To je iste správne.  Predsa však pôsobí viac ako osviežujúco, keď sa pozrieme na náš život z pozície diabla, ktorý má svoje vlastné zámery s nami. Tie sú pravdaže iné, ako zámery nášho Pána a Vodcu k večnému životu.

    V súvise s dnešným posolstvom evanjelia môže pre nás zaujímavo znieť rada starého diabla  ZMARCHROBA, začínajúcmu pokušiteľovi, učňovi a synovcovi TASOMNÍKOVI, ktorému o.i píše:

    “Teraz ma napadá len jedno. Tvoj pacient je teraz pokorný!-  Už si ho na to upozornil? – Každá cnosť nám (rozumej: nám diablom)

pripadá menej hrozná, pokiaľ si ju človek uvedomuje – a obzvlášť to platí o  p o k or e! Vo chvíli, keď bude skutočne “ chudobný v duchu” – prepašuj do jeho mozgu príjemnú myšlienku: Pre pána-kráľa, ja som pokorný! –  a temer istotne sa pri ňom objaví pýcha. Pýcha na vlastnú pokoru.

   Pokiaľ si to nebezpečenstvo včas uvedomí a túto novú formu pýchy zdolá, tak nech je pyšný zase na toto (ako zdolal pokušenie) – a tak ďalej, koľkokrát len budeš chcieť. Ale neskúšaj to s ním príliš dlho, mohol by s v ňom prebudiť zmysel pre humor a mieru. Potom by sa ti už len vysmial a šiel si ľahnúť”.  (Potiaľ Zmarchrob)

    Práve túto vlastnosť, pýchu na vlastnú zbožnosť (nábožnosť), na zdanlivú pokoru odhalil Pán Ježiš u duchovných vodcov a učiteľov vyvoleného národa – zákonníkov a farizejov. Preto chcel svojich nasledovníkov chrániť pred takouto nielen odpornou, ale aj nebezpečnou pochabosťou a pred zvodmi k pýche. Robil tak jednak slovom prísneho odsúdenia, keď hovoril svoje 7 násobné: “Beda vám, zákonníci a farizeji – pokrytci”(v.13)… a tiež slovami, ktoré konkrétne pomenovávajú a odhaľujú prejavy pokryteckej zbožnosti vodcov a učiteľov ľudu Božieho.

    Z Ježišových úst zaznieva na úvod konštatovanie, že síce aj zákonníci a farizeji majú predsa len v niečom pravdu, totiž za určitých okolností môžu správne a dobre vykladať a učiť Boží zákon, a predsa ich služba má závažný nedostatok, ktorým je zlý príklad života, pred ktorým Pán učeníkov a poslucháčov varuje a hovorí: “…ale podľa ich skutkov nerobte”.

   Tieto slová znamenajú pre nás, hlásateľov Božieho slova dôležité upozornenie. My všetci poznáme známu pravdu: “život kňazov je evanjelium pre ľud” (“Vita klerici, evangelium populi”). Staré latinské príslovie hovorí: príklady priťahujú…(exempla trahunt). Priťahujú príklady dobré, ale aj zlé. Preto je dôležité skúmať náš život, naše konanie ako farárov, ale i ako rodičov a starých rodičov. Pretože  my všetci učíme, vedieme a chceme duchovne viesť iných.

    Pán aj nám pripomína, aby bolo čím menej rozporov medzi našimi slovami a skutkami.Súčasne je to svedectvo evanjelia, že On je Ten, ktorý “koná to, čo hovorí”… Iba pri Ňom nebol tento rozpor slov a činov, ktorý je však prítomný v každom z nás, aj u pokrstených a obrátených, ale vždy hriešnych ľuďí.

   Dnes slovo farizej je a zostáva synonymom pre označenie človeka, alebo pre ľudí, ktorí si tento rozpor slov a činov nepripúšťajú, prípadne si ho neuvedomujú a radi ukazujú na seba ako vzory cnosti a zbožnosti. Farizejstvo sa rodí tam, kde je tolerancia k chybám a nedostatkom vlastným, ale nie k chybám a nedostatkom blížnych. “Podľa ich slov robte – hovorí Pán, – ale nie podľa ich skutkov”. Toho, ktorého máme nasledovať, koho skutky máme hlásať, je Kristus Pán. 

    Iný povážlivý nedostatok učiteľov a duchovných vodcov bol ten, keď iným ukladali väčšie povinnosti a bremená, ako boli sami ochotní plniť. ” Zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú pohnúť ani prstom”. Aj na to by sme vždy mali myslieť pri našej duchovnej službe, aby sme sa takému konaniu vyhýbali.  

