Pokloňme sa Kráľovi

       Pokloňme sa Kráľovi

Buď svetlom naším,

ó, Pane, vo dne v noci –

ach buď nám na pomoci

v tej ceste do Betlehema!…

A veď nás, veď,

a žehnaj slabým, Pane,

jak mudrci od východu,

nech ľud Tvoj niekdy 

u jasieľ Ti stane! Amen (M.R.)

Mt 2, 1-3 , 9-12:

“ Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za časov kráľa Herodesa, ajhľa mudrci od východu prišli do Jeruzalema (2) a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. (3) Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa as ním celý Jeruzalem. -(9)Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa,hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavilila nad miestom, kde bolo dieťatko. (10) Ako uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. (11) I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. (12) A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracalik Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.” Amen

    Bohumilí kresťania!

    Svätíme dnes posledný vianočný sviatok. Ak sa nám pri vstupe do vianočného obdobia zdalo, že spolu s nami svätia Vianoce všetci ľudia okolo nás, či dokonca všetci ľudia v našej vlasti i v okolitých štátoch, dnes  je to všetko inak. Sviatok Zjavenia Krista Pána (Epifánia) si všimnú a s radosťou svätia len niektorí. 

     Vieme síce, že práve dnes majú Vianoce kresťania východného obradu. Tento rozdiel spôsobuje počítanie času podľa rôznych kalendárov. Ale rozdiel je aj v názve dnešného sviatku v západnej časti kresťanstva. V rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva sviatok Troch kráľov a v našej cirkvi ho voláme: Zjavenie Krista Pána mudrcom. Najväčší rozdiel je samozrejme medzi kresťanským chápaním a svätením a medzi pohanským vnímaním dnešného dňa. 

     Rozhodujúcou skutočnosťou pre nás je biblické svedectvo, ktoré nám zneje z dnešného evanjelia podľa Matúša. Pán Boh poslal v Ježišovi na svet svojho Syna ako Spasiteľa. Dal to na vedomie nielen ľudu Izraela, ale aj pohanskému svetu. Pán Ježiš prišiel pre všetkých. On spája tak vyvolený národ SZ s ostatnými národami. Chce spájať aj jednoduchých ľudí práce v zastúpení betlehemských pastierov s ľuďmi vzdelanými, ktorí by si zdanlivo mohli zakladať na svojej múdrosti a vzdelanosti. Ponuka spásy a milosti platí pre radových občanov, aj pre mocných tohto sveta. Pre radových cirkevníkov, rovnako ako pre tých, ktorí si možno myslia, že majú k Bohu bližšie vzhľadom na svoj duchovný stav. Všetci ľudia môžu nájsť v svedectve evanjelia svojich predchodcov.  Pre  mocných tohoto sveta je to kráľ Herodes, pre vzdelaných sú to židovskí kňazi a učitelia ale aj pohanskí kňazi a učenci, pre jednoduchých obyvatelia Jeruzalema i jeho okolia. Pán Ježiš priešiel a ponúkol svoje dielo záchrany naozaj všetkým ľudom.

    Nie všetci Ho však prijali a ani dnes Ho všetci neprijímajú. V tento sviatok sa však chceme dať osloviť najmä príkladom a prístupom mudrcov od východu. Evanjelista ich v gréčtine menuje ako “mágov”. Výstižnejšie  ako mudrci by bolo vhodné myslieť na pohanských astrológov, ktorí reprezentujú pohanskú vedu, spojenú súčasne s pohanskou vierou a poverou. Rozhodne však nešlo o pohanských kráľov, ktorí prišli vzdať hold narodenému Synovi Božiemu a Mesiášovi. Oni jasne hovoria, že videli “na východe “ hviezdu nového “židovskéhokráľa”. K takému  poznaniu sa dopracovali na základe poznania pohybu hviezd na nebeskej oblohe, ale aj vďaka ich poverčivosti. 

    Napriek tomu sa dnes od nich môžeme a chceme učiť. Nikto, ani moderný človek, ba ani špičkový vedec by sa nemal povýšenecky usmievať nad ich úrovňou poznania. Ani naša dnešná veda nie je dokonalá a to, čo dnešné ľudstvo vie, ešte zďaleka neznamená posledné slovo vedy. To platí, či už ide o hviezdnaté nebo nad nami, poznanie zeme a vôd,  prípadne aj o tajomstvá mikrokozmu.   

