Narodenie Krista v ľudskom srdci

Narodenie Krista v ľudskom srdci

Narodenie Krista v ľudskom srdci

Tých, Kriste, ktorých posielaš

a prichodia k nám v Tvojom mene,

vyznať Ťa smelo pred svetom

a hájiť pravdu otvorene –

tých chceme vďačne prijímať,

by neostal náš dom pustý.

Len nech nás slabých, Pane náš,

tá Tvoja láska neopustí. Amen

Sk.ap. 6,1- 8;  7,2 a; 51-60:

Bohumilí kresťania, bratia a sestry v Kristu Pánu!

Vianoce nám pripravujú veľké prekvapenia. Nemyslím tým na niečo,  čo ako vianočné prekvapenie pochádza z našich rúk. Nejaký nečakaný darček zabalený vo vianočnom papieri pod stromčekom pre našich najbližších. Kto pozorne počúva zvesť cirkvi počnúc od Štedrého večera a pokračujúcu v 1.slávnosť vianočnú, len ťažko môže výjsť z úžasu. Evanjelista Lukáš svedčí: “ Boh je v jasliach, Boh je zavinutý v plienkach”! Evanjelista Ján hovorí o vianočnom dive takto: “Svet Ním povstal, ale svet ho nepoznal. Do svojho vlastného prišiel a jeho vlastní Ho neprijali”. Evanjelista Matúš zaznamenal, že keď kráľ Herodes počul správu o narodení Mesiáša, “predesil sa a s ním celý Jeruzalem”. Namiesto anjelom ohlásenej radosti vstúpil do sŕdc niektorých ľudí strach a zdesenie. Pravdou je však aj to, že “tým, čo ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími, tým čo veria v jeho meno”

Jedno i druhé sa často opakuje. Zvesť o narodení Spasiteľa  ohlásená ako “veľká radosť”, mnohým radosť prináša, ale nie je prijatá všade a vtedy vyvoláva znepokojenie. Navyše, kresťanská cirkev to poslucháčom vianočného evanjelia príliš neuľahčuje. Dokladom je práve dnešný druhý sviatok vianočný, keď do sviatočného pokoja a pohody prváve v cirkvi zaznievajú slová, ktoré k Vianociam zdanlivo nepatria. Dokonca sú s nimi v určitej protive: “A kameňovali Štefana”.

To je predsa reč o smrti a nie o narodení, ktorú ľudia očakávajú! A predsa obe svedectvá spolu súvisia. Zvesť o kameňovaní a smrti Štefana nie je do Vianočných sviatkov vsunutá náhodou, ale celkom zámerne. Štefan je totiž jeden z radu tých, v srdci ktorých sa Kristus narodil, ktorí Ježiša prijali vo viere. Obrazne povedané: Jeho srdce sa naozaj stalo jasľami, v ktorých narodený Spasiteľ našiel svoje miesto.

Kresťanská cirkev svätí pamiatku mučeníkov pre Krista od svojho počiatku. V duchu slov samotného Pána Ježiša, ktorý povedal: ” Vylúčia vás zo synagog, áno prichádza hodina, keď každý kto vás bude vraždiť, domnievať sa bude, že tým Bohu slúži” pribúdalo v cirkvi vyznavačov i mučeníkov.

    Diakon Štefan, služobník jeruzalemského cirkevného zboru je prvý známy mučeník podľa mena. K viere cirkvi patrilo presvedčenie, že ten, kto trpel a zomrel pre Krista, stal sa občanom Kristovho kráľovstva. Ten, kto zomrel pre Krista bol v cirkvi vnímaný ako taký, ktorý sa narodil pre nebo. Spomienka na prvomučeníka cirkvi je tak spomienkou na toho, ktorý síce život na zemi dokonal, ale účasne sa narodil v nebi.

Dnes nám teda svedectvo jeho života ukazuje, čo to konkrétne znamená, keď povieme s Lutherom, že Kristus sa narodil v ľudskom srdci. Vidíme, že to znamená: službu blížnym

 svedectvo pravde

 a prijatie venca života v nebi

Bratia a sestry v Pánu!

Štefanov životný príbeh sa odohrával vtedy, keď sa Vianoce ako výročité sviatky v cirkvi ešte nesvätili, respektíve sa nesvätili s takou okázalosťou ako dnes. Kresťania žili spočiatku v ústraní. V jeruzalemskom chráme boli skôr trpení, ako vítaní. To však nič nemenilo na skutočnosti, že učeníkov a vyznavačov Krista v tie dni pribúdalo.

Z kázania apoštolov, z počúvania slova Božieho sa rodila viera v Krista ako Mesiáša v srdciach ľudí. Keď učeníkov pribúdalo, cirkevný zbor v Jeruzaleme cítil povinnosť lásky voči všetkým biednym a núdznym. Prikázanie lásky k blížnym bolo totiž v cirkvi prijímané s celou vážnosťou. Svedectvom o tom je známy výrok tých, ktorí učenie i život kresťanov sledovali: “Pozrite, ako sa milujú!”  V tom bol podstatný rozdiel oproti životne praxi nielen pohanov, ale aj Židov. Ľudia s prekvapením sledovali počínanie si kresťanov. Osobitne si všimli každodenné obsluhovanie vdov a chudobných pri spoločnom stolovaní, tzv. službu lásky.

Vtedy apoštolovia povedali: “Neprichodí nám opustiť slovo Božie a obsluhovať pri stoloch. Preto, vyhliadnite si bratia spomedzi seba sedem osvedčených mužov, plných Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme na túto službu”. Štefan bol nielen vyvolený za jedného diakonov k službe lásky, ala súčasne sa dokázal verný aj v službe slova. Židovským predstaviteľom celkom priamo a otvorene povedal, že síce počuli slovo zákona od Božích poslov, ale ho nezachovávali.

Bratia a sestry v Pánovi

Tu vidíme príklad aj pre súčasnú cirkev a jej službu. Diakonia vyrastá zo služby slova o Ježišovi Kristovi. O tom, ktorý “schudobnel pre nás” a ktorý svojím príchodom na svet sa stal naším služobníkom. Služba slova je pre cirkev prioritná. A práve z nej vyrastá služba sociálna, diakonická, či charitatívna. Len z verného a pravdivého slova o Ježišovi Kristovi ako Božom Služobníkovi pre nás, môže vyrásť diakonická služba cirkvi.

Základom cirkvi je teda sám Kristus a slovo o Ňom kázané a zvestované ako slovo pravdy. Napokon, aj o prvých diakonoch v Jeruzaleme platí, že boli podobne ako Štefan, verní aj v svedectve slova o Kristu. Tam, kde je slovo Pánovo zvestované a prijímané, kde je vytrvalosť v modlitebnom zápase, tam sa rodí aj praktická služba lásky a vtedy sa vždy nájdu, či lepšie “narodia” aj noví služobníci cirkvi.

 

2. Bratia a sestry v Pánu!

Narodenie Krista Pána v ľudskom srdci znamená aj to ďalšie, čo počujeme ako svedectvo o Štefanovi a o prvotnom cirkevnom zbore. Kde je Kristus vierou prijatý, tam je skutočnosťou aj svedectvo pravdy.           Pravda o nás, o človeku a o ľudskom vzťahu ku Kristu nemusí byť pre ľudské uši niečo príjemné. Slovo pravdy často vyvoláva to, o čom počujeme zo svedectva pisateľa Skutkov apoštolských: “Keď to počuli, zúrili v srdci a škrípali zubami na neho”.

           Mnohí evanjelici sa cítia aj