Resurrectio Domini

                                   Vy sa nebojte!

Už sláva Tvoja, Kriste,/ Je verným odkrytá,

Z nej utešeným kvetom/ I nám nádej skvitá.

Svet hriešny je i dnes –/ Ty zvládzeš jeho zlobu

A vyvedieš nás niekdy / Z tmy studeného hrobu. Amen (M.R.)

   Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Pánovi, milí priatelia!

    „POKOJ VÁM“ – pozdravujem vás pozdravom vzkrieseného Krista Pána, ktorým pozdravil svojich učeníkov v ten slávny deň, prvý po sobote, pri svojom vzkriesení.

    Pokoj vám všetkým, ktorí túžite po stretnutí s Tým Ukrižovaným, ale aj Vzkrieseným Ježišom v Jeho slove a v posolstve Jeho evanjelia. Pokoj vám hľadajúcim, – pokoj vám pochybujúcim a nasledovníkom učeníka Tomáša.

    Veľká noc ako sviatok víťazstva života nad smrťou je pre nás a pre celý  stvorený svet sviatkom radostnej nádeje. Veľkonočné ráno prináša nielen svetlo slnečného svitu celému stvorenstvu, ale aj svetlo z neba, ktoré svieti do každej tmy a temnoty a nijaká tma ho nepohltí. (J 1,5) Veľa ľudí vôkol nás si myslí, že veľkonočné sviatky sú sviatky jari, lebo  spadajú do jarného obdobia. Ale skutočnosť je taká, že veľkonočné sviatky sa slávia napríklad aj v Austrálii, hoci tam je skôr jeseň, ako jar.

    Nepochybne, samotná jar je krásne ročné obdobie, ktoré teší každého, kto sa jej dožije v zdraví a v pohode. Pohľad na prebúdzajúcu sa prírodu poteší zrak, svieži vzduch a teplejšie lúče slnka dávajú možnosť pookriať v prírode a záhradkách. Pri tom vieme, že samotná jar nie je prejavom víťazstva života nad smrťou. Mnohí sú pripútaní na lôžka chorých doma i v nemocniciach i dnes, mnohí – i mladí ľudia, sú aj dnes v ohrození života. Samotná jar neprináša východisko z moci smrti.

    My však oslavujeme Toho, kto takúto moc a východisko zo smrti má. Oslavujeme Toho, ktorý vstal z mŕtvych a viacej neumiera. Ktorý premohol smrť a je živý na veky vekov. On aj nám ponúka účasť na svojom večnom živote.

   O Ňom, vzkriesenom a živom Pánovi Ježišovi Kristovi chceme svedčiť a hovoriť vždy nanovo. O tejto udalosti, ktorá sa udiala po sviatku židovskej Veľkej noci máme vedieť všetci, lebo je dôležitá pre každého človeka a pre celý svet. Žalmista o Božom skutku a čine záchrany hovorí a svedčí: „Toto je deň, ktorý učinil Hospodin, jasajme a radujme sa v ňom“! (Ž 118) Skôr však, ako sa nad týmto posolstvom radostnej nádeje pozornejšie zamyslíme, vyžiadajme si k jej vyjadreniu i prijatiu pomoc od Otca nebeského:

   Otče náš….  

Mt 28, 1 – 10:

“Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. (2) A hľa, stalo sa veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. (3) Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. (4) A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. (5) Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného!  (6) Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. (7) A choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a aj, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. (8) A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom.” Amen

   Bratia a sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi!

   Dnes sa opäťnesie svetom radostná zvesťevanjelia celému stvorenstvu a každému z nás: „ Pravica Hospodinova je vyvýšená, pravica Hospodinova dokázala silu! Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove“.  Tak plesal a radostne volal už žalmista, stáročia pred spomínaním „prvým dňom po sobote“, čiže po sviatku židovskej Veľkej noci.

    Aký bol ten najvýznamnejší a najväčší skutok Božej moci a lásky z mnohých, od chvíle ako stvoril nebesá a zem a na zemi život?

