VODY – potok KEDRON

“Potom zaspievali pieseň a vyšli na vrch Olivový”. (Mt 26 30) “Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada ( Getsemane); vošiel do nej On aj Jeho učeníci” . (J 18, 1) 

   Potok Kedron (Kidron) pramení v nadmorskej výške necelých 800 metrov pod horou Skopus, severovýchdne od Starého Mesta v Jeruzaleme. Zarezáva sa do okolitéto terénu a prechádza pozdĺž východnej strany Starého Mesta, ktoré oddeľuje od hory Olivovej, na úpätí ktorej je Getsemanská záhrada. Toto údolie sa v Biblii nazýva aj údolie Jóšáfát (“Hospodin súdi”), podľa knihy Joel 4,2. Údolie Kedronu ( hebr. Nachal Kidron, arab.Vádí al-Džos) pokračuje ďalej na juh, prechádza Judskou púšťou a ústi do Mŕtveho mora. Vodou sa zaplní iba v období dažďov. Jeho okolie v Jeruzaleme je dnes husto zastavané. Udalosti, ktoré sa odohrali na oboch brehoch Kedronu v predvečer Kristovej smrti sú úžasné a jedinečné.

Najskôr si pripomeňme udalosť, ktorá sa odohrala vo večeradle na ľavej strane Kedronu. Tu Pán Ježiš pred svojou smrťou povedal  učeníkom: “Túžobne som si žiadal jesť s vami tohto veľkonočného baránka, prv, ako by som trpel”. (Lk 22, 15). Tieho slová dokazujú, že Pán pred svojou smrťou slávil s učeníkomi slávnostnú večeru, zvanú Pascha (Pesach), na pamiatku vyslobodenia Židov z egyptského otroctva. Slávil ju tak, ako ju vtedy slávili v spoločenstve ľudu SZ vo všetkých rodinách a ako ju slávia Židia už vyše 3000 rokov dodnes.

Nazývala sa aj hod veľkonočného baránka, alebo aj slávnosť nekvasených chlebov a konala sa v prvý večer Paschy. V neskoršom čase dostala podľa Hagady ( rozprávanie) názov Seder (poriadok), alebo sederová večera. Keďže táto slávnostná večera je tradíciou pevne fixovaná, je možné ju presne opakovať a aj prakticky vykonať dodnes. Je vzrušujúce pripraviť sederovú večeru aj pre nás kresťanov a v jej rámci, alebo po nej, prijať aj Večeru Pánovu.

Nielen telesným, ale aj duchovným obohatením je, ak vykonáme to, čo Pán Ježiš prikázal svojim učeníkom: “pripravte nám hod veľkonočného baránka” .(Lk 22,8) Vyslovovať modlitby, ktoré sa modlil Ježiš s učeníkmi, jesť rovnaké pokrmy, aké jedli oni a “ochutnať” starodávnu večeru ľudu SZ, najmä ak je možnosť doplniť ju aj Večerou Pánovou. Okrem pečeného mäsa baránka alebo kozliatka, horkých bylín (napríklad chren, petržel) a nekvaseného chleba je “kulinárskym zážitkom” charóset, krémovitá omáčka zo strúhaných jabĺk, mandlí, hrozienok, hroznovej šťavy a škorice, ktorá symbolicky pripomína maltu, ktorú Izraelci vyrábali pri stavbách v Egypte. Charóset som neraz pripravoval aj pre deti v škole, v predveľkonočnom období, pri vyučovaní o ustanovení Paschy a Večere Pánovej. Štyri poháre vína, ktoré dospelí požívali pri sederi dostatočne nahradí hroznový mušt.

Nemožno však bez pohnutia mysle prejsť skutočnosť, že práve pri tejto večeri, keď Pán Ježiš podával “omočenú skyvu chleba”, musel povedať bolestné slová: “jeden z vás ma zradí”. Učeníci sa rad-radom pýtali, ktorý to je, čo by niečo také urobil. Pán neoznačil Judáša ako jediného možného zradcu, iba zopakoval: “Jeden z vás, ktorému podám chlieb”. Ten však podal všetkým. Tým naznačuje, že naplniť predpoveď proroka: “Ten, čo jedol môj chlieb pozdvihol pätu proti mne” mohol potencionálne každý. Preto každý, kto prijíma aj dnes Večeru Pánovu, môže sa stať “iškariotským”, totiž synom zatratenia, ale nemusí, ak nedá priestor diablovi. Judáš dostal ešte jednu možnosť zostať pri Kristovi. Keď priviedol chrámovú stráž a sluhov do Getsemane. Pán Ježiš ho aj vtedy oslovil úprimne: “priateľ môj…”.  Taká je Jeho milosť a snaha zachrániť pre večnosť každého hriešnika.

