Pridaná hodnota viery

                                                          Pridaná hodnota viery

2 Pt 1, 3-11:

“Ako nám Jeho božská moc v známosti Toho, ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, (4) obdarujúc nás vzácnymi a veľmi veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na Božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť: (5) tak aj vy podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnsoť, k cnosti známosť, (6) k známosti zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, (7) k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku.

(8) Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. (9) Kto nemá týchto vlastností, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. (10) Preto tým viacej usilujte sa, bratia, upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy (11) a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.” Amen

 

      Milí bratia a sestry, milí rodičia, starí rodičia, milé deti a žiaci!

 

       V piatok, vo sviatok Petra a Pavla sa skončil školský rok. Žiaci dostali vysvedčenia a na dva mesiace sa zavreli brány škôl. Prichádza čas malín, čas oddychu a vôní leta. Všetci sa naň veľmi tešíme. Otázkou je, kto najviac?  

    Pred rokmi sa mi zdalo, že jednoznačne žiaci a študenti. Dnes to vidím inak. A každý, kto má možnosť zavítať do školskej zborovne by to zrejme potvrdil. Najviac sa tešia unavení, vystresovaní páni učitelia a pani učiteľky- najväčšia časť učiteľského zboru. Časy sa, zdá sa, menia aj v tomto ohľade…

     Jedna stará mama zo zusednej obce mi povedala: Vnuk, ktorý chodí v Senici na strednú školu, prišiel domov a zvestoval jej, že jeho spolužiak zbil pani učiteľku….Naše školstvo prešlo od niekdajších školských výpraskov žiakov, k novému trendu: tu “kurence vychovávajú kvočku”!

       My, ako evanjelickí kresťania sme nemnohí predsa len prišli dnes poďakovať Pánu Bohu za uplynuý školský rok. Veď ide nielen o čas milosti, ktorý nám bol darovaný, ide nielen o dar zdravia, o to, že máme vysokú životnú úroveň v stravovaní, v obiekaní, v množstve pomôcok a stále nových technických vymožeností, ako sú napr. počítačové triedy a všeličo iné, čo ako hmotné, telesné dary môžeme vidieť a prijímať z Božej dobroty. 

Máme možnosť  rastu v poznávaní našej kultúry v spisovnom, slovenskom jazyku, ktorý otcovia Hurban, Hodža a Štúr uzákonili, čo sme si nedávno pripomenuli v Hlbokom. Naše deti a vnúčatá smú vzrastať v poznaní prírodných zákonov a sveta, čo tak krásne stvoril a zaopatril náš Stvoriteľ. V poznávaní vlasti a krajiny, ktorú nám dal, ako to nádherne vyjadril neb.Milan Rúfus. A je mnoho iných predmetov, ktoré sa vyučujú na školách kvalifikovanými ľuďmi. Vzrastá dôležitosť výučby cudzích jazykov, aby sa nové generácie nielen dohovorili s inými kultúrami a národmi, ale aby mohli – obrazne povedané – aj predať na trhu práce svoje vedomosi a  zručnosti.

  To je jedna časť požehnania školskej práce a vyučovaia. Ako aj ap.Peter v dnešnom texte pripomína, dôvody svojej chvály a vďaky. “Ako nám Jeho božská moc v známosti Toho – totiž Krista- ktorý nás povolal svojou slávou a cnosťou, darovala všetko potrebné pre život…”-. 

    “Všetko čo máme, dal nám Boh” a dáva nám mnoho znovu a znovu a to aj bez nášho modlenia. Uvedomelý kresťan, luterán nemôže byť preto bez vďaky a dobrorečenia.  V cirkvi svätíme síce Deň poďakovania za úrody zeme, ale to nemá byť jediný deň vďaky a dobrorečenia za život a dobré dary. Tak spievame aj v známej piesni: ”Za život, čo dal si nám, Tebe Bože ďakujeme, tela nášho časný chrám, Duchu Tvojmu venujeme. Chvála, chvála, chvála Ti- Darca v daroch bohatý “. /ES 343, 2/

   

     Slová svätého Petra nás však vedú ešte ďalej, pretože on pripomína nielen dar časného života ako dar vzácny, ale aj zbožnosť, ako dar nesmiernej ceny. “Jeho božská moc darovala nám život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľmi veľkými zasľúbeniami, aby ste nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu”.

   

    Áno, my smieme mať účasť na Kristovej božskej prirodzenosti, pretože On pre to urobil všetko potrebné. On Boží Syn prijal účasť na našej ľudskej prirodzenosti, pravda bez hriechu, aby nás, hriechom porušených omilostil. “Ja som prišiel, aby ste život mali a hojne mali!” 