      Navštívil som viaceré významné svetové galérie a vo všekých sa nachádzajú nádherné a skvostné diela umelcov, ktorí znova a znova maľovali odkaz dnešného evanjelia s názvom: “Klaňanie troch kráľov”. Tradícia im vymyslela dokonca aj osobné mená: Gašpar, Melichar a Baltazár. Úvodné písmená ich mien sa dodnes píšu tzv. trojkráľovou kriedou na dvere niektorých domov a bytov. Dokonca prenikajú aj do čitaniek a dokonca aj do televízneho spravodajstva. V uplynulých dňoch som viackrát počul v televízii i v rozhlase hovoriť a skloňovať slová: “sviatok Troch kráľov”, ale ani raz som nepočul rozprávaťo Ježišovi Kristovi ako Kráľovi. V tom lepšom prípade sa spomína ako kráľ iba Herodes a to je veľmi málo.

  Bratia a sestry!

  Napriek tomu, či práve preto chcem postaviť pred vás iba jedno jediné meno, ktoré je ovenčené kráľovským titulom. Je to meno Ježiša Krista. V Ňom nám vyjavuje milosť a lásku Boh Otec. Ježiš prišiel, aby bol naším kráľom tu v časnosti i vo večnosti.

   Skloňme sa aj my pred Ježišom ako Kráľom! Pokloňme sa pred Ním a zložme k Jeho nohám všetky falošné božstvá a panstvá, ktoré človeka iba zotročujú. Slúžme Mu ochotne a prinášajme Mu obeť chvály a vďaky a choďme verne a poslušne Jeho cestami. 

     Evanjelium nám kladie pred oči ľudí, pôvodne pohanov, ktorí 

svoje dary a svoju poklonu nezložili v Jeruzaleme k nohám Herodesa, ale zdanlivo bezvýznamnému Dieťaťu v Betleheme. Mali na to svoje dôvody. Hviezda išla stále pred nimi a oni jej pohybu dôverovali v tom zmysle, že ich vedie od Heodesa ďalej. V tom sa nemýlili. Navyše, rešpektovali aj SZ a svedecto proroka Micheáša o rodisku Mesiáša, Betleheme. Viera a ich schopnosti vnímať pohyb hviezd na oblohe ich priviedli pred najväčší objav ich života. V dobrej predtuche nasledujúceho objavu sa úprimne zaradovali “veľkou radosťou”. Nenašli bohatého a zlatou korunou korunovaného kráľa, ani v zlatom plášti odetú kráľovnú neba, ale našli to, čo je dôležité. Našli dom, matku Máriu a jej Dieťatko. Padli pred Ním na tvár a obetovali Mu svoje dary. Dary boli tri. Koľko bolo oných mágov, Písmo nehovorí. Ale to, čo hovorí, je dôležité a rozhodujúce.

     Pred Ježišom sa poklonili a vzdali Mu pravú úctu a česť!  

K Ježišovým nohám zložili zlato – „božstvo“, v ktoré dovtedy verili a ktorému dôverovali ľudia od nepamäti. Je to božstvo mamony. Je jedno, či ide o zlato, o vzácne kadidlo, ktoré sa v tých časoch vyvažovalo zlatom, alebo o myrhu, tiež podobne veľmi vzácnu vonnú látku používanú na balzamovanie mŕtvych tiel. 

    Istý filozof a posmievač kresťasntva povedal o mamone, že je to božstvo, v ktoré verí najviac ľudí a spája najrôznejších ľudí. Mal v tomto bode pravdu. Zlato, peniaze, čiže mamona, má svoju veľkú silu a moc. Pred trónom mamony sa ľudia a svet koria neraz veľmi hlboko. S božstvom mamony zašli mnohí až na dno ľudskosti. Mnohí sa stali horší ako zvieratá, ba dokonca sa stali priam netvormi, všetkého schopní. 

    Cítime a vieme, že potrebujeme vyslobodenie z moci a zo závislosti na tomto božstve, ktoré si nárokuje našu vieru a dôveru. Ono sľubuje, že nás urobí šťasnými, radostnými, slobodnými a spokojnými ľuďmi. Sľubuje, že nás zachová a zabezpečí nám dobrý a blažený život. Skúsenosti z dejín i z našej prítomnosti však hovoria o inom. Aj preto prišiel Kristus, ako Kráľ a Darca blaženosoti, aby nás vykúpil a vyslobodil z moci a zo závislosti na tomto falošnom božstve, ktoré veľa sľubuje, ale ešte nikdy neurobilo človeka natrvalo a naplno šťastným. Ježiš ako Darca odpustenia hriechov oslobodzuje od každého falošného božstava a falošnej viery. Preto On bohatý, schudobnel pre nás, aby nás vykúpil a daroval nám spásu a večný život.

