Dobrý Pastier

                                                                                     Dobrý Pastier

J 10, 11-16:

“Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. (12) Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; (13) nájomník uteká, pretože je nájomník, a nedbá o ovce. (14) Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje, (15) ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce. (16) Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčínca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.” Amen     

Bohumilí kresťania!

Po zmenách v spoločenskom systéme sa na Slovensku začalo hovoriť o nerentabilnosti mnohých odvetví poľnohospodárstva. Tak sa hovorilo a zmýšľalo aj o ovčiarstve, o jednom z najstarších povolaní ľudí. Opakovane sa hovorilo, že sa neopláca, že je stratové a blíži sa jeho koniec. Všade vo svete sa ovce pásli a chovali ďalej, ale u nás sa chov oviec silne zredukoval. Po pár rokoch nastal opačný problém. Tí, čo ovce chovali ďalej, nestačili zásobiť trh napríklad v Taliansku a v iných krajinách, kde je jahňacina obľúbená najmä pred Veľkonočnými sviatkami.  Pastierstvo však pokračuje ďalej.

Napríklad v moja rodná obec Košariská má pomenovanie odvodené od slova košiar (e), lebo tam pôvodne existovali. Z Košarísk sa ovce pásli až za Bradlo, kde vznikla dedina Priepasné. Dnes sa pasú a chovajú na väčšine tamojších polí kravy a kraj získal opäť idylický vzhľad.

Ovčiarstvo a pastierstvo pretrváva všade tam, kde sú splnené  základné podmienky chovu oviec. Pastier musí ovciam a ich potrebám dobre rozumieť a ďalej, musí mať k nim vzťah zodpovedného vlastníka a hospodára. Nájomníci sa spravidla pri stáde dlho neudržia a zlyhávajú. Prečo dnes hovoríme toľko o chove oviec?

 

Duhú nedeľa po Veľkej noci tradične nazývame nedeľou dobrého Pastiera, za ktorého sa označil sám Ježiš Kristus. Mnohé z toho, čo platí o salašníctve a chove oviec, platí aj v duchovnej oblasti, totiž vo vzťahu medzi vzkrieseným Ježišom ako Pastierom a nami, ktorí tvoríme ľud jeho pastvy. Veľkonočné posolstvo je potvrdením vyznania, ktoré vyjadruje už posolstvo Vianoc, keď slovami ľudovej koledy spievame: “Dobrý pastier sa narodil, by ovečky vyslobodil…”. Ježiš sa stal Dobrým pastierom ľudu Božieho, ktorého poslal Otec, aby nás – stratené ovce našiel, povolal, postaral sa o nás a napokon aby nás zhromaždil nielen v cirkvi, ale aj vo svojom nebeskom ovčínci.

Aj nám sa dnes Ježiš prihovára slovami, ako ich zachoval evanjelista Ján: “Ja som dobrý pastier…”. Ježiš tý myslí na svoju zachraňujúcu a vodcovskú úlohu, ktorá spočíva v Jeho dokonalej  a plnej láske k nám. Preto dodáva: ”Dobrý pastier život kladie za ovce”. To je slovo o Jeho zachraňujúcej službe pre nás. Tým naznačuje, že sa nás nevzdáva Ten, ktorému patríme a ktorý nás stvoril pre seba.  My, ktorí pripomíname neraz rozpŕchnuté stádo oviec, ktorí bezradne chodíme, či doslova blúdime v tomto svete, dostávame pomoc k tomu, aby sme našli stratený raj. Náš nebeský Pastier je Pastier vpravde dobrý a zodpovedný. On urobil pre našu záchranu všetko potrebné. Človek, ktorého Boh Otec hľadá a oslovuje skrze svojho Syna je však hriešnik a často nevidí svoj skutočný stav ako stav “zlorečeného a zatrateného človeka.”