    Zo slov ap.Petra vidíme, že mať život v plnosti znamená pre nás to, že skrze Kristov krst my smime mať účasť na Jeho božskej prirodzenosti. To je krásna zmena, ktorá je výhodná najmä pre nás, slabostiam, hriechu a smrti poddaným. Žiadostivosť človeka, ktorá sa prejavila už v raji  sa ukázala ako podvod. Človek stratil aj to, čo mal, totiž Božie detinstvo. Ježiš ho však pre nás obnovil a získal. Ponúkol nám účasť na svojom živote, na svojej božskej prirodzenosti.

   Vieme, ako ďaleko a hlboko siahala a šla Jeho láska v hľadaní zatúlaných Božích ovečiek, aby ich vrátil od nebeského košiara. Toto je poznávanie a vzdelávanie duchovné, náboženské, ktoré tiež patrilo a patrí k rastu človeka vo viere a v známsti pravdy. Aby sme my i naše deti vedeli o tejto možnosti čo najviac. Aj za toto vyučovanie, vzdelávanie a poznávanie chceme dnes dakovať a dobrorečiť Pánovi a nášmu nebeskému Otcovi skrze Ducha Svätého.

    

   Ap. Peter zbožnosť a poznávanie osoby a diela Ježiša Krista nazýva veľmi moderne. Je to pridaná hodnota Božej milosti. Sám ju poznal a prijal z rúk a úst Ježišových a bol za ňu vďačný. Týmto smerom vedie aj nás. Preto hovorí a vyzýva každého kresťana: “Preto vynaložte všetko úsilie a pridávajte ku viere cnosť!

             

   Čo je pridaná hodnota a aký je jej význam? Uvediem príklad: Slovensko má bohaté a rozsiahle lesy a v nich sa ťažia stromy. Často vidíme, ako sa celé vlaky a kamióny dreva vyvážajú do zahraničia. Samozrejme, za stromy a drevo podnikom, alebo majiteľom zaplatia. Ale ak sa v štáte dokáže rozvinútú drevárska výroba a vyvážajú sa výrobky z dreva, a to čím zložitejšie a kvalitnejšie – to je už pridaná hodnota k drevu. Vyvážať nábytok a množstvo iných výrobkov z dreva je oveľa výhodnejšie a múdrejšie, ako vyvážať iba vyťažené stromy.  Ale to sa musia ľudia, a teda aj mladá generácia naučiť. Jedni môžu pracovať na pílach a iní v doprave, ďalší ako odborní robotníci v prevádzkach a ešte iní ako dizajnéri, iní ako obchodníci,  ale aj napr. výskumníci, ktorí vymyslia nové veci z tohoto úžasného prírodného materiáliu.

Alebo môžu byť lesy nielen vyťažené, ale aj vysádzané, ošetrované. Les sa može stať lesopark a tvoriť nádhernú krajinu.     Ale ak my aj Slovenský raj zmeníme na slovenskú púšť s pahýľmi vo výške pása a drevo dovolíme spáliť v hrdzavých kachliach – to nie je pridaná, ale startená hodnota /y/…

     To všetko sa zdá samozrjemé, ale mnoho iných ľudí sa to musí nanovo učiť a iní sa musia pranierovať. Developeri vyrúbu les v chránenom území a postavia tam často stavby, napr. hotely a cesty, ktoré by mohli stáť o kus ďalej a poslúžili by rovnako. Podobne, nie je veľká múdrosť vyťažiť lesy a vyrúbať dospelé stromy po námestiach, uložiť na nich betón a dlaždice a potom sa na nich grilovať, ako sme to zažili aj včera v Lučenci…

      

     My kresťania máme teda k viere – ktorá je darom Ducha Svätého  tiež pridávať ďalšie hodnoty s Božou pomocou. Peter spomína najmä tielo: pridávajte ku viere cnosť…

   Cnosť, morálne Božie zákony, zákony Boha Svoriteľa a Darcu života, žiaľ , mnohí už nepoznajú a ak aj poznajú tak nerešpektujú. Možno majú vieru, ale chýba jej pridaná hodnota, či hodnoty. Tak sa stáva staticku, neúčinnou, mŕtvou. Vrchlom pridanej hodnoty viery je podľa apoštolov láska. Ale jej základom je viera, ku ktorej postupne – a nielen deti a mládež, lež aj my všetci dospelí kresťania máme pridávať s Božou pomocou: “cnsoť a k cnosti známosť”.

