O pravom Veľkňazovi a pravej bohoslužbe

Žd 9, 11 -14: “Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohoto stvoreného sveta, (12) ani nie s krvou kozlov a  teliat, ale so svojou vlastnou krvou a vydobyl večné vykúpenie. (13) Lebo ak už krv kozlov a býkov a popol jalovice, sypaný na poškvrnených, posväcuje k telesnej čistote: (14) o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu”. Amen

Navštívili ste niekedy bohoslužby v pravoslávnej cirkvi? Je to už dávno, ako som bol v kostole pravoslávnej cirkvi v Bratislave, ale bohoslužobnému dianiu som vôbec nerozumel. Bola to síce nová a zaujímavá skúsenosť sledovať kňaza, ktorý opakovane vchádzal a vychádzal tromi rôznymi dverami cez krásne zdobený ikonostas, pričom spieval kostolný chór a veriaci sa venovali najmä zapaľovaniu sviec na rôznych miestach kostola, ale bohoslužbe som nerozumel. Neskôr som zistil, že podstatou takejto bohoslužby je sprítomnenie celých dejín spásy od “Adama” až po Kristovu obeť.

Dnešné pašiové služby Božie v Smrtnú nedeľu nám tiež priblížili dejiny spásy od stvorenia a pádu prvých ľudí do hriechu, ale i mnohé milostivé skutky Hospodinove. Čítania Pašií, ktorých texty sú vzaté z Písma svätého, smerujú k sprítomneniu a pochopeniu vrcholu dejín spásy v Kristovej obeti na kríži. Všetko toto si sprítomňujeme cez čítané a hovorené slovo Biblie, ktoré je zrozumiteľné každému návštevníkovi našich evanjelických služieb Božích.

Kázňový text nám približuje samotnú podstatu kresťanských služieb Božích na pozadí slávnostnej bohoslužby ľudu SZ. V nej stál v popredí veľkňaz, ktorý prinášal obeť za hriech ľudu i svoje hriechy. V kresťanskej bohoslužbe však stojí v popredí  osoba Ježiša Krista ako Veľkňaza cirkvi a budúcich hodnôt, ktoré získava a daruje nám, hriechom poškvrneným ľuďom, aby nás svojou službou a obeťou očistil za ľud Pánu Bohu milý.

“Keď prišiel Kristus, veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne”, pripomína apoštolské slovo. Slová “raz navždy” chápeme tak, že obeť Ježiša Krista na Golgote bola jedinečná a dostatočná za hriech sveta. Preto osobne nerozumiem tomu, že v RKC sa bohoslužba nazýva obeťou, omšou, ako prinášanie “nekrvavej obete Krista Bohu”, Otcovi.

V našej evanjelickej cirkvi sa síce slovo “omša” (obeť) pre označenie Večere Pánovej dlho používalo, ale úplne v inom duchu ako v cirkvi RKC. Už v 24.článku  Augsburského vyznania sa píše:” “Našich neprávom obviňujú, že zrušili omšu. Veď je známe, že ju odbavujeme – nechceme sa tým chváliť – s väčšou vážnosťou a zbožnosťou ako protivníci. Aj ľud s väčšou starostivosťou a častejšie poučujeme o velebnej sviatosti a o tom, na čo ju Pán ustanovil a ako ju treba užívať, aby sa ňou potešilo prestrašené svedomie a ľud sa takto priťahoval k prijímaniu a k omši”. —  Z ďalšieho zdôvodnenia je však zrejmé, že slovom omša sa u nás nemyslí “nekrvavá obeť Krista”, ale obeť v zmysle dobrorečenia a ďakovania Pánu Bohu za raz vykonanú a dokonanú obeť Kristovu a dielo spasenia. Večera Pánova je teda vďakyvzdávaním ( z  gr.eucharisto – eucharistia).

