…vylejem svojho Ducha na každé telo… (Joel 3, 1)
V týchto slovách je výraz obrovskej túžby. Prorok Joel hľadí na svoj ľud, zo srdca mu praje všetko dobré. Bol by rád, keby ten ľud prosperoval, vzrastal a rástol. Ale s bolesťou vidí ako zakrnieva, ako strom vo vypriahnutej zemi, v ktorej nieto vlahy ani sily. Len tu a tam sú jednotlivci, ktorí v Božej sile rastú a rozvíjajú sa. Vidí: tomu ľudu nadovšetko je potrebné, aby sa Hospodin zmiloval, aby ich vlahou svojho Ducha všetkých posilnil, aby v nich zavanul Boží Duch, Duch múdrosti a rozumnosti, Duch rady a sily, Duch umenia a bázne pred Hospodinom, aby boli všetci plní nadšenia pre pravdu a spravodlivosť, a boli živí v Božej sile ako Boží ľud!
A nepotrebujeme to aj my? Mnoho dobrého je v našom ľude. Sú tu ľudia pracovití a nadaní. Ale dobre cítime, ako vanúci duch v našom ľude je akoby otrávený a nezdravý. Koľko je tu ľudí neúprimných, ktorí do očí vravia pekne a potom majú na mysli úskok a lesť! Nie sú i medzi nami? Koľko je tu otrockých pováh, ktorí majú iné presvedčenie a inak zmýšľajú, hoci zle! Koľko vášní ovláda domácnosti a verejný život! A nie sú tie hriechy i medzi nami v Kristovej cirkvi? Nevidíme s bolesťou ich stopy? Čo nám treba? Nič iné ako Ducha Božieho, Ducha pravdy, aby strhol srdce i svedomie a posvätil starých i mladých, a vytvoril z nás Boží ľud.
Veď hľa tu znie: vylejem svojho Ducha na každé telo! Prorok hľadí s nádejou do doby, keď sa Hospodin zmiluje nad vyprahutou zemou a zvlaží ju prúdmi Božej sily. Nastane doba, keď starci i mládenci, muži i ženy, biskupi i údy budú plní Ducha Božieho. Všetkých ich naplní, všetkých ich uchváti, všetci sa budú posväcovať svojmu Bohu!
Kto by si to neprial medzi nami? Áno, to by sme radi: aby boli medzi nami ľudia Duchom Božím nadšení, ľudia obetaví, verní, svedomití, čistej povahy, priami a úprimní. Iste, takých tu chce mať medzi nami Hospodin, Nie takých, ktorí by sa ústami k Bohu hlásili, Jeho a Krista velebili a iných odsudzovali a sami pritom sa brodili blatom svojich vášní. Ale ľudí opravdivých, ktorí by boli pripravení ísť v Kristových šľapajach. Ach, keby Hospodin vylial svojho Ducha na nás!
Je pravda: vylial Ho Hospodin. Nastala doba, keď slabí pocítili v svojej duši Božiu silu. Keď sa zo Šimonov stali Petrovia, zo Saulov Pavlovia, keď z kňazov vzrástli Husovia, Lutherovia a iní. A my s radosťou spomíname na tie doby. To sú tie veľké doby — veď to boli veľkí Boží ľudia! Tu zavial Duch Hospodinov medzi nami. A doposiaľ tu cítime Jeho stopy.
Ale práve preto máme viac prosiť:Hospodin aby vylial i na nás svojho Ducha v plnej sile! Aby zavanul do našich zborov a z pomalých v činnosti a nečinnosti, ľahostajných vytvoril verný Boží ľud! Aby roznietil oheň nadšenia v starcoch i deťoch! Aby zavanul i v nás a uspôsobil nás k svojej službe! Aby Duch Boží zavanul mocnejšie v tebe i vo mne ako doteraz a vytvoril z nás ľudí podľa srdca Božieho! Hospodin daj, aby sme v srdci slávili pravý hod Boží svätodušný!
Pokoj Vám!!
Požehnané slávnosti Turíc!
Slovak