Ivan Krasko : Otcova roľa

       Ivan Krasko: Otcova roľa

 

 

Pokojný večer na vŕšky padal,

na sivé polia.

V poslednom lúči starootcovská

horela roľa.

Z cudziny tulák vkročil som na ňu

bázlivou nohou.

Slnko jak koráb v krvavých vodách

plá pod oblohou.

 

Strnište suché na vlhkých hrudách

pod nohou praská.

Zdá sa, že ktosi vedľa mňa kráča –

na čele vráska,

v láskavom oku jakoby krotká

výčitka nemá:

-prečo si nechal otcovskú pôdu?

Obrancu nemá!

 

Celý deň slnko, predsa je vlhká

otcovská roľa.

Stáletia tiekli poddaných slzy

na naše polia,

stáletia tiekli – nemôž’ byť suchá

poddaných roľa,

darmo ich suší ohnivé slnko,

dnes ešte bolia.

 

Z cudziny tulák pod hruškou stál som

zotlenou spola.

Poddaných krvou napitá pôda

domov ma volá…

A v srdci stony robotných otcov

zreli mi v semä…

Vyklíčia ešte zubále dračie

z poddaných zeme?

 

 

  Čo dodať k tejto sile slova, jadrnosti obrazov, estetickej vyváženosti farieb, plastike verša  a vycizelovanému veršu básnikovmu?  Azda najlepšie všetko vyjadruje on sám nasledovným veršom o umeleckom diele: 

          …no nikdy nepíš to, čo necítiš,

             čo v tvojom srdci zrod svoj nemalo,

 

             obchádzaj krasomluvu jako mor

             a vyhoď z textu slovo jalové,

 

             nech hudbou zneje každý malý verš,

             obrazom blýska každé slovíčko…

 

    Verše  evanjelického básnika Ivana Krasku skutočne znejú hudbou a nie div, že sa s jeho dielom vyrovnávali a vyrovnávajú nielen básnici mladšej generácie, ale i hudobníci a výtvarníci. Niektoré časti jeho diela zhudobnili poprední umelci, ako Viliam Figuš – Bystrý, Miluláš Schneider – Trnavský a Eugen Suchoň . Kresbou sa pokúsil vyjadriť Kraskovu poéziu Jozef Šturdík vo svojich uhľokresbách. 

   Z mladšej generácie vynikajúco zhudobnil  a naspieval Otcovu roľu Juraj Súdi z Dolnej zeme.


Komentovať