V novom roku nezabudnime na Jakubovu podmienku
Jk 4, 13-17:
“A teraz už vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zajtra vypravíme sa o toho alebo tamtoho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať, – (14) veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže a potom zmizne; (15) namiesto toho, aby ste hovorili: Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme toto, alebo tamto!, (16) teraz sa vychvaľujete v pýche! Každá takáto chvála je hriešna, (17) A tak, kto vie dobre činiť a nečiní, hriech má. Amen
Bohumilí kresťania!
Začal sa nový rok Pánov 2023. Ako máme vnímať a prijímať tento nový rok ktorého sme sa z Božej milosti dožili? Prišli sme na služby Božie, aby sme sa navzájom povzbudili vo viere a spojili v konaní, ku ktorému nás vyzvala už úvodná nábožná pieseň:
“Hospodinu podajme ruky,
poďme do Jeho svätyne,
On nás volá i v novom roku,
nuž Jeho slovo príjmime!
Len v Bohu je radosť večná!
Vznes sa k Nemu myseľ vďačná! (ESP 71,1)
Nový rok je pre nás darom milosti. Darom času, v ktorom smieme prijímať prejavy Božej lásky a požehnania. Nový rok je možnosťou pre každého z nás, žiť ďalej s Pánom Bohom.
Zo svedectva apoštola Jakuba príjmime preto výzvy:
Zotrvajme vo viere v Pána Boha!
– s Jeho požehnaním počítajme
– na Jeho vôľu pamätajme
Milí bratia a sestry!
Prišli sme, aby se Hospodinu, nášmu nebeskému Otcovi “podali ruky”. Treba si však uvedomiť, že to je možné iba preto, lebo On sám nám podal ruku, že vystrel svoju pravicu k nám v osobe svojho Syna Pána Ježiša Krista. V Ňom sa pre nás stal viditeľný, počuteľný, poznateľný a prijateľný. V Ježišovi Ho spoznávame ako Toho, ktorý je plný milosti, pravdy a lásky. Tak sa vyjavil a prejavil všemohúci Pán neba a zeme v Dieťati z Betlehema, v Ježišovi.
Dnešný deň, na rozdiel od včerajšieho posledného dňa roku je aj cirkevným sviatkom. Pripomína nám Ježišovo podrobenie sa zákonu, keď na ôsmy deň po narodení bol Syn panny Márie a Jozefa, ktorý Ho prijal za svoje dieťa, obrezaný v jeruzalemskom chráme a keď dostal meno, ako ho anjel pomenoval prv, ako sa počal v tele matky. Poslušnosť Božiemu slovu Jozefa a Márie si vysoko ceníme a vnímame ich ako pokorných služobníkov Božích. V meno Ježiš zložili aj oni svoju nádej a o Neho opreli celý svoj život. Uverili, že On je Svetlo, ktoré oslávi ich ľud Izraelský. V toto meno začali veriť a dúfať aj prvotiny ľudu Izraela, akými boli aj zbožný starec Simeon a zbožná prorokyňa Anna. To, čo my chceme a máme nanovo urobiť je teda návrat k jasliam Pána Ježiša a Jeho skutočné prijatie vierou.
Možno povieme, že my Ježišovi už patríme, že sme ako evanjelickí kresťania pokrstení v Jeho meno a tak je všetko úplne v poriadku. Podať Hospodinu ruky, prísť k Ježišovi ako k Pánovi a Kráľovi možno však iba v pravom pokání. Pokánie je opak pýchy, ľudskej domýšľavosti o vlastnej hodnote, keď je súčasne Pán postavený “na druhú koľaj”, alebo dokonca na koľaj poslednú.
Apoštol Jakub spomína dôležitú vec, ako základnú podmienku našej existencie, nášho konania a nášho trvania vo viere. Učí nás vo všetkých našich plánoch, pri našich cestách, ktoré chceme podniknúť v našom živote, uvedomiť si zásadnú, dôležitú podmienku našich plánov. A ona znie: Ak Pán bude chcieť! Táto podmienka platí o všetkom našom plánovaní, konaní, o našich prácach i viere, ktorá má byť činná skrze lásku.
Na adresu niektorých kresťanov v cirkvi hovorí: “Teraz sa vychvaľujete v pýche”! Každá takáto pýcha a konanie “ …pobudneme tam, či onam, budeme kupčiť, zarábať…” bez pomyslenia na Božie požehnanie je hriešne. Preto tým prvým konaním s novým rokom je skutočný návrat k Pánovi. K dôvere a chvále, ktorá patrí Jemu.“Nie nám, Hospodine, nie nám, lež Tebe patrí všetka česť a sláva!”…hovorí a vyznáva so žalmistom každý veriaci. Nové ráno má byť plné chvály Hospodina a Jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa. S Božím požehnaním aj my počítajme, oň prosme a v dôvere sa na Pána spoliehajme.
