Výzbroj Božia – 500. jubileum refromácie

Ef 6, 14 -17: ”Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti (15) a obujte si hotovosť k evanjeliu pokoja. (16) Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy toto nešľachetníka. (17) Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie”. Amen

    Slávnostné kresťanské zhromaždenie, bratia a sestry v Pánovi!

    S pocitom úprimnej vďaky voči Pánu Bohu sa dnes stretáme k oslave 500.výročia začiatku Lutherovej reformácie. Je to významný a pamätný deň pre všetkých evanjelikov a.v., ale aj iných evanjelických kresťanov. Slávime toto výročie nielen ako miestny cirkevný zbor, ale uvedomujeme si duchovnú spolupatričnosť okolo 65 miliónov evanjelikov na celom svete. Reformácia vznikla v Nemecku, ale nezostala obmedzená len na územie Nemecka, ako akási nemecká akcia. Má kolosálny dopad na životy mnohých ľudí a národov, náš slovenský národ nevynímajúc. Je pravdou, že jej myšlienky sa šírili na našom územi najskôr v prostredí, kde žilo nemecké obyvateľstvo, ale veľmi skoro prenikali najmä tam, kde sa ešte nezabudlo na vystúpenie Husovo proti predávaniu odpustkov a jeho predpoveď: “Hus upečiete, ale po mne príde labuť a tú už neupečiete”.

Myšlienky Martina Luthera vychádzali z Písma Svätého, ktoré chápal ako živé slovo Božie, ktoré k nemu prehovorilo a oslovilo ho, aby on potom oslovil mnohých. Boli to najmä myšlienky apoštola Pavla a samotné evanjelium Ježiša Krista, ktoré formovalo jeho teologické poznanie a posilňovalo jeho vieru. Vieru, na rozdiel od svojich súčasných kolegov – scholastikov, chápal ako dôveru v Božie zasľúbenia a osobitne v zasľúbenia samotného Pána Ježiša Krista, ktoré povedal svojim nasledovníkom a ktoré dal svojej cirkvi.

Aj dnešný úryvok z listu apoštola Pavla efezským kresťanom môžeme použiť ako vystihnutie hlavných Lutherových dôrazov a reformačného posolstva, ktoré adresoval nielen študentom ako profesor, ale ako kresťan aj zemským vladárom a ako kňaz aj svojim duchovným nadriadeným. M.Luther nebol tvrdohlavý, do seba zahľadený človek, ale bol pevným vyznavačom viery v Pána Ježiša Krista, ktorú považoval za najväčšiu hodnotu. Pre pravdu evanjelia bol ochotný kedykoľvek podstúpiť martýrium. Dokázal to mnohokrát.

Keď apoštol Pavel kresťanom adresoval výzvu, aby zostali pevní a stáli v poznanej pravde, mal na mysli pravdou Toho, ktorý o sebe povedal: “Ja som cesta, pravda i život, nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.” Pri písaní slov z jeho listu efezským kresťanom mal Pavol pred očami rímskeho vojaka a jeho základnú výzbroj. Túto výzbroj symbolicky uvádza ako obraz duchovnej výzbroje každého kresťana proti nepravej viere, v zápase kresťane s mocou hriechu, sveta i diabla.

O takomto zápase dnes mnohí ľudia nechcú možno nič počuť, lebo ho považujú za málo dôležitý. Mnohých tieto výzvy apoštola neoslovia, alebo sú im ľahostajné. A predsa otázka pravdy je pre človeka dôležitá. Ak aj nechce počuť nič o pravde o Pánu Bohu, predsa chce vedieť a poznať aspoň pravdu o sebe samom.

Pán Ježiš Kristus povedal učeníkom pred vstúpením, že im neskôr pošle “ducha pravdy”, Ducha Svätého, ktorý ich poučí o hriechu, o ceste spravodlivosti a o súde. Možme to s Lutherom povedať tak, že poučí svet o ceste ospravedlnenia pred Bohom, aby sa človek nebál Božieho súdu, ale aby mal istotu spasenia.

Ako je to možné, môžeme sa dozvedieť nie z vlasného rozumu, alebo nejakou špekuláciou, či filozofovaním a mudrovaním, ale priamo z Božieho slova. Ono samo o sebe je pravdou. Je obsiahnuté v Písme svätom a preto jeho poznanie je východiskovým bodom života nielen Pavla a Luthera, ale aj každého človeka.

Pancierom spravodlivosti je to, čo Luther zo slov apoštola Pavla objavil a formuloval ako jedinú istú cestu: je to Božia milosť, ktorá sa prejavila v dare Božieho Syna. V Jeho vtelení, narodení, utrpení a vzkriesení, v Jeho zasľúbeniach, ktoré môžeme prijať s vierou a plnou dôveru.Toto je “pancier spravodlivosti”, ktorý nás ochráni pred neistotou a pochybnosťami z ľudského snaženia, pred strachom zo smrti a pochybnosťami o dostatočnosti, či nedostatočnosti našich vlasntých, ľudských skutkov.