      Je dobre, ak k nohám Pána Ježiša za príklaodm mudrcov odložíme aj  to, čo symbolizuje kadidlo. Kadidlo sa používalo a používa u pohanov dodnes ako zdroj vône pri obetiach rôznym bohom a božstvám. Obete, nech už boli akékoľvek, mali na božstvo pôsobiť tak, aby človeku niečo zabezpečili. Aby garantovali odmenu. Jej podstatu pohania vyjadrovali slovami: Daj a bude ti dané (Do ut des). Tak verili aj židia v Ježišovej dobe. Tak veria dodnes mnohí ľudia a žiaľ, aj mnohí kresťania. Mnohí si myslia, že aj náš Boh, Otec nebeský chce a žiada obete v podobe tzv. dobrých skutkov.

       Je to veľmi ťažká “operácia našich sŕdc, myslí a duší”, keď nám Božie konanie nielen na Vianoce, ale aj v ďalšie dni pripomína, že Boh je Ten, ktrorý ako prvý daroval svetu lásku a milosť. „On prv miloval nás“, ako my Jeho. Preto dal Syna svetu. Dal Ho ako obeť a výkupné za nás a za naše hriechy. Preto jedinou pravou zbožnosťou je, ak my túto Jeho obeť Syna prijímame. Ak sa v pokore skláňame pred Ježišom a obetujemu Mu naše chvály a dobrorečenie. Nie naše dary, naše „kadidlo a myrha“ robia a pôsobia to, aby bol Pán Boh naklonený svetu a láskavým k človeku. Nie naše obete nás robia Pánu Bohu príjemnými a zaisťujú nám odpustenie hriechov a Božie požehnanie. To pôsobí jedine prijatie Božieho Daru, obete Syna, položeného na drevo! Najskôr na drevo jaslí a potom na drevo kríža.

    Obetou Krista Pána obete prestali a stratili význam. Nahradila ich obeť Pána Ježiša. Z našej strany je tiež len jediná obeť, ktorú Pán Boh chce prijať. Je to naše dobrorečenie, naše vzdávanie chvály Kristu Pánu, naša obeť sŕdc a našich úst za To, čo Boh v Synovi pre nás vykonal. Pán Boh začal svoju záchrannú misiu sveta a človeka bez zlata, kadidla a myrhy. Pán Ježiš prijal aj vôňu maštale a plienky a od nás očakáva najmä veriace srdce.

   Nepotrebuje ani myrhu-  prostriedok na pomazávania mŕtvych tiel, aby sa ňou zachovalo Jeho telo, ktoré prijal. Tým menej ju potrebuje Jeho duch. On mocou Otcovou vstal z mŕtvych a v novom oslávenom tele prijal slávu neba. Spomeňme si, ako pochodili zbožné ženy pri Ježišovom hrobe so svojími vonnými masťami, keď prišli pomazať Jeho telo. Ich vonné veci „sa zahanbili“, lebo Ježišovi neboli potrebné. V  Pánovi Ježišovi spoznali a našli Pána a Darcu života večného. 

      Pre pohanov sú: zlato, kadidlo a myrha tie najcennejšie veci a  hodnoty! Avšak kto spozná a nájde Ježiša ako Krista a Kráľa, môže ich položiť k Jeho nohám so srdcom plnýmradosti, vďačnosti a novej poslušnosti. 

   Bratia a sestry! 

   Dnes svätíme nie sviatok “Troch kráľov”, ale len Toho jedného: ktorý je Kráľom kráľov a Pánom pánov. Nie mená: G + M + B. Nepočúvajme ani my kráľov typu Herodesa, ale počúvajme hlas, ktorý vychádza od Otca, Syna a Ducha Svätého a vedie nás na nové cesty života v časnosti, ktoré smerujú do večnosti. Nezabudnime na oslavu Toho „mena, v ktorom jedine môžeme dôjsť spasenia“. Iba On posväcuje a zachová všetko – nás a naše životy. To je pravé vyjavenie a zjavenie Pána Boha v Ježišovi Kristovi svetu vtedajších pohanov i nám dnes. Amen.  

     Zjavenie Krista Pána mudrcom – 10/ 2023 MyS, Holíč – Ľubomír Batka st.

Komentovať