Ako správne žiť?

Ako správne žiť?

„Odstúp od zlého a rob dobre, hľadaj pokoj a snaž sa oň.“
Ž 34,15

 

Tento verš sa zdá byť o našej ľudskej snahe. Snažte sa bojovať so zlom, snažte sa o dobro, snažte sa o pokoj. Slovo snažte sa, usilujte sa, pričiňte sa, môžeme vnímať ako prenasleduj, stíhaj, resp. žeň sa, bež, náhli sa za niečím teda ponáhľaj sa odstúpiť od zlého, snaž sa robiť dobré, náhli sa za pokojom. Akoby sa chcelo povedať- nedopraj si oddych, kým sa nezbavíš zla vo svojom živote, nedopraj si oddych, kým neurobíš dobre, nedopraj si oddych, kým nezažiješ pokoj. Ináč povedané nedopraj si pokoj, kým nenájdeš pokoj. Zvládneme to? Dokážeme to? Je to v ľudských silách? Splníme to? Je reálne takto žiť? Toto dokáže iba človek, ktorý sa bojí Boha, s ktorým je Hospodin, iba ten, kto je v Božej moci a s Božou pomocou.

 

Odstúp od zlého

Nikto z ľudí nemá rád zlo, ktoré je páchané na ňom. Zdá sa preto táto výzva celkom jednoduchá. V skutočnosti to ale tak nie je. Odstúpiť od zla je ťažké, až v ľudských silách nemožné, pretože to zlo nie je len okolo nás, ale je v nás. Odstúpiť od zla teda znamená vzdať sa seba, svojho JA, a to nie je jednoduché. Ako sa môže človek odvrátiť od zlého, keď zlo je v ňom samom? Iba tak ako o tom hovorí Pán Ježiš Kristus i apoštol Pavel. Oni hovorili, že to naše staré JA musí zomrieť, veriaci musí zobrať na seba svoj kríž. Odstúpiť od zlého znamená odstúpiť predovšetkým od zla, ktoré je vo mne. To zlo, čo je vo mne musí deň čo deň zomierať, moje JA musí byť pribité na kríž a Kristus musí nanovo každý deň vstúpiť do môjho života. Odstúpiť od zla znamená odstúpiť aj od toho čo chce diabol, vyhýbať sa tomu, čo sa jemu páči, čo je jeho vôľa. Nezahrávajme sa so zlom. Ako často žijeme nie podľa Božej, ale podľa diablovej vôle. Máme odstúpiť aj od zla, ktoré je v tomto svete. Ako kresťania nemáme, nesmieme a nemôžeme žiť pre hodnoty tohto sveta, ktoré sú lákavé a zvádzajú. Úlohou je teda trojnásobná požiadavka odstúpiť od zlého: od seba, od diabla aj od sveta. Túto úlohu v nás môže splniť jedine Boh, jedine s Jeho pomocou a jedine z Jeho milosti.

Rob dobre

Kresťan je človek, ktorý nerobí len zlo. Kresťan je človek, ktorý robí a žije aj pre dobro. Bolo by to s nami veľmi zlé, keby sme sa uspokojili s tým, že nerobíme zlo. Mnohí to tak hovoria. Hriech nie je len to, keď robíme zlo, ale hriech je aj to, že môžeme robiť dobre, ale neurobíme to. Nerobme zle, ale nezostaňme len pri tom. Všímajme si, čo môžeme dobré urobiť svojej rodine, škole, vo svojej práci, v obci, v zbore aj v cirkvi. Všímajme si a robme. Robiť je nielen vidieť, pozorovať, že toto treba dorobiť, tamto nie je dobre urobené, lebo takých robotníkov máme veľmi veľa, ktorí len vidia čo treba. Nestačí len poznať dobro, treba aj konať, uskutočňovať a realizovať. Mnohí vidia množstvo práce, ktorú treba urobiť, ale len niektorí konajú. Pridajme sa! Zapojme sa! Pomôžme aj my! Čo by sa s nami stalo, keby Pán Boh iba videl náš problém? Keby len pozeral na našu biedu a potrebu byť zachránený? Ešte vždy by sme žili vo svojich hriechoch a smerovali by sme do zatratenia. Ale Pán Boh v Pánovi Ježišovi nielen vidí, ale aj koná! Obetuje sa! Zomiera pre našu záchranu. Pán Boh nie je len divák, tak Ho skúsme v tomto napodobniť. Skúsme žiť aj my viac pre iných.