Dnešní ľudia si často trúfajú ospravedlniť sa pred Pánom Bohom sami. Bez problémov sa im to darí, keď sa ospravedlňujú pred ľuďmi, alebo keď na to majú, vezmú si výrečných advokátov, ktorí to urobia  za nich. Takého snahy sú však pred Pánom Bohom márne a zbytočné. To, čo človek ukazuje a ponúka Bohu ako svoju lásku, svoje dobro a svoju zásluhu stojí vždy oproti Božiemu daru, proti Božej láske a oproti Kristovým zásluhám. Povedzme to slovami nášho A.V. : Ak by sa človek dokázal zachrániť a spasiť sám, Kristus by nebol musel prísť na zem, narodiť sa v biede a zomrieť v pohanení.

2 .Bratia a sestry v Pánovi!

Apoštolské slovo vyzýva kresťanov k tomu, aby si “obuli hotovosť k evanjeliu pokoja”. Slovo o Kristu a Jeho zásluhách je dobrou správou pre človeka a svet. Evanjelium Ježiša Krista je svedectvom o tom, čo všetko Boh skrze Neho pre nás vykonal, koná a vykoná. Evanjelium je tu nazvané evanjeliom pokoja, lebo vedie k pokoju, ktorý prevyšuje každý rozum.

Tam, kde je ohlasovaná vo svete Božia milosť v dare Krista a v spojení s Ním, tam je hlásaný svetu aj pokoj. Je to tak pri narodení Ježiša, rovnako aj pri vzkriesení, keď sa Ježiš prihovára učeníkom. Radostná správa o Božom diele v Kristu vedie ku pokoju. Je mocou Božou na spasenie a hovorí tak o našom víťazstve s Kristom a v Kristovi.

Treťou obrannou zbraňou rímskeho legionára bol štít, ktorým odrážal neriateľské strely, alebo bodné a sečné zbrane. Pre kresťana je – hovorí apoštol-  dôležitý štít viery. Vierou prijímame Krista, Jeho slovo a  sľuby, ktoré dal svojej cirkvi i každému pokrstenému. Až po ten posledný sľub, ktorý si osobitne pripomenieme zajtra, pri spomienke na zosnulých: “Ja som vzkriesenie a život, kto verí vo mňa bude žiť, aj keď by umrel.”

Bratia a sestry!

To, čo sme doteraz povedali a na čo sme Pavlovými slovami poukázali, reformátor M.Luther zhrnul do článku, ktorý formuloval Filip Melanchton a ktorý dodnes tvorí 4.článok A.V. “Učíme, že ospravedlnenie pred Bohom dosiahneme jedine z milosti, skrze Krista, vierou.”

Niekedy, kvôli skratke povieme o tomto poznaní a učení, že je to pravda o spasení “jedine milosťou”, inokedy “jedine skrze Krista” a Jeho zásluhy a zase inokedy hovoríme “ o spasení vierou”. Všetko spolu súvisí a tvorí akýsi záladný článok reformačného učenia, ako ho nachádzame v A.V, i v ďalších Symbolických knihách. Ide však najmä o to, aby sme si toto poznanie a učenie chránili v našich srdciach štítom viery, ale aj v našich hlavách “prilbou spasenia”. Pretože  “ten starý nepriateľ”., často útočí na ľudský rozum, z ktorého chce urobiť hlavného sudcu a arbitra práve pri otázke spásy.

Bratia a sestry!

Apoštol Pavel však k týmto trom obranným súčastiam odevu Kristovho nasledovníka po vzore rímskeho legionára, prijíma aj jednu silnú zbraň a zbroj, ktorou je “meč”. “Meč Ducha, ktorým je slovo Božie”. Slovo Božie má totiž aj “útočný charakter,”  pretože ho poznáme nielen ako evanjelium, radostnú zvesť, ale aj ako slovo zákona. Ako príkaz lásky k Bohu i blížnemu. Toto slovo preniká hlboko do svedomia človeka a môže pôsobiť aj zraňujúco. Zraňuje ľudskú pýchu. Pôsobí bolesť, ak triafa do nášho srdca a svedomia, ktoré sa ukazuje ako nedostatočné pred Bohom. Preto sa v cirkvi zvestuje slovo nielen ako evanjelium, ale aj ako slovo zákona. Luther vedel a často hovoril, že iba tí, ktorí kapitulovali pred Bohom a Jeho slovom, úprimne túžili po uzdravujúcej sile a moci evanjelia.

K duchovnému zápasu nielen apoštolov, ale aj všetkých pokrstených kresťanov patrí takáto výzbroj Božia. Možno povedať že reformátor Luther ju nielen objavil, ale sám tieto prvky kresťanskej výzbroje vzal na seba. Preto mohol nielen stáť, ale aj obstáť v prvej línii vážnych a ťažkých zápasov pri očistení a reformovaní zdeformovanej cirkvi.

Za jeho službu, boje a zápasy vybojované aj pre nás, Pánu Bohu ďakujeme a oslavujeme Jeho sväté meno. Nech sme raz pripojení k tým, ktorí Trojjediného Pána Boha chvália aj v nebesiach, v cirkvi už nie putujúcej a bojujúcej, ale v cirkvi víťaznej. Amen

500.výročie Reformácie – Prietrž – 31.októbra 2017 – Ľubomír Batka st.

Komentovať