Uvediem to opäť na príklade. V oblasti nórskych fjordov chovajú farmári ovce tak, že ich na jar, keď sa na vysokých kopcoch rozpustí sneh vyženú na kopce a nechajú ich tam samotné až do jesene. Keďže tam ovce nemajú prirodzeného nepriateľa, ako je to u nás, kde žijú vlci, medvede, rysy, ktoré ovce strhávajú – ovce tam pokojne prežijú aj samé. Pravda, až do určitého momentu. Tým je prídel snehu, ktorý pokryje všetky pastviny. Tak sa napokon pastieri preda len musia o ovce postarať pri príchode nepriaznivého počasia. Ovca sama, bez pomoci pastiera neprežije. Keď príde jeseň a zima, potrebuje napokon pastierovu pomoc.

Tak je to aj s nami ľuďmi. Skôr, či neskôr sa ukáže, že neobstojíme bez pomoci Toho, ktorý nám chce a môže zachrániť pred našimi nepriateľmi. Nimi sú hriech, pokušiteľ a mráz smrti. Preto si dnes nanovo pripomíname, že Ježiš je Ten, ktorý nám rozumie, pozná naše potreby a pomáha nám vo všetkom.

Ježiš je náš Dobrý pastier 

preto, lebo:

  1. sa nás nikdy nevzáva
  2. v jedno stádo nás spája.

Bratia a sestry v Pánu!

Často sme dnes svedkami toho, že nás naši známi prekvapia takýmito slovami: “Kúpil som si ekologickú kosačku”. Iste viete, čo tým myslia. Jedná sa o jednu, dve, či niekoľko ovečiek, ktoré si kúpia a pustia do záhrady, aby ju nemuseli sústavne kosiť. Ovečky vypasú trávu a navyše dávajú aj “trojaký úžitok”, ako sa spieva v známej pastierskej piesni: Ovečka bystruľka…

Človek tým, že zhrešil, pretrhol spločenstvo so svojím nebeským Otcom. V tomto duchovnom odcudzení podporuje človeka sám pokušiteľ, ktorý človeku nahovára, že je pre neho lepšie, ako bývať “v dome otcovom”. Ponúka “slobodu”, ktorá spočíva v svojvôli s tým, že presviedča a utvrdzuje ľudí v tom, že sami sebe rozumejú najlepšie. Že človek najlepšie vie, čo potrebuje  a môže vo svojej domnelej “dospelosti” dosiahnúť najväčšie šťastie, najväčšiu slobodu a osobnú dôstojnosť. Ak človek viac uverí diablovým  nahováraniam a ponukám, ktoré prichádzajú v najrozličnejších podobách a prevlekoch, človek sa vzďaľuje Pánu Bohu vždy viac a nedokáže nájsť cestu dôvery k Otcvoi a k nebeskému domovu.

Cestu za nami a k nám Boh Otec vykonal skrze svojho Syna, ktorého poslal na svet. Ježiš, ako vieme, zostúpil do každej ľudskej biedy, aj do tých najväčších hlbín, kde je bezmocnosť človeka veľmi zjavná. Tam, kde človek poznáva, že zašiel priďaleko a že je zrazu sám. Obyčajne za všetko obviňuje Pána Boha a hovorí: “Prečo si ma opustil”?

Pán Ježiš prišiel “hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo”. Vstúpil aj do brán smrti, keď prijal poníženie a smrť na kríži. Ale išiel ešte ďalej. On “zostúpil do pekiel” – vyznávame o Jeho ceste za hriešnikmi, aby všetkým, živým i mŕtvym ponúkol pomocnú ruku záchrany.

Aby tí, čo Jeho ruku prijmú a držia sa jej, povstali spolu s Ním k novote života. To všetko spolu je dôkazom toho, že Boh Otec sa nás nevzdal a preto zaplatil aj tú najvyššiu cenu. Ježišovi preto právom patrí oznašenie Dobrý pastier. My si máme uvedomiť to, čo apoštol Pavle vyznal: ”Veľmi draho boli ste kúpení” a čo apoštol Peter a po ňom Martin Luther vyznal v slovách: “Vykúpil nás, nie zlatom, ani striebrom, ale svojou svätou, predrahou krvou, svojím nevinným umučením a smrťou…”. Niet takej moci, z ktorej by nás Kristus, Dobrý Pastier nemohol vyslobodiť.