 

    Na Slovensku máme komunitu Rómskych spoluobčanov, ktorí podceňujú i cnosť i známosť. V upynulom týždni zarezonoval v spoločnosti list dvoch učiteliek z Dobšinej. Otvorené, pravdivé a otriasajúce svedectvo o živote v gete rómskych osád, v ktorých  rodičia nedbajú o svoje vlastné deti. Neposielajú ich do školy a nestarajú sa o ne. Je to veľmi smutné…

    

Ja sa však pýtam, prečo sa tento trend, podceňovanie cnsoti a známosti, podceňovanie školy a jej práce a služby udomácňuje aj v našich rodinách a v mysliach našich žiakov?! Kto je za to zodpovedný? Iste všetci vieme, že práve rodičia, Boží zástupcovia detí na zemi. Isteže sú aj iné príklady a dá sa povedať, že je ich väčšina. Ale nemožno nevideiť alarmujúci stav a pokles  zodpovednosti aj v nerómskych rodinách. Nechuť k učeniu,  hľadanie ľahšej cesty a mnoho iných vážnych úpadkových prejavov.   Cnosť a známosť – ako ukazujú monitory školy – nerastú. Naopak klesajú.

Všekto začína už v základných školách, pokračuje  na stredných a vysokých a automaticky sa to  prenáša do života celej našej spoločnosti!  

Pridaná hodnota viery je teda predovšetkým vzrastanie v kresťanskom chovaní sa, v cnostiach, ako ich poznáme zo života Ježiša a Jeho apoštolov, i mnohých verných kresťanov.

   

     Začali prázdniny, ale apoštolská výzva je aktuálna aj pre tieto dni. Pre rodičov, nesúcich zodpovednosť nielen za seba, ale aj za nové generácie. Aj dni prázdnin sú vhodné, hoci iným spôsobom a inými cestami –  pridávať k viere cnsoť, k cnosti známosť, k známoti zdržanlivosť!

Nezdržanlivosťou si mnohí mladí môžu pobabrať život nenapraviteľne už na jeho zažiatku.

  • Keď som v minulom týždni vchádzal do školského areálu, partia žiakov vychádzala zo ZŠ a už v bránke si zapaľovali cigarety. Neboli to  “nabkári” a žiaci zjavne provokovali. Jendo je však isté-   fajčenie nie nič “svetové”- tento zlozvyk vymysleli primitívni Indiáni a námorníci Krištofa Kolumbusa ho priniesli do Európy dávno. Kto fajčí, skracuje si život – a sebe fajčí. Nechcem hovoriť o i iných deliktoch. Ak deti nebudú cítiť záujem o seba a rodičia sa budú zháňať iba po peniazoch, ľahko sa dočkajú nemilých prekvapení. –

 

Pridanou hodnotou viery je aj trpezlivosť. Poznanie, že všekto má svoj čas. K trpezlivosti máme pridávať aj praktickú zbožnosť a pobožnosť, ku ktorej patrí napr. rešpektovanie tretieho Božieho prikázania. Ak toto všetko chýba – nebude  nasledovať ani to ďalšie, dôležité a vzácne bohatstvo, po ktorom mnohí márne volajú: ” milovanie bratstva a láska”.  

Láska, ako vzájomná služba je najväčšou pridanou hodnotou viery! Ak však niekto chce mať a vidieť lásku a užívať jej hodnotu a dar, musí začať dole. 

     – V športe je jasné, že kto sa nenaučí behať a základné  technické prvky s loptou, ak nepridá morálku, trpelzivosť a vytrvalosť v tréningu, úctu k súperovi – nebude nikdy dobrý hráč! Ani klubový, ani reprezentant..Platí to aj v umení a vôbec všade, v celom živote.

     Kresťan má ešte vyššie ciele a ak ich chce dosiahnúť, musí poznať Ježiša Krista a Jeho dielo a dar viery rozvíjať s Božou pomocou. Kto nevie, že bol Kristom očistený, alebo sa dokonca ani nedal očistiť, zostane špinavý, alebo ako hovorí apoštol – slepý! Jeho oči sú a zostanú zalepené nečistotou hriechu, i keď sú inak krásne modré, alebo hnedé…

   

      Ďakujme dnes za to, čo nám Pán Boh dal a ponúkol v uplynlých desiatich mesiacoch, a prosme o Božehnaie, múdrosť a ochanu aj pre nasldujúce dni a mesiace prázdnin.

Aj tu však platí pre nás ap. výzva: “Usilujte sa, bratia upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy”! –
Potknutie môže niekedy prinesť pád a iba malé odreniny, ktoré sa zahoja, ale aj vážny úraz a traumu na celý život. Najvážnejším upozornením je hrozba straty daru večného života, ktorý skrze Krista Pána nám bol získaný a v Krste svätom darovaný. A predsa niektorí zblúdili a blúdia a nemajú prístup do “večného kráľovstava nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista”.

      Ďakujme a prosme dnes za seba i za ostané naše kresťanské rodiny, aby nás pred tým ochránil sám milostiivý Boh a Pán. Amen.

 

                                                4.N. po Sv. Trojici 2012 – Poďakovanie za Školský rok – Sobotište, Rovensko- Ľ.Batka st.  

Komentovať