Čas sa priblížil

                                         Čas sa priblížil

Synu Boží, Pane Kriste,

nádej naša – útočište, 

zachovaj nás vo vyznaní,

že si za nás križovaný.

A keď niekdy prídeš k súdu,

priznaj sa k nám, svojmu ľudu,

zmiluj sa a priveď k sebe,

z plaču – strastí v slávne nebe. Amen  (M.R.)

Lk 21, 8 -19:

   “Riekol im: Nedajte sa zviesť! Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus, a Čas sa priblížil. Nechoďte za nimi! (9) Keď však počujete o vojnách a o nepokojoch, nedeste sa, lebo to musí byť prv, ale koniec nebude hneď. (10) Potom im hovoril: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu; (11) budú veľké zemetrasenia a miestami hlad i mor; desivé zjavy a veľké znamenia budú z neba. (12) Ale prv, ako by sa to všetko stalo, položia ruky na vás, budú vás prenasledovať, vydajú vás súdom a uväznia vás, budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. (13) A to sa vám stane, aby ste vydávali svedectvo. (14) Zaumieňte si teda, že nebudete vopred rozmýšľať, ako sa brániť, (15) lebo ja vám dám ústa aj múdrosť, ktorej nebudú môcť odolať a odporovať ani všetci vaši protivníci. (16) Budú vás udávať aj rodičia a bratia, príbuzní a priatelia, a niektorých z vás usmrtia. (17) Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno, (18) ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy. (19) Vytrvalosťou zachováte si duše.” Amen

    Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!      

    V závere cirkevného roku počujeme na službách Božích slová najmä o “posledných veciach človeka”. Ktoré sú to tie posledné veci človeka? Myslíme nimi: smrť, ale aj vzkriesenie, potom posledný súd a večný život. Z dnešného nášho pohľadu sú to všetko budúce veci (eschatologické), ktoré sú premetom našej kresťanskej nádeje. 

    Je skutočnosťou, že práve o nich vzniká v duši a srdci človeka najviac otázok, nejasností, alebo aj pochybností. Povedané slovami apoštola Pavla, tieto veci vidíme “ako hmlisté obrazy, akoby v zrkadle” (1 K 13), alebo skoby “cez závoj”. Teda nie úplne jasne. Budúce veci totiž presahujú náš rozum a doterajšie skúsenosti. To dáva priestor na rôzne otázniky, alebo aj špekulácie. Aký je k nim postoj nás, evanjelických kresťanov? Tak, ako vždy vo veciach viery chceme predovšetkým počúvať pozorne slová Pána Ježiša Krista a plne im dôverovať, lebo On je pre nás “cesta, pravda i život”.

   Dnešné slovo Pánovo z evanjelia Lukášovho má v sebe láskavé oslovenie (napomenutie), ale aj vzácne povzbudenie. Myslím, že jedno i druhé potrebujeme všetci. Potrebovali ho kresťania vždy, počnúc od apoštolov, ale aj terajšie a budúce generácie. Pán Ježiš nám hovorí:

         Nedajte sa zviesť, ale zostaňte verní pravde!

Lebo:

  1. čas Jeho príchodu sa približuje 
  2. k vernosti nás povzbudzuje

3. vytrvalosť večnosťou odmeňuje

 Bratia a sestry!

   Na veciach, ktoré vidíme “ako cez závoj”, čiže na veciach budúcich sa radi „priživujú“ rôzni falošní proroci, ktorí si rozprávaním o nich hľadajú svojich žiakov a nasledovníkov. Všetci vedia, že človek, ktorý bol stvorený do spoločenstva, nechce byť na svojej životnej ceste sám. Sme radi, keď sa nám niekto slušne prihovorí, keď prejaví o nás záujem, alebo nám ponúkne svoj čas, porozumenie a spoločenstvo. Mnohí z nás sa už možno stretli sme s takými ľuďmi, ktorí hovoria pekne o náboženských veciach, o Pánu Bohu a budúcich veciach. Človek hneď nemusí zbadať s akým zámerom k nám pristupujú. Že konajú ako vlci v ovčom rúchu.    Preto Pán Ježiš svojim nasledovníkom hovorí: “Nedajte sa zviesť! Lebo mnohí prídu v mojom mene a povedia: Ja som Kristus, a: Čas sa priblížil”.

Práve upozornením na druhý príchod Pánov a slovami o poslednom súde sú niekedy ľudia pohnutí k tomu, aby im venovali svoju pozornosť. 