Je to vzkriesenie Ježiša Krista z mŕtvych! Posolstvo o tomto Božom skutku priniesli svetu Boží poslovia – anjeli. Jeden z nich povedal ženám prichádzajúcim vzdať úctu ich Majstrovi a pomazať Ho vonnými olejmi: “Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného. Niet Ho tu, lebo vstal, ako bol povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal“.

   Bola to zvesť radostná a oslnivá, ako bol oslnivý aj vzhľad Božích poslov. Ale bola to aj zvesť prekvapivá do tej miery, že naplnila strachom a bázňou z neznámeho zbožné ženy. Zážitok pri hrobe Ježišovom možno označiť priamo za „šokovú terapiu“ pre ženy, ktoré Ježiša milovali a často Mu posluhovali. “V deň po sobote”, t.j v prvú veľkonočnú nedeľu chceli ženy poslúžiť Ježišovi, ale ukázalo sa, že takáto ich snaha je zbytočná. Ježiš ich službu nepotreboval. Naopak, On sám im ponúkal nový život s Ním. Ale ten mocný Boží skutok pôsobil na nich tak silne, že potrebovali utíšenie a povzbudenie: „Vy sa nebojte!“

    V skutočnosti nikto, kto Ježiša miluje a chce Mu slúžiť nemusí sa báť a obávať ničoho. Ani smrti, ani hrobu, ani ľudskej zloby zloby, alebo klamstiev. Strážcovia hrobu vtedy síce dostali veľa peňazí, ale nie za strážnu službu, ale za falošné vyhlásenie a svedectvo: „Keď sme spali, prišli Jeho učeníci a vzali mŕtve telo“. Od samého začiatku za tieto slová nesú pečať hanby až dodnes: „Ak spali, nemohli nič vidieť, alebo počuť“. Takým a im podobným, zostáva okrem hanby aj strach zo súdu Kristovho.

   V skutočnosti však Pán Boh chce zbaviť človeka každého strachu, i hriechu. Ježiš trpel, i vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Preto, aby sme sa Pána Boha, nášho nebeského Otca nebáli, ale Ho milovali. Áno, vždy, keď nás Božie slovo a čin oslovuje a zastavuje v živote, prekvapuje nás svojou mocou a milosťou. Chce nás však osloviť a pozvať späť, k návratu do Jeho náručia a domu Otca nebeského. Preto platí aj nám: „Vy sa nebojte…“.

    Ak kdekoľvek okolo seba vidíme strach, šírenie hrozieb, vládu hriechu a smrti, nie je to Boží zámer a výsledok Božieho pôsobenia, ale pôsobenie sveta a toho zlého. Pán Boh ale svojim hovorí vždy znovu: „Vy sa nebojte“… I keď veľkopiatočné udalosti sú dôkazom toho, čoho je schopný človek žijúci v moci zlého a v moci hriechu, väčšia je Božia moc a milosť, dokázaná skutkom veľkonočného rána. To všetko sa stalo, aby sme sa nebáli, ale boli ľuďmi nádeje.

      Preto je dôležité ohlasovať a pravdivo zvestovať Boží zámer a konanie pre nás v dare vzkriesenia Ježiša, prvorodeného z mŕtvych. Je nám vždy ľúto, ak je táto zvesť hanobená, potláčaná, alebo prekrývaná  pohanskými, či polopohanskými  slovami o „matke prírode“ a ak naďalej žijú deti a dospelí v duchovnej nevedomosti. Ak nevedia, čo a koho dnes môžeme oslavovať.

      Že je potrebná táto misia v tomto svete, pripomína aj evanjeliový text, keď Boží posol hovorí ženám: „Choďte rýchlo, povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych a predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte.“

   Rovnaká misia sa má konať aj dnes v celom svete. Ale začínať musí medzi najbližšími v rodinách. Napríklad už v spôsobe prípravy na tieto základné kresťanské sviatky, v spôsobe ich prežívania a v istote viery, že On nás predchádza vždy a všade. Tu v časnosti, keď nás vedie k láske, k novote života a potom aj do nebeskej vlasti, kde je mnoho príbytkov, ktoré nám pripravil a v ktorých nás chce prijať ako Božie deti.     

