Obrátenie apoštolov
Žalospevy 5, 21:
“ Priveď nás opäť k sebe a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako za starodávna”. Amen
Bratia a sestry v Pánovi!
Tam, kde prorok Jeremiáš končí svoj plač nad situáciu neverného ľudu a vyslovuje slová nádeje v Božiu milosť, tam začínajú apoštolovia svoju svedeckú službu. Medzi nimi dvaja najpoprednejší z nich – sv.Peter a sv.Pavol, ktorých vieru si dnes pripomíname a za ktorých Pánu Bohu ďakujeme.
“Priveď nás opäť k sebe a my sa vrátime. Obnov naše dni , ako boli za starodávna”.
Pocity smútku, slabosti, beznádeje spojené s vedomím viny poznali ľudia v každom čase, práve tak, ako ich neraz pozná aj dnešný človek. To, čo je cenné, čo je svetlom na konci tunela – to je zvesť prorocká, zvesť Ježišova pre hriešnikov i zvesť jeho verných apoštolov. Boh nechce smrť hriešnika, ale chce, aby sa k Nemu obrátil a žil.
Lenže prerušený vzťah s Bohom, zrada Božej lásky dostáva človeka do situácie, že sám nikdy nemôže nájsť cestu späť, cestu do spoločenstva s Bohom ako Otcom. Ak človek aj má vedomie , alebo aspoň nejaký pocit o Bohu, neznamená to, že má dostatočné a správne poznanie, alebo že spozná cestu k Nemu, cestu návratu do Jeho spoločenstva. Nemôže si byť istý Jeho odpustením, milostivým náručím a prijatím za syna a dcéru, ak to On sám človeku nepovie a nepotvrdí svoj zámer.
Snaha človeka vymaniť sa z akejkoľvek zlej moci vlastnými silami nie je ešte skutočným obrátením sa k Pánu Bohu. Obrátenie k Bohu je iba tam, kde On sám nás nachádza a obracia k sebe svojím slovom.
Toto Božie slovo smel spoznať a zvestovať aj Jeremiáš, aj iní proroci a najjasnejšie k nám prehovoril Boh vo svojom Synovi. Národom toto slovo, pozývajúce k návratu k Bohu milosti, niesli aj apoštolovia. Tak, ako si bol Jeremiáš vedomý Božej milosti a smel ju zvestovať aj kajúcnikom vo svojej dobe, tak spoznali Božiu milosť vo svojom živote aj apoštolovia Peter i Pavel.
Je to vždy ten istý rukopis, ako je zjavený v posolsve evanjeila Ježiša Krista. Skutočné obrátenie nie je dielom človeka, ale Božou milosťou. Len ona umožnila návrat SZ ľudu z Babylonského otroctva, a umožňuje návrat každému stratenému hriešnikovi. Márnotratnému synovi, či nevernej dcére. Božia milosť predchádza každé ľudské obrátenie, každú zmenu, ktorá je pravá a skutočne tak zrejemá, že – “je to div v našich očiach”.
Brati a sestry, ľudia vidia za obrátením človeka, alebo skupiny ľudí, niekedy celého mesta (napr. Ninive), alebo veľkej časti národa- len ľudské konanie a ľudský výkon. V skutočnsoti je tam vždy ten “prvý hýbateľ”- Pán Boh, ktorý je síce skryý a predsa pôsobiaci.
Dnešný sviatok dvoch apoštolov je toho výrečným dokladom. Každý z nich bol iný, ale Božia milosť pri Petrovi a Pavlovi bola prioritná, prvotná a zjavná. Obaja si toho boli vedomí. Ani jeden z nich to ani nezatajoval, ani neskrýval, ani nepopieral. “Z milosti Božej som čo som a jeho milosť nebpla pri mne daromná”- napísl napr. Pavel o sebe celkom jednoznačne.
Peter neskýval svoje zapretie, zlyhanie, ale ani svoje slzy, po ktorých nasledovalo nové, trojnásobné povolanie, omilostenie a Ježišovo apoštolské poverenie: Pas moje ovečky, pas mojich baránkov!
Ten Petrov životný príbeh je nám možno o niečo bližší, lebo ho podrobne a dôverne poznáme z pašijových udalostí. Peter nielen vyznal slová, ktoré sú vyznaním každého kresťna a celej cirkvi: “Ty si Kristus, Syn Boha živého”! – Aby bolo jasné, že to nebolo z jeho rozumu, z jeho sily a múdrostoi, Ježiš mu povedal: “Telo a krv ti to nezjavlii, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach.”