Bratia a sestry!
Nespoliehajme sa len na vlastné sily, schopnosti a dary. Nebuďme pyšní. Mnohí povedia: Ja nie som pyšný! Ľudia neradi pripúšťajú, že sú pyšní na seba. Zdanlivo nikto z nás nie je pyšný – my iba poznáme ľudí, ktorí pyšní sú. To je častý obraz ľudského spoločenstva a neraz aj spoločenstva cirkevného zboru.
Predstavme si situáciu, že sa na pracovisku ďakuje pracovníkom za ich službu, odovzdávajú sa ďakovné listy, udeľujú odmeny a na niekoho sa nedopatrením zabudne. Ako zareaguje? Nebude sa cítiť urazený a podcenený? Uspokojí sa s vedomím, že Pán Boh ho najlepšie pozná, odmení a požehná? – Alebo je usporiadaný vianočný večierok detí, kde účinkujú aj naše ratolesti. Prídu mnohí rodičia, aby si ich vypočuli. Zdanlivo preto, aby počuli vianočné evanjelium. Ale potom, keď sviatky pokračujú a na službách Božích zaznieva evanjelium naplno a keď už netlieskame deťom, ale spievame na sláva Bohu – kostol je už poloprázdny. Právom sa pýtame: Počúvame Božie posolstvo, alebo vidíme a chválime iba seba a svoje deti? Voči vlastnej pýche sa pritom každý ohradí. Takí sú tí druhí…
Ďakujú za všetko Hospodinu tí, čo tvrdo pracujú a dosahujú úspechy, postavenie, majú drahé autá, dom, zabezpečenie a tak ďalej, alebo úspech pripisujú iba sebe? To nevieme, nevidíme iste do srdca nikomu, ale vie to Pán Boh. Ten, ktorému dnes “podávame ruky” a pred tvárou ktorého stojíme. Tu si máme uvedomiť, že On je Spytateľ sŕdc a pýtať sa v duchu: Na čom si zakladáme? Na seba, na tom čo máme a čo sme dosiahli, alebo na Pánu Bohu? Buďme vďační Hospodinu za to, čo sme dosiahli, čo sme a čo máme a chráňme sa pýchy, ktorá peklom dýcha.
Bratia a sestry!
Vstupujme do nového roku aj s prosbou o pomoc Božiu a prosme o dary telesné i duchovné. Nie je chybou, ak ako kresťania aj plánujeme, ak chceme urobiť to, či ono. Vždy však s tou jednou dôležitou a základnou podmienkou, ktorú spomína apoštol Jakub: Ak Pán bude chcieť. Lebo my sme naozaj len ako para, ktorá je obrazom nestálosti i smrteľnosti a tak aj závislosti na Pánu Bohu a Jeho milosti. Pamätajme na múdrosť našich predkov vo viere, ktorí hovorili: “Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania”.
K novoročným predsavzatiam a cestám po ktorých budeme kráčať, nezabudnime priradiť cesty do chrámu. Nezabudnime na modlitby, prosby i vďaky Pánu Bohu. On nám iste chce požehnať, ale očakáva, že príjmeme nielen dary, ale aj Darcu všetkých darov.
Nové ráno nového roku je novou možnosťou žiť nielen podľa seba a svojich zámerov, ale podľa vôle Božej. Mnoho ľudských plánov nesie síce pečať lásky – ale, žiaľ, iba v podobe sebalásky, sebamilovania, čiže egoizmu. Dostávame nový rok aj ako možnosť dobre činiť všetkým.
“Kto vie dobre činiť a nečiní – má hriech”, hovorí apoštol Jakub. Rovnako je hriechom aj to, ak myslíme iba na seba a ak stratíme zmysel pre službu bratom a sestrám. Ak zabúdame na svet naokolo, na potreby spoločenstva rodiny, cirkvi i spoločenstva občianskeho.
Apoštol Pavel podobne hovorí: “Čiňte dobre všetkým, ale najmä domácim viery”. Tým chce poukázať na naše možnosti. Všetko totiž nevieme zmeniť, ani zlo všade odstrániť. Naše možnosti sú vždy určitým spôsobom limitované. S novým rokom nám Pán dáva nielen nové možnosti, ale aj novú silu viery. Zasľubuje svoju pomoc a prítomnosť svojho svätého Ducha. Toto sú dôvody, pre ktoré prichádzame dnes
“do Jeho svätyne”. Jemu prinášame obete chvály a s Jeho pomocou chceme verne a múdro pracovať a konať svoje povinnosti: sejbu lásky dobrých skutkov v dňoch, ktoré nám budú darované. Amen.
Nový rok Pánov MyS 10/2023 Mgr.Ľubomír Batka st.