  Upozorňujme aj rodičov, od ktorých chceme, aby svoje pokrstené deti prihlasovali na náboženstvo v škole, alebo na konfirmačnú prípravu. Neraz im neodkážeme jasne povedať, že nestačí povedať dieťaťu: “Choď do kostola,  uč sa… modli sa”, ak samotní rodičia tak sami nekonajú. Povedia: Choď ! – ale nepovedia: Poď!. Povedia: modli sa – ale sami sa nemodlia, lebo vraj “nemajú čas”…atp.

    Diagnóza farizeizmu ako pokryteckej zbožnosti neprospieva nikomu, ale škodí duši. Každá pýcha – aj duchovná pýcha – “peklom dýcha”. Ak ľudia konajú akékoľvek zbožné skutky len preto, aby ich “iní videli” a samozrejme, potom aj chválili, platí Pánovo slovo: “Majú svoju odplatu” (Mt 6, 7).

      Židovskí učitelia a vodcovia si robili širšie modlitebné remienky, na ktorých boli uviazané krabičky z citátmi z Tóry, aby ich iní videli a tak si získavali úctu poslucháčov. Zväčšovali strapce na rúchu, ktoré dávali na obdiv, pretože aj vtedy platilo: Šaty robia človeka…

    Podľa ich príkladu konajú mnohí dodnes: obľubujú prvé miesta na hostinách a recepciach, prvé stolice v synagogách, pozdravy na námestiach – a najmä milujú dôstojné a iné tituly. Tie sa síce menia, a menia sa aj fóra, kde sa mnohí radi prodúcírujú, ale podstata ostáva: je za tým snaha robiť sa väčším a tým nedotknuteľnejším.

V cirkvi má platiť: “Jeden je váš Majster, – jeden je váš Vodca, -jeden je váš Otec ten nebeský”.

    V našej cirkvi bolo dávnejšie pomenovanie farárov: Služobník slova Božieho (Verbi divini minister). Toto sa zachovalo ešte na Dolnej zemi, kde pánovi farovi cirkevníci občas pripomenú: “Vy ste náš slúha” – ale nie som si istý, či sa to služobníkom slova páči.

   Priznám sa, že mi je vrcholne trápne, keď na našich cirkevných slávnostiach nemajú konca kraja oslovovania tých, čo majú funkcie a len nakoniec sa pripomenú ostatní bratia a sestry.Urobili by sme dobrú službu našej ťažko skúšanej cirkvi, keby toto “okiadzanie” prestalo. Pán Ježiš nechce nikoho obrať o jeho ľudskú dôstojnosť, ale chce nás viesť k pokornej a vernej službe.

     Od včera je u nás na Slovensku na návšteve rímsky pápež. Samozrejme, rímsko a grécko-katolíci, rímskeho biskupa titulujú ako svojho “svätého otca” a naučili sa to už aj ľudia z politiky a z mediálneho priestoru. My s tým máme iste problém, hoci nechceme nikoho znevažovať. Náš brat gen.biskup “to zvládol “, keď včera použil oslovenie: “Vaša svätosť, – pápež František, ale aj: brat v Kristu”.  Je vhodné všimnúť si pápežov titul, ktorý sa používa na verejnosti iba zriedka: Servus servorum Dei = Sluha služobníkov Božích.

     Je zaujímavé, že aj rím.kat.kňaz Jozef Tiso sa stal nielen prezidentom SR – ale parlament mu odhlasoval aj titul: Vodca. Zrejme podľa vtedajšieho nemeckého vzoru…ale nedopadlo to dobre…

    Uvedomujeme si, že v cirkvi sa vznešenými titulmi často odoberá sláva a česť Tomu, ktorému skutočne patrí. Tomu, ktorý naplnil Zákon za nás a získal nám nehynúce dedičstvo. On je preto “Najväčší a Najsvätejší”  a o Ňom súčasne platí, že sa stal naším Služobníkom. Preto nám právom hovorí: “Kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom”.

     Poďakujme aj dnes za Jeho službu a dobrorečmu Mu za dar spasenia. On sa ponížil pre nás všetkých, preto Ho Otec povýšil na svoju pravicu a Jeho meno je a má byť vyvýšené nad všetky mená. 

Jeho oslavujeme, Jemu dobrorečme, Jeho vzývajme a dúfajme v Jeho milosť voči nám. Amen

   Príhovor farárom MyS na SPK MyS v Myjave – 13.septembra 2021- Ľ.Batka st.

Komentovať