Druhú udalosť, ktorú si v súvise s potokom Kedron môžeme pripomenúť, je to, čo básnicky jedinečne vyslovil P.O.Hviezdoslav v básni: Na hore Olivetskej. (Mt 26,30) Zaujala ma už dávno a je stále emociálne pôsobivá.

“Už od detstva, snáď čo som prvý raz

   bol počul, jak otec z Biblie

   a či keď čítal pašie, už vtedy

   mi napadol i utkvel v mysli verš;

   ten zvrchu rečený. – A od tej chvíle

   ( ver’ šumná diaľka!) podnes neraz ma,

   zvlášť v dobe podobnej, až v duši škrie

   zvedavosť: čo to bola za piesenka,

   juž učeníci – jedenásti bár

   už iba, ale s Pánom na čele

   preds – v ten čas boli spievali? “

       

   Otázka, čo to bola za pieseň je možno aj našu otázkou. Aj tu nám podáva pomocnú ruku práve sederová večera, najmä ak nechceme iba jesť, ale aj modliť sa s Ježišom a učeníkmi i s ľudom Božím Starej zmluvy. Seder (poriadok) zachováva aj jeho modlitebnú tradíciu. Počas večere sa rodiny na určených miestach modlia tzv. “Hallel”. Jedná sa o Žalmy 113-118. Posledný z nich, bol nepochybne tou piesňou, ktorú spieval Pán s učeníkmi na záver po poslednom stolovaní.

Návštevníci služieb Božích na prvú slávnosť Veľkonočnú Žalm 118 poznajú. Po úvodnej ďakovnej časti Hospodinu, nasledujú prorocké predpovede utrpenia. Potom prichádza oslava “pravice Hospodinovej, ktorá dokázala silu” a víťazná pieseň Požehnaného Hospodinovho. Zdanlivo rušivo znie v závere Žalmu verš s výzvou: ” Priviažte obeť povrazmi o rohy oltára”! (Ž 118, 27) Plný a silný význam týchto slov si uvedomíme s poznaním, že aj tento verš znel z úst Toho, ktorý kráčal v ústrety zajatiu a k svätej obeti na Golgote! Tak spieval Syn Boží, keď prekračoval potok Kedron a bol už celkom blízko smrti. Tým viac a nadšenejšie môžme aj my spievať s učeníkmi:” Ďakujte Hospodinu, lebo je dobrý; lebo naveky trvá Jeho milosť! (v.29)

     Povzbudený touto piesňou víťaztva, prešiel Pán Ježiš s učeníkmi do záhrady Getsemane na druhej strane Kedrona. Tu prekonal zradu Judáša i slabosť jedenástich. Tu pripravil na najhoršie vystatovačného Petra a pokľakol k modlibe, po ktorej Mu už nebolo dovolené zaspať, aby sme my mohli spať pokojne. Možno je vhodné pripomenúť si aj slová adresované nielen Petrovi: “Vlož svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú”. (Mt 26, 52) 

      Škoda, že sa nám nezachovala aj melódia tejto piesne dobrorečenia a víťaztva. Hviezdoslavova túžba by tak bola naplnená úplne. Zostáva tu však krásny odkaz najmä pre otcov rodín: čítanie Biblie a Pašíí sa aj do sŕdc malých detí zapisuje nezmazateľným spôsobom! A druhý je tento: Pre Pána Ježiša boli tie staré, podľa niektorých nemoderné piesne zo SZ takou posilou, že z cesty cez potok Kedron do Getsemane a na Golgotu necúvol, ale išiel, aby sme “život mali a hojne mali”.( J 10,10)  

                                                                           Ľubomír Batka st.

Leave a Reply