Ten istý Peter musel o krátky čas počuť upozornenie, že “satan obchádza ako revúci lev a hľadá koho by zožral”. Obrazne povedané – zožrťa chcel práve jeho, kto sa stal z Božej milosti správne vyznávajúcim apoštolom.Preto tlak pokušiteľa bol na Petra tak enornmý a zásadný. Pán práve jemu musel vzápätí povedať: “Choď za mňa satan, na pohoršenie si mi, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské”.
To je nie je nejaké poníženie apoštola Petra – to bolo pravdivé slovo Toho, ktorý viac vidí, a viac vie ako my. Napokon sa ukázalo, že Satan vošiel nielen do Judáša, ale aj do Petra, ktorý tri krát zaprel Majsta a Pána…
Ak sa teda napokon Peter obracia, nie je to z jeho moci a sily, ale z milosti Pána, ktorý- ako vieme, za neho prosil a daroval mu novú milosť- aby patril do Jeho kruhu, i medzi nebešťanov. Petrov životný príbeh je teda jasnou ilustráciu toho proprockého slova z Plaču Jeremiášovho:” Priveď nás opäť k sebe a my sa vrátime…Obnov naše dni, ako boli za starodávna”.
Nie inak to bolo aj v osobnom živote Pavlovom. Bol síce vysoko vzdelaný farizej, vyučený pri nohách vtedajšieho zmámeho učiteľa Gamaliela – ale bol aj zúrivým nepriateľom cirkvi Kristovej. Jeho vlastný rozum a sily by nikdy neboli postačili k jeho obráteniu, k zmene myslenia a konania. Vieme, ako damticky a náhle sa to odohralo pri ceste do Damaksu. Pavel to spoína viackrát a podobne NZ pisatelia najmä Lukáš v Sk. ap.
Svetlo,ktoré zasvietilo z neba Pavlovi a v ktorom spoznnal hlas Ježiša Krista ako vzkrieseného a živého Pána, nebolo z neho, ale bolo Kristovým pozvaním. Obrat to bol dramatický a je trvalo poučný.
Veď aj dnes je okolo nás veľa zaujatých ľudí voči Ježišovi, voči Jeho cirkvi a kresťanom. Nikto z nich, ale ani my sami dnes ešte nevieme, aké plány má s nimi Boh. Ako a kedy, na ktorom mieste si ich Pán môže nájsť a osloviť! Ak sa to stane, nebude to ich zásluha- ale milosť, ak pôjde o obrátenia pravé a skutočné.
Bratia a sestry!
Dnes sa v cirkvi veľa hovorí o obrátení. Žiaľ, neraz sa obrátenie prezentuje v cirkvi ako niečo, čo musí a má urobiť čovek. Ak sa tak nedeje, mnohí sú netrpezliví a veľmi rýchli vo svojich súdoch o našej cirkvi, o jej kvalite, o kvalite kazateľov a o živote kresťanov.
Sú iní, ktorí o ničom inom tak radi nehovoria, ako práve len o sebe a svojom vlastnom obrátení. Hovoria o ňom ako o svojom diele. O svojom “osobnom rozhodnutí a osobnej viere”.
Akoby ani nešlo o spoločnú vieru prorokov, apoštolov a tých, ktorí z Božej milosti – cez pravé pokánie dostali milosť nad milosť.
Z povedaného je zrejmé, že aj keď dnešný deň je v cirkvi dňom kniežat medzi apoštolmi, sv. Petra a sv.Pavla, nie oni sú centrom našej pozornosti, našej vďaky a našej oslavy, ale Ten, ktorý ich evanjeliom osvietil, svojím slovom povolal a posvätil a napokon aj zachoval z milosti až po martýrium. Po obeť najvyššiu. Ich mučenícku smrť, ktorú prijali ako službu Tomu, ktorý je večne živý Pán panujcich a Kráľ kraľujúcich. Jemu dôverujme aj my a od Neho všetko požehnie cirkvi i nášho života očakávajme! Amen.
Sviatok apoštolov Petra a Pavla – Sobotište 2012 – Ľ.Batka st.
Slovak