      Sú to najmä “dva fronty”, na ktorých musíme duchovne bdieť a “bojovať dobrý boj viery.” , aby sme sa nedali zviesť, alebo pomýliť vo viere. Jeden je sektársky s druhý neverecký, ateistický, vyznačujúci sa povrchnosťou.

   V spôsoboch oslovenia ľudí sú priamo školení napríklad svedkovia Jehovovi, ktorí vidia v našej cirkvi svoje “misijné pole”. Nezískavajú ľudí za svedkov Kristových, ale Jehovových. Nehľadajú ich natoľko “vo svete”, ale skôr sa obracajú na vlažných kresťanov, ktorí nikdy nešli s Kristom “na hlbinu” a iba povrchne poznajú Jeho slová a podstatu evanjelia.

     Pán Ježiš od svojich učeníkov, svojich apoštolov a svedkov očakáva vernosť v nasledovaní. Preto všetkým hovorí: “Nechoďte za nimi”. Nespomína síce konkrétne židovských a židokresťanských učiteľov, ale je zrejmé, že práve najmä na nich upozorňuje svojich učeníkov a nasledovníkov.  

     Tam, kde rôzni učitelia kladú dôraz na meno “Jehova” a hovoria radi o apokalyptických obrazoch Písma, o židovských prikázanach o sobote a o jedlách, ktoré SZ zakazovala prijímať ako nečisté, tam skutočne musíme byť vnímaví a rozlišovať, čo je vôľa Pánova. Aj keď zdanlivo úctivo hovoria o Kristu, Pán Ježiš hovorí: “Nechoďte za nimi”! Je to vážne varovanie a upozornenie, tým viac, že každým dňom je nám “spasenie bližšie, ako keď sme uverili” a približuje sa Pánov príchod a s ním aj koniec tohoto sveta a posledný súd. 

    Okrem sektárskych učiteľov môžu kresťanov môžu zviesť k nevere a odviesť od Pána Ježiša aj pohanské myslenie a prejavy rôznych nešľachetností. Pohanský spôsob života vždy odťahuje ľudí od Krista “k zemi” a tomu, čo je “zemské”. Prejavy rozmanitých náuk môžu byť rôzne a „pestrofarebné”, ale vždy ide o odpor voči evanjeliu, ktoré je z neba a “prevyšuje každý ľudský rozum”. 

      – Ako príklad môžeme uviesť napr. spôsob svätenia a prežívanie sviatkov. Iste nám neuniklo, že rozhlas a televízia už od konca októbra hovoria o Vianociach, vysielajú sa rôzne staré i nové reklamy a tak masmédiá Vianoce menia na obchod, biznis, prípadne iba na voľné chvíle a prázdnu zábavu. – Nič, alebo len veľmi málo sa hovorí o vážnosti adventu, nič o pravom pokání, nič o pravom obsahu sviatkov. Tým menej o posledných veciach človeka.

     Pán cirkvi nás v posledné nedele cirkevného roku v súvise s Jeho druhým príchodom preto varuje pred zvodmi a zvodcami, ktorí by nás chceli odviesť od Spasiteľa, ktorý je : cesta, pravda i život.

    Bratia  a sestry!

    Kristus Pán nás však nielen varuje pred rozličnými zvodmi, ktoré na Jeho verných stále doliehajú a budú na cirkev a kresťanov číhať ať do konca tohoto sveta, ale nás aj povzbudzuje k stálosti vo viere.

     Mnohí samozvaní učitelia hovoria, že poznajú presný čas konca sveta. V podstate zastrašujú ľudí „kreslením” katastrofických scenárov konca sveta. Ľudia sú iste ochotnejší vážnejšie sa zamyslieť nad svojím životom, keď počujú napríklad o“o vojnách a o nepokojoch”, ktoré ohrozujú život ľudí a nepriamo často aj nás – Ale Pán Ježiš hovorí: “Nedeste sa! lebo to musí byť prv, ale koniec nebude hneď!

Je znakom tohoto sveta odvráteného od viery, že znova a znova “povstáva národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu”. Svedectvom nestálosti a pominuteľnosti života sú aj “zemetrasenia, hlad, mor- či pandémie a desivé zjavy i rôzne znamenia na nebi”. To všetko je sprievodným znakom života na zemi.     

   V Pánových slovách je aj upozornenie na skutočnosť, že zvody na jeho verných budú vždy prichádzať. Že viera v Neho ako Spasiteľa nie je naším trvalým majetkom a výbavou, ale darom, o ktorý nás bude chcieť diabol i svet pripraviť. Preto nás výzva k vernosti voči Nemu, ako Božiemu Synovi a jedinému Spasiteľovi. 

