Prvá pôstna nedeľa: Ježiš je Víťaz

                                                       Ježiš je Víťaz!

V pokúšaní,

Keď nás hriechy rôzne vábia,

Pomôž zdolať zlosti diabla,

Pane Kriste milovaný!

Nech jak Ty i my sme stáli,

Hodný pravdy – Božej chvály.

A po čase – 

V stanoch večných spoj nás zase. Amen  /M.R/. 

 

Lk  4,1-13:

                            Milí bratia a sestry v Kristu  Pánu!

   

     Na pamiatku 4O dňového postenia Pánovho zachovávame v Cirkvi 4O dňový pôst. Jeho  obsahom nie je natoľko telesné postenia sa, ale to, čo Kristus Pán hovorí a zdôrazňuje v svojom slove. Predovšetkým je to tá pravda a skutočnosť, že život človeka nezávisí iba na telesnom pokrme a chlebe. “Nielen samým chlebom bude žiť človek, ale každým slovom , ktoré vychádza z úst Božích.“/v.4/

Pôstny čas nás  chce naučiť správne prežívať celý náš život, v ktorom má  Božie slovo svoje trvalé miesto. Tým ani v najmenšom nie je znevážený, alebo podcenený dar Boží v chlebe každodennom. 

Pôstny čas nám chce pripomenúť, že akokoľvek je dôležitá a vážna úloha človeka na tejto zemi v službe spravovania  verejného blaha, bohatstva a moci, človek má prvoradú úctu a česť prinášať samotnému  Stvoriteľovi, Pánu Bohu a nie ľuďom,  človeku, alebo iným stvoreným veciam, či bytostiam . “Pánovi, svojmu Bohu budeš sa klaňať a len jemu samému slúžiť“./v.8/

 

      Napokon pôstny čas nás chce usmerniť aj na správne pochopenie samotného Božieho slova. Nič nie je horšie, ako slovo  Božie  prekrútiť a sfalšovať Jeho zmysel. Ani púhe citovanie Božieho slova: “napísané je”, nemusí ešte byť hľadaním, alebo poznávaním Jeho svätej vôle. Nie každá reč o Bohu je aj Božou rečou. Počuli sme, ako  Boží nepriateľ- diabol,  cituje síce Písmo SZ (91 Ž), ale súčasne porušuje, či zahmlieva iné slovo: “Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha“!

             

       Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

       My ľudia celom iste vidíme  a spoznávame mnoho dobra a dobrých vecí okolo nás, rovnako ale vidíme všelijaké zlo. Málokto si kladie otázku:  odkiaľ pochádza dobro?!  Lebo dobro každý akosi automaticky pripisuje sebe, prípadne inému človeku. Otázkou je, koľko ľudí pripisuje pôvod dobra samotnému Pánu Bohu?!

              

   Oveľa viac a častejšie sa ľudia zaoberajú otázkou: odkiaľ pochádza zlo a kto je zaň zodpovedný!? Tu je človek  neraz veľmi rýchly s odpoveďou, keď za zlo robí človek zodpovedného svojho Stvoriteľa, nebeského Otca  a Pána. Koľkí už povedali: ” keby Boh existoval a konal, toto, či tamto by nedopustil”! Je zrejmé, že každý takýto výrok je obžalobou a súčasne aj odsúdením Pána Boha,  alebo  p o p r e t í m  Boha, ako skutočného Boha. 

Tu vždy môžeme povedať, že diabol  môže byť spokojný, lebo nemá už žiadnu prácu a nemusí sa snažiť rozbiť spoločenstvo človeka s Pánom Bohom, lebo ono už rozbité je. Ak sa tak stane, človek berie  svoj život do vlastných rúk a snaží sa potom svoj život žiť bez  „duchovného chleba a pokrmu“, ktorým má byť práve  Slovo Božie.

     Diabol dosahuje to, čo dosiahol u prvého Adama  i jeho ženy. Adam bol pravý človek, ale aj syn Boží.  Nemal iného otca, iba Toho nebeského. Ale uveril diabolskému našepkávaniu:“Budete ako Boh“! V skutočnosti vtedy svojím postojom Božie detinstvo a dedičstvo nebeské stratil.

