21. APRÍL
A buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.
Efezským 4,32
Nemôže to ináč chodievať, aj medzi veriacimi musí dochádzať k chybám a omylom, aby sme sa však preto nehnevali, keď si sami zubami do jazyka zahryzneme, alebo päsťou do oka udrieme, alebo nohu vytkneme, či hlavou proti múru vrazíme.
Potom však musíš pamätať: Veru, je tu aj tvoj príbuzný, tvoj brat alebo sused, ako sa k nim zachováš? Urobil to nechtiac, nerád, nemyslel to zle, alebo sa to stalo zo slabosti či z nepochopenia?
Ak došlo k ublíženiu, čo ti spôsobilo bolesť, či preto sa pripravíš o časť svojho tela a odhodíš ju?
V tom je iskrička; pľuvni na ňu, tak ju zahasíš, aby neprišiel diabol so svojím jedovatým dychom, alebo zlé jazyky nerozdúchali z toho oheň, ktorý sa potom neuhasí, škriepka a nenávisť sa neodpustí a je na škodu veľkému množstvu. Lebo je to duch, ktorý neustáva ani neopúšťa, ak sa mu nekladú prekážky.
Martin Luther: Smerovník kresťanskej cesty
Slovak