Dieťa Ježiš dáva moc stať sa Božími deťmi
Bože, chvála Ti
za dobrotu Tvoju,
žes’ nám dal Vodcu
z lásky ku pokoju.
Dnes Svetlo sveta
i nám biednym svieti.
Ó, príjmi nás, veď nás,
ako svoje deti! Amen (M.R.)
J 1, 11 -12:
“ Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali. (12) Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno”. Amen
Nemecký básnik a teolog Karl von Gerok napísal: “ Čo by bývala zem bez Dieťaťa z Betlehema? – Len neplodným poľom plným tŕnia a hložia. Čo by boli dejiny bez narodenia Krista? – Len tma, len nočné tiene bez svetla, bez centra útechy”.
V nedeľu po Vianociach si Gerokovu otázky znovu položme aj my. Môžeme si však položiť túto otázku aj pozitívne: Čo všetko spôsobilo narodenie Božieho Syna, Pána Ježiša Krista? Aj keď nie všetci prijali Pána Ježiša, ako o tom svedčí evanjelista Ján: ”Do svojho vlastného prišiel, a Jeho vlastní Ho neprijali” (J 1, 11), platí jeho svedectvo: ”Ale tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým, čo veria v Jeho meno”.(J 1, 12)
Na prvom mieste “Jeho vlastní” boli deti Izraela. Väčšina z nich Ho neprijala, i keď ich volal k sebe, “ako keď si sliepka zvoláva kuriatka pod krídla” – ale nechceli prísť. Keď sa však pozrieme v tomto súvise späť na dejiny Izraela, vidíme v nich skutočne veľa tmy a tieňov, počnúc od zničenia Jeruzalema a chrámu, cez stredoveké pogromy a holokaust, až po sústavné nepriateľstvo jeho susedov. To je jedna stránka neprijatia Božieho Syna.
Tú druhú pripomína evanjelista Ján, keď svedčí, kto sú v skutočnosti pravé Božie deti. Sú to všetci, ktorí prijali Ježiša ako Pána. Čo to znamená, stať sa “Božími deťmi”? – Skúsme najskôr odpovedať na jednoduchú otázku, čo znamená, alebo čo sa stane, keď príde na svet dieťa? Môže azda dieťa niečo urobiť? Na prvý pohľad niekto povie: nemôže. Neurobí nič. Dieťa – to je bezmocnosť sama. Ale nie je to celkom tak. Dieťa má v sebe zvláštnu “moc”. Pri pohľade na dieťa ležiace v kolíske mäknú často aj tvrdé ľudské srdcia, otvoria sa zovreté päste. Pohľad do kolísky je krásny, ale aj silný. Ale dieťa aj niečo tvorí!? – Spýtajme sa, kto tvorí rodinu? Odpoveď je naporúdzi: matka, otec a deti. V skutočnosti rodinu rodinou urobí dieťa. Jeho príchod a narodenie. Ak muž a žena dieťa nemajú, sú iba manželia. Ale keď príde dieťa, urobí z nich rodinu. Tak sa to aj všade celkom bežne hovorí: “Čakáte rodinku? Máte už rodinku?” Rodinu teda vytvorí príchod dieťaťa.
Preto môžeme dnes povedať a uvedomiť si, že príchod Božieho Dieťaťa, ktoré nám bolo dané, urobilo z nás rodinu Božích detí.
Iba cez Neho, cez Ježiša Krista prišlého v tele sme sa stali Božou rodinou, cirkvou, Božími synmi a dcérami. To v konečnom dôsledku znamená, ako svedčí aj apoštol Pavel ( Gal 4,7), že sme sa stali aj dedičmi Božími a spoludedičmi Kristovými. To je nepochybne ten najväčší dar a prínos príchodu Krista, Pána, na svet.
On nám však už dnes dáva moc a schopnosť chodiť v Jeho svetle, v Jeho pravde a láske. Bez Daru z neba by sme to nevedeli a nedokázali, ako to nedokázali už starí pohania, alebo Židia.
Dieťa Ježiš, narodený Syn Boží nám dal poznať, že ani vo svete, často veľmi zlom, v konečnom dôsledku nezvíťazí moc Herodesova a jemu podobných tyranov, ale Božia vôľa, ktorá prináša spravodlivosť a pokoj.
Naviac, Pán Ježiš nám ukázal a naučil nás, ako máme správne žiť ako Božie deti. Zbavil nás extrémizmu. Ak je majestát a sila človeka extrémne veľká, bez pokory a lásky, zvrhne sa v pýchu. Múdrosť bez pokory robí človeka rovnako pyšným a tvrdým. Ale aj naopak, jednoduchosť a pokora bez múdrosti robí z človeka hlupáka. Pán Ježiš spája v sebe oboje – Boží majestát, múdrosť a silu s pokorou a prostotou. On bohatý, schudobnel pre nás. Spája pravdu s láskou a pomocou. On je cesta, pravda i život. Tým, čo veria v Jeho meno dal moc stať sa Božími deťmi. On je cestou do neba, k dedičstvu, ktoré nám pripravil, cestou k životu večnému. Amen
Nedeľa po Vianociach Sobotište 2001 Ľubmír Batka st.
Slovak