Bratia a setsry v Kristu Pánu!

Teraz ide o to, aby  platilo aj to ďalšie, čo z nášho vykúpenia vyplýva. Luther hovorí:..”aby som bol Jeho vlastný”. Aj nám má teraz ísť o to, aby sme sa ako vykúpené Božie deti nanovo nestratili, alebo sa nedali zlákať nájomníkmi, alebo zlodejmi duší.  Takí sa totiž, kým sme v tomto svete a tele, vždy vyskytujú. Chcú, aby im ľudia verili, aby ich nasledovali, aby ich iní obdivovali a chválili…Nie Krista, ako dobrého Pastiera, ale ich samých.

Cirkev poznala a zažila už všeličo. Spoznali sme okolo košiara cirkvi vyslovene agresívne typy ľudí, ktorí ani neskrývajú spôsoby tohoto sveta. Ich činnosť pripomína útok lačnej šelmy na košiar oviec. Svoje úmysly, získať ovce Kristovej cirkvi pre seba, dávajú niekdy jasne najavo, inokedy sa so svojimi úmyslami skrývajú.  Pritom sa spoliehajú na zbrane, ktorými je raz moc – inokedy mnohá lesť… Tak, ako to spievame a  vyznávame aj v našej evanjelickej hymne: Hrad prepevný… “.

Inokedy však vĺčkovia prichádzajú do košiara cirkvi ako takí,  ktorí prichádzajú “v ovčom rúchu”, keď pod peknou kožušinkou sú  úmysly a zámery dravých vlkov skryté. Ich zámer je však odhalený slovom Ježišovým: Vlk ovce chytá, loví, alebo rozháňa. Ak sa v takejto situácii ohrozenia cirkvi zvnútra ocitáme a cirkev pripomína splašené a možno aj roztratené stádo oviec, pomocou je iba dôvera v Pána cirkvi. Väčšie a odhodlanejšie primknutie sa k Nemu, k Jeho slovu a sviatostiam. Nech aj o nás platí to ďalšie, čo Ježiš Kristis, Pán hovorí: ” Znám svoje a mňa znajú moje”. 

        Jeho slovo je tým prostriedkom, ktorým napravíme naše videnie tých, ktorí do košiara cirkvi vstupujú. Jeho slovo uzdravuje uši, aby dobre počuli a rozoznali, čí hlas k nám skutočne hovorí.  Kto nás to chce viesť, alebo učiť. Nie vždy a nie každé ľudské slovo, zdanlivo zbožné je slovom Kristovým.

Jedno kritérium je dejinami cirkvi overené: Diabol je ten, čo trhá. Ten, čo rozdeľuje, čo ovce nezhromažďuje, ale rozháňa a tak v konečnom dôsledku ničí. Diabol ničí vzťahy rodinné, manželské, vzťahy v priateľstvách i v cirkvi.

Ježiš ako Dobrý Pastier zhromažďuje, obväzuje rany, lieči, uzdravuje a zhromažďuje. Ako evanjelici rešpektujme iné ovčínce, ale ten náš evanjelický si chráňme a zverujme do opatery Kristovi a Jeho milosti! Vízia, o ktorej hovorí Ježiš, že bude raz “jedno stádo jeden pastier” je nádejou, ktorú naplní a uskutoční On sám. Nie je v našej moci. Táto budúcnosť je dielom Jeho rúk a bude pre nás darom, ktorý smieme a máme očakávať z Jeho druhým príchodom. Za všetku túto službu a dielo Dobrého pastiera ďakujme aj dnes a spievajme: Nech žije!  Amen! Haleluja!

  

Misericordias Domini –  2.N.po V.Noci  2017    Ľubomír Batka st.

 

Leave a Reply