Pán Ježiš Kristus sa stal druhým Adamom. Preto bol tiež skutočný  a pravý človek, ale aj skutočný a pravý Boží Syn. Lenže v tomto prípade  sa diablovi nepodarilo rozdeliť ich dokonalé spoločenstvo a proti sebe postaviť to božské a ľudské, telesné a duchovné,  zemské a nebeské!

Prečo  nemohol zvíťaziť a dosiahnuť svoj cieľ?

Práve preto, že Pán Ježiš  nepochyboval o Božej láske a starostlivosti o jeho telesné potreby, rovnako ako o tie, ktoré sa týkali  duše a ducha.  Ježiša na púšť viedol Duch Svätý. Jedine Jeho chcel poslúchať, Jemu  naplno dôveroval.

 

    Dôverovať s plným žalúdkom je iste oveľa jednoduchšie, ako keď človek stojí priamo na pokraji smrti. Otázka znela a zneje takto: Chce Boh Ježišovu smrť, keď Ho necháva hladovať? Odpoveď je  takáto: Boh  síce  svojho  Syna Ježiša na smrť  pripravuje  a vedie, ale iba vtedy, keď bude mať svoj  dobrý zmysel a cieľ. 

     Tam v púšti, hneď na samom začiatku Ježišovho vystúpenia , krátko po Jeho Krste, keď Ho ľudia ešte nepoznali a nemohli prijať Jeho službu by Jeho smrť nemala zmysel. Tú chvíľu a hodinu neskôr určí sám Otec a nikto iný!

        

     Pokiaľ ide o nás, milí a bratia a sestry,  tiež platí, že synmi a dcérami Božími môžeme byť a zostať iba vtedy, keď žijeme nielen z jedného druhu chleba,  ale z každého Slova, ktoré  vychádza z Božích úst. Takým je iste aj slovo: „Za vás sa vydáva, za vás sa vylieva na odpustenie hriechov…!“ Veríme tomuto slovu? Ak áno, máme to možnosť  v pôstnom čase i dnes to prijatím Večere Pánovej  dokázať. Príjmime to, čo nám Pán Ježiš aj dnes ponúka.            

Pán Boh z nás v Krste svätom urobil svoje deti,  znovuzrodil nás  svojím Duchom svätým a chce nás živiť, sýtiť ako svoje deti – chlebom  telesným i duchovným. Tým sú sviatosti i zvestované  slovo evanjelia.  Verím , že odoláme pokušeniu žiť iba z telesných darov a Darcom a jeho slovom nepohrdneme!

 

2. Milí bratia a sestry v Pánovi!

    Pán Ježiš Kristus je ten, ktorému Otec všetko zveril do rúk. Tak to bolo prisľúbené  v mnohých  Božích  slovách.  Známy je napr. Žalm 2, kde počujeme  tento Boží výrok: “Ja sám som  ustanovil svojho kráľa na Sione…Ty si môj Syn, ja som Ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám Ti národy za dedičstvo  a končiny zeme do vlastníctva“./v.6-8/.

     Panstvo nad ľuďmi, nad človekom  patrí teda iba Bohu a Božiemu Synovi. Človek je pánom nad  stvoreným svetom, ktorý má “spravovať a strážiť”. To sa týka  opäť otázok spojených  z bohatstvom  tohto sveta a jeho spravovaním , teda s vládou a mocou nad všetkým, okrem človeka. Aj Pontskému Pilátovi, vladárovi,  Pán Ježiš pripomenul, že moc, ktorú má ako politik má iba prepožičanú, že mu “je daná zhora”.    

 

     Z tohto  poznania vyplývajú dve veci: Diabol celkom otvorene klame, keď hovorí, že všetka moc na zemi a patrí jemu a s ňou aj príslušný nárok – dať ju tomu, komu chce. Vyžadovať si na takomto falošnom základe úctu a česť a to , aby sa mu aj Ježiš klaňal,  je úplne nenáležité.