Toto chápanie a poznanie podčiarkuje aj ďalšie slovo apoštola, keď hovorí o Kristovom tele ako o dokonalom stánku, ktorý je  posvätený Duchom Svätým a preto je väčší a dokonalejší ako ktorýkoľvek iný chrám, vrátane jeruzalemského chrámu. Aj krv, ktorá očisťuje a umýva hriech sveta a každého veriaceho je krvou Pána Ježiša Krista, ktorá je neporovnateľne viac ako bola krv akýchkoľvek obetných zvierat, baránkov, kozliat, či teliat na pôde Starej Zmluvy. Židovský veľkňaz pred vykonaním obete za hriech svoj i svojho ľudu sa síce očisťoval a umýval popolom z červenej jalovice, sypanom na poškrvrneného, ale žiadne ľudské očisťovanie a umývanie nemôže urobiť čistým ľudské srdce. O skutočnú čistotu prosil už žalmista v Ž 51: ”Srdce čisté stvor mi, ó Bože a obnov vo mne ducha pevného. –  Izopom umy ma, belší budem ako sneh”.

Skutočné očistenie, obmytie od hriechu môže vykonať iba sám Pán Boh. A On ho aj vykonal krvou Baránka, ktorého si sám pripravil a ktorý sa dobrovoľne vydal na smrť za nás. O tomto Božom vyhliadnutí si Baránka prorockým slovom hovorí už Abrahám pri obeti svojho syna Izáka na vrchu Mórija: ” Boh si vyhliadne baránka na spaľovanú obeť, syn môj”. (1 M 22,8) Tak predznamenáva Golgotskú obeť Božieho Syna, “Baránka Božieho” (J 1, 36) 

U pohanov boli kedysi bežné aj obete vlastných detí, s túžbou získať tak priazeň božstva. Napríklad Kartáginci obetovali svojich prvorodených bohovi Dágonovi. To bolo pre Izrael ohavnosťou, aj keď niekedy týmto príkladom a zvodom podliahali aj niektorí v Izraeli.

Smrtná nedeľa hovorí o tom, že Izraelský ľud, nepoznajúc “času sovjho navštívenia “, rozhodol sa zavrhnúť Ježiša Krista. Nedeľa “súdu” (lat.Iudica) teda pripomína skutočnosť, že židovská veľrada rozhodla vopred o Ježišovej smrti, keď Ježiš nebol prijatý ako Mesiáš a Spasiteľ. Ostatné udalosti, ktoré sa následne diali a udiali, boli už len dôsledkom onoho prvotného, základného rozhodnutia.

Bratia a sestry!

Aj my sme opäť oslovení apoštolským slovom, aby sme “súdili”. Totiž, aby sme správne videli a hodnotili Kristovu cestu utrpenia a smrti na Golgote. Počúvame mnohé svedectvá SZ i NZ, aby sme vyznávali a poznávali, že Kristova obeť na Golgote je jedinečná, neopakovateľná a dostatočná pre naše spasenie a večné vykúpenie. Ak krv zvieraz a popol jalovice posväcoval k telesnej čistote pred Bohom – “o čo viac krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu” – slávnostne volá a proklamuje apoštolské slovo. Je ono aj naším vyznaním? Vážime si obeť Ježišovu? Prijímame ju s vďakou a dobrorečením?

A ako a kde ju prijať môžeme? Vtedy, keď prijímame Kristovo slovo z kríža: “Dokonané je”  a keď prijímame Jeho telo a krv vo sviatosti Jeho svätej Večere, ktorú nám pripravil a ako testament odovzdal. Keď sme poslušní, ale aj plní dôvery v Jeho slová: “Vezmite a jedzte …a pite z tohoto kalicha všetci”. Vtedy, pri prijímaní “pravého tela a krvi”, prijímame “bezvadnú obeť”, ktorá nás očisťuje dokonale. Preto nám aj slúži k  požehnanému životu v časnosti i k životu blahoslavenému vo večnosti. Amen

Smrtná nedeľa                   Prietrž 01/ 2017         Ľubomír Batka st.

Komentovať