Posledný súd

Posledný súd

„Všetky cesty sa človeku zdajú čistými, ale Hospodin skúša duchov“. Prísl 16, 2.

Keby bol človek svojím vlastným sudcom, tak by to s ním dopadlo vždy dobre, nebol by nikdy odsúdený, keďže jeho činy a cesty sa mu zdajú byť čisté. Človek súdi podľa skutkov s povrchnosťou, ale Boh súdi podľa pohnútok, On „skúša duchov“. Pán Ježiš hovorí u Lukáša 16, 15: „Vy sa robíte spravodlivými pred ľuďmi, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je vysoké ľuďom, je ohavnosťou pred Bohom.“ Pilát si umýval ruky a domnieval sa, že je čistý od krvi Spravodlivého. Vrahovia Pána Ježiša nevošli do vládnej budovy aby sa nepoškvrnili, a tak mohli jesť baránka, domnievali sa, že sú čistí. Saul si tiež myslel, že je čistý 1Sam. 15, 7—24 a predsa sa ťažko prehrešil. A od tej doby koľkí odišli na večnosť v takomto sebaklame a až pred súdnou stolicou Božou sa uvideli v svojej nahote a vo svojich hriechoch. Musíme sa všetci postavil pred Toho, ktorého oči sú ako plameň ohňa a pred ktorým nezakryjeme ani najmenší ani najtajnejší hriech. Neklamme sa svojím domnelým dobrým zmýšľaním, svojimi domnelými dobrými skutkami. Tebe sa zdajú tvoje cesty čisté, ale tvoj úsudok o sebe samom je nedostatočný a klamný, Boh „skúša duchov“ a aj tvojho ducha. Tvoja myseľ ťa pobáda k samospravodlivosti a ku všetkému zlému. Ak nie si znovuzrodený z Ducha svätého, ak nemáš Ducha Kristovho, nie si Jeho a na Božom súde neobstojíš.

Kedysi dávno v jednom francúzskom meste bol istý mladík postavený pred súd za vraždu. Mladík sa bez okolkov priznal. Na konci pojednávania ešte prehovoril obhajca krátku, ale významnú reč. Znela takto; „Slávny súd! Moja úloha je veľmi ľahká! Obžalovaný sa úplne priznal a tak každá obhajoba je zbytočná a bezvýsledná. Chcem predsa prehovoriť niekoľko slov! Tu na stole vidím Kristov kríž. Nachádza sa pri poslednom pojednávaní, na ktorom je delikvent odsúdený. — Ale prečo sa nenachádza tento kríž aj inde? Prečo nepočuje o ňom naša mládež na iných miestach, len tu? Prečo je môj klient upozornený len pri svojom odsúdení? Som presvedčený, že keby mu boli o Ňom hovorili už v škole, nesedel by teraz na lavici hanby! A kto je tomu na príčine? Snáď mnohí z Vás, páni sudcovia, ktorí sa chválite vzdelanosťou a pri tom ste barbari, lebo šírite medzi ľudom bezbožnosť a ľahostajnosť. A potom sa divíte, keď vám ľud na to odpovie surovosťou a hriechmi? Odsúďte môjho klienta, — na to máte právo! Ale ja žalujem na Vás a na celú spoločnosť a na to ja mám právo.“
Zlaté slová, ktoré by sa hodili do nejednej súdnej siene!

„Pamätaj na svojho Stvoriteľa v dňoch svojej mladosti, skôr, ako prídu zlé dni a priblížia sa roky, o ktorých povieš: Nemám v nich záľubu.“ (Kaz 12, 1)

Pokoj Vám!!

Komentovať