Hľadaj pokoj a snaž sa oň
Po ničom tak človek netúži ako po pokoji, je to túžba, ktorú nosí v srdci každý z nás. Pokoj je ideálny stav pre život človeka. Je to súhrnne označenie pre zdravie, spokojnosť, poriadku, harmónie, mieru, pohody, neporušenosti, slobody, radosti, spravodlivosti a vôbec všetkého toho pozitívneho. Život v súlade medzi človekom a jeho okolím, ale tak isto medzi Bohom a sebou samým. Vieme, že pokoj v našom svete i žití je krehký, nestály, pominuteľný. Pokoj nie je nijakou samozrejmosťou. Pokoj nie je stav, ale proces i naša trvalá úloha. Pokoj je opakom nepokoja, napätia, konfliktu, sporu. Človek nenachádza pokoj preto, lebo ho často hľadá tam, kde sa nedá nájsť, kde vôbec nie je. Hľadáme ho v rodine, kde si myslíme, že keď budeme mať rodinu budeme mať pokoj. Ale koľko manželstiev je rozbitých, koľko detí nepočúva svojich rodičov, koľko starých rodičov je opustených a osamelých. Ani tá najlepšia rodina nedokáže dať pokoj našej duši. Hľadáme uspokojenie v zábave, v pôžitkoch, v alkohole, v drogách, v peniazoch a majetku, v meditáciách teda v bohoch a bôžikoch, ktoré ponúka tento svet. Nič z toho nám pokoj neprináša. To nám nedokáže utíšiť ten najväčší konflikt v ktorom žijeme tzn. medzi Bohom a človekom. Príčinou tejto roztržky je vo svojej prirodzenosti človek a jeho hriech i to, že ideme svojou vlastnou cestou. Tento konflikt má vážne až smrteľné ohrozenie a bude trvať dovtedy, pokiaľ tu bude príčina roztržky, teda náš hriech. A práve evanjelium zvestuje riešenie tohto konfliktu. Hoci roztržka (hriech) prišla zo strany človeka, riešenie prišlo z Božej strany. Pán Boh sa rozhodol odstrániť príčinu tohto konfliktu – zahladil ho Kristovou smrťou. Príčina roztržky bola definitívne odstránená na kríži, lebo náš hriech bol definitívne vyriešený Kristovou smrťou. Kristov kríž ukazuje na koniec nepriateľstva, hnevu, konfliktu a roztržky. Tam je miesto našej záchrany. Boh ponúkol pokoj a zmierenie vzbúrenému človeku. Ten, kto neodmieta túto ponuku môže prežívať pokoj s Bohom. Pokoj je teda Božím darom pre každého. Mnohí ľudia chcú mať pokoj od Boha. Boh nikomu nedá pokoj. Skôr či neskôr každý bude mať dočinenie s Bohom. Platí teda, že môžeme mať nie pokoj od Boha, ale pokoj s Bohom. Ten, kto bol Pánom Bohom ospravedlnený, kto bol zbavený všetkej svojej viny, ten sa už Boha nemusí obávať. Takému človeku nič z Božej strany nehrozí. Lebo medzi ním a Bohom vládne stav pokoja a nie nepriateľstva. Boží pokoj zažívame, keď sa netrápime, pretože vieme, že náš život je skrytý v Bohu. Nezostaňme nečujní k výzve zmieriť sa s Bohom, sebou samým i s ľuďmi, ani k úlohe prosiť o Boží dar pokoja a v Božej sile ho šíriť tam, kde žijeme.

Komentáre k “Ako správne žiť?

  1. mathos

    ESP 447

    4. Keď viem, že stále na mňa hľadíš, Pane,
    tak mnohé zvody k hriechu budú márne,
    lebo mi hlas Tvoj vo svedomí zneje: Nečiň, čo zlé je!
    5. Daj chuť i silu k čineniu dobrého!
    Hoc zožnem posmech od človeka zlého;
    po Tvojich cestách, ako dieťa verné, kráčať chcem pevne.

Komentovať