Diablovi  patria iba tí, ktorí mu patriť chcú, ale aj to iba na krátky čas, na chvíľu…Aj keď túži po totalite, úplnej moci a ovládaní sveta a kráľovstiev zeme, nepatria mu zďaleka všetci, ani všetci pred ním neskláňajú kolená…

     Okrem toho, Pán Ježiš neprišiel preto, aby bral ľuďom ich právomoci , dané už Božím stvoriteľským poriadkom. Lebo  iste platí výrok Žalmistu: „Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš? Málo menším  si ho urobil od božských bytostí, slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil. Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk, položil si mu všetko pod nohy“./Ž 8,5-7/

      Človek teda nutne nemusí dávať diablovi – padlému anjelovi to, čo mu patrí od Pána Boha, jeho Otca. Ak to však človek urobí a klania sa diablovi, miesto Bohu, stáva sa jeho sluhom. Sám človek však  má patriť PB a vtedy bude mať svoju  skutočnú dôstojnosť a hodnotu! 

      Nezabudnime, že Adam a jeho žena stratili svoju dôstojnosť až po páde do hriechu. Preto museli  prijať  súd a trest:  si prach a do prachu a vrátiš.

Pán Ježiš neprišiel , aby nám ľuďom bral našu dôstojnosť, našu vládu nad zemou,  neberie nám ani politickú moc, spravovanie vecí verejných! To si môžeme urobiť  my sami, ako  najlepšie vieme, ak pravda chceme a ak nám na tom záleží!

     Pánovi Ježišovi ide o tú moc, ktorá  obnoví  pôvodný Boží poriadok,  On všetko činí nové, dobré  i nádherné. Ježiš všetko činí nové, vrátane  reštaurovania nášho tela, ktoré chce  vzkriesením premeniť  a dať nám večný život! Podmienkou však je, aby sme Mu plne dôverovali a Jeho ako Pána, ktorému je daná „všetka moc na nebi i na zemi“/ Mt 28/ vyznávali“!  A k tomu patrí aj naša úcta, poklona, i dobrorečenie na veky vekov!

                

  1. Milí bratia a sestry!  

     Tretí úskok a smrteľné uhryznutie starého hada – diabla je v tom, že on v zúfalej snahe o ovládnutie človeka cituje aj výroky samotného Pána Boha. Akoby sa stával -navonok – nábožný a rešpektujúci Božie slovo.

     Nie náhodou  múdrosť hovorí, že ” pravda chodí nahá“. To preto, lebo LOŽ si obliekla jej šaty a chodí v nich…Niet nič nebezpečnejšie a zlorečenejšie, ako keď nejaký neznaboh a prisluhovač diabla, podobne ako jeho duchovný otec cituje falošne Božie slovo.  Ak prekrucuje jeho význam a zmysel. V nedávnej minulosti sme napr. museli napr. počúvať- “kto nepracuje, nech ani neje”!  Alebo:” Kto nie je s nami, je proti nám, ale nás nesmie z cesty zviesť”! My vybudujeme raj na zemi”… etc. – Dnes by sa  tiež všeličo našlo….

      Pán Ježiš však aj tu ukazuje východisko: Písmo  možno iba Písmom vykladať! Inak povedané: nemožno stavať jeden Boží výrok proti druhému. Ježiš diabolské pôsobenie odhalil a on načas odišiel od Neho. Znamená to ale, že boj bude pokračovať. Neskôr ho vidíme ako vošiel do Judáša, ako ovládal tých, čo sa posmievali  Pánovi, keď  podľa vôle Otcovej trpel a prinášal vykupiteľskú obeť za nás a naše hriechy.

            

     To, v čom sa môžeme  utvrdiť a posilniť hneď na začiatku  pôstneho obdobia je poznanie, že Pán Ježiš Kristus je Víťaz . Zvíťazil nielen na púšti, ale aj na Golgote, lebo vyplnil vôľu Otcovu a nie pokušiteľovu. Vyplnil ju za nás a pre nás, aby sme Jemu patrili, Jeho poslúchali, Jeho nasledovali a Jeho ako Pána vyznávali. A pokiaľ ide o samotného diabla, nasledujme apoštolský príklad: „vzoprite sa mu pevní vo viere a utečie od vás“! Amen. 

                                                  1.pôstna nedeľa-  Rovensko a Sobotište 2008           Ľ.Batka st.

Komentovať