   Kiež nás evanjelium a svetlo Božej moci povzbudí a poteší vo  všetkých životných bojoch a zápasoch, pri lúčení s našimi drahými, pri hroboch, ktoré nám pripomínajú, že touto cestou aj my raz pôjdeme do večného života. Vždy však vyznávajme so žalmistom: “Neumriem, ale žiť budem a hlásať budem skutky Hospodinove.“ A spolu s apoštolmi vyznávajme, že skrze Krista sa stávame dedičmi života večného. Pretože, ako nábožný pevec spieva: „Ten Boh, ktorý za Mojžiša žil sa vôbec nezmenil“. Vedie nás vždy k pravému životu.

      Božiu moc a dar pokoja spoznali a zakúsili nielen tie zbožné ženy, ale aj Pánovi učeníci. V konečnom dôsledku ju skúsili a spoznali aj tí, ktorí boli pôvodne Kristovými nepriateľmi a nivočili Pánovu cirkev. Patril medzi nich aj farizej Saul, ktorý sa stal z Pánovej milosti jeho apoštolom, ale i ďalších vyše päťsto bratov, ktorým sa dal poznať po svojom vzkriesení.

    Ohlasovanie Kristovho evanjelia začalo teda hneď v prvý deň po sobote a má pokračovať aj dnes, i v budúcnosti. Nikto nie je vyňatý z milosti, ktorá je v dare radostnej zvesti o víťazstve života nad smrťou. Neboli z nej vyňatí ani tí, ku ktorým Pán Ježiš prišiel po svojej smrti. Spolu s kresťanskou cirkvou to vyznávame slovami: …“zostúpil do pekiel (čiže k zosnulým), v tretí deň vstal z mŕtvych“.

    Učeníci, ktorí v Getsemanskej záhrade zakolísali vo viere, sa mohli vrátiť na samý začiatok. Tam, kde boli Pánom Ježišom povolaní k tomu, aby sa stali „rybármi ľudí“. K ich skúsenostiam, ktoré mali s Ježišom dovtedy, má však pristúpiť aj tá najnovšia a najväčšia: Pán vstal a smrť viac nepanuje nad Ním! Iba vtedy mohla byť ich misia plnohodnotná a úspešná. Všetkým, na čele s Petrom tam nanovo zaznela otázka: “Miluješ ma?” – Ak áno, platí aj Ježišovo poverenie: „Pas moje ovečky, pas mojich baránkov“. Kto verí v Ježiša nielen ako  zemského učiteľa či lekára, nielen ako muža bolesti, ale aj Víťaza nad smrťou, môže stáť v Jeho službe.

   K misii žien, apoštolov a celej cirkvi pripojme sa aj my. Posilnení vo viere vo Vzkrieseného, prinášajme zvesť radosti, pokoja a života s Kristom dnešnému svetu. Žime vo vedomí, že ideme v ústrety stretnutiu s Ním, aby sme Ho poznali tvárou v tvár a prebývali s Ním v Jeho kráľovstve na veky vekov. Amen

Modlitba:   

   Víťazný Pane, ktorý si pretrhol putá smrti a vstal z mŕtvych v moci a sláve, k Tebe prichádzame v tento sviatočný deň, aby sme Ti ďakovali za Tvoju vykupiteľskú smrť a Tvoje slávne vzkriesenie, ktoré je istotou nášho vzkriesenia. Voláme dnes so všetkými v Teba veriacimi: Vďaka Bohu, ktorý nám dal víťazstvo v našom Pánovi!

   Nech nás Tvoje vzkriesenie napĺňa neustálou radosťou  a posilňuje v nádeji, že si aj nás oslobodil od hriechov a večnej smrti. Daj, aby tvoje veľkonočné víťazstvo mocne pôsobilo v celej Tvojej cirkvi.

  Do Tvojej ochrany porúčame seba i všetkých svojich blížnych a prosíme Ťa: zmiluj sa nad biednymi, chorými, núdznymi, posilni ich mocou svojho svätého slova a sprevádzaj ich aj nás po cestách časného života.

   A keď raz aj my prejdeme bránou smrti, priveď nás k večnému životu, aby sme Ťa, – Víťaza nad smrťou – chváli a oslavovali na veky. Amen

Sláva Bohu…

1. slávnosť veľkonočná                              Ľubomír Batka st.

Komentovať