    Zvodom k odpadnutiu od viery v Jeho meno býva aj to, ak sme terčom posmechu “mocných tohoto sveta”, ak sme bezmocní pred “kráľmi a vladármi”, ktorí si nárokujú našu poslušnosť a svoje mená kladú nad meno samotného Pána a Spasiteľa. Pán Ježiš vie, že neprávosť a najrôznejšie prejavy ľudského hriechu sa prejavujú a budú prejavovať v každom čase, preto hovorí: “To ešte nie je koniec…”. 

     Iste najvážnejšie skúšky viery sú, ak v zápase viery strácame podporu našich najbližších a domácich. Dokonca sa niekdy stáva, že tí, čo sú naši najbližší – rodičia, alebo bratia, príbuzní, či priatelia pre “strach židovský” veriaceho zrádzajú.  – Bratia a sestry, hoci je to neuveriteľné – niektorí ľudia skutočne aj takúto zradu zažili nie tak dávno, totiž v totalitnom režime pred 34 rokmi. Je to smutná skúsenosť našej cirkvi, že pre rozličné “donášačstvo” a judášstvo” sa v niektorých prípadoch narušili vzťahy v cirkvi do tej miery, že dodnes nie sú obnovené, vyliečené a zahojené….

       Bratia a sestry!

       Je skutočnosťou, že napriek rôznym zjavným a výrazným znakom konca tohoto o príchode Pánovho dňa nikto z ľudí nevie a nebude vedieť, iba sám Pán. Z tohto poznania môžu vyplynúť dva nesprávne uzávery. 

    Prvý, že deň Pánov nepríde a nepribližuje sa, preto sa človek nemusí ničoho obávať…Druhý nesprávny uzáver je ten, kto nás chce odviesť od pokladu viery a nádeje povie: “Naša skupinka to vie vypočítať, preto – prestúpte k nám”.     

      Ako teda máme pozerať na budúcnosť v pravej dôvere ? Pán Ježiš hovorí vážne o svojom príchode i o zodpovednosti ktorá z tohoto vedomia plynie, ale súčasne nás zbavuje strachu! “ Všetci vás budú nenávidieť premoje meno, ale ani vlas sa vám nestratí z hlavy”.  

     Týmto obrazom “vlasu” nás povzbudzuje k vernosti k Jeho“menu”, ktoré je nad všetky mená a v ktorom jedine môžme dôjsť spasenia. Ježiš Kristus má a bude mať posledné slovo vo všetkom. On napokon rozhodne o údele našom, i o údele tých, ktorí nenávidia Jeho sväté meno. 

      V našej evanjelickej hymne pre nie náhodou spievame a vyznávame: 

“ Hoc diablov bol by plný svet, chcejúcich nás pohltiť/, 

nemusíme sa strachom chvieť, musia všetci ustúpiť,. 

Knieža sveta toho, trúfa si mnoho/ neuškodí nám,/

odsúdil ho náš Pán; / Slovíčko ho porazí.

  3. Bratia a sestry!

   Mocným povzbudením k vernosti Pánovi až do konca nášho života je nádej a istota večného života s Pánom Ježišom Kristom. On sám hovorí a zasľubuje: “Vytrvalosťou zachováte si duše”. Vytrvalosť vo  viere je pravou hodnotou.

    Pánov druhý príchod k súdu bude pre tých, ktorí veria Jeho slovu a zasľúbeniu vykúpením a záchranou. Bude obnovením blaha raja i stvorením nových vecí. Toto vedomie nás vedie k životu zodpovednému pred Ocom i pred ľuďmi. M. Luther povedal: “Keby som vedel, že zajtra bude súdny deň, aj tak by som ešte dnes zasadil jabloň”. To je výraz pravej dôvery v milosť Pána Ježiša a lásku Boha Otca a k zbožnému kresťanskému životu.

     Vytrvalosť vo viere má byť teda ozdobou každého verného kresťan. Aj keď vydávanie svedectva viery nemusí byť vždy ľahkou úlohou, práve táto služba a úloha je dôležitá pre tento svet, ale aj pre nás, ktorí sme poznali a prijali dar Ducha Svätého v slove a sviatostiach.  – Posledný čas sa naplňuje, zostaňme preto verní nášmu Pánovi a Spasiteľovi. Tomu, ktorý vernosť odmení darom neba , oslávenia a večného života. Amen

                                 Predposledná  nedeľa cirkevného roku 

                     – 25. N po Sv.Trojici – Turá Lúka 2023 – Ľubomír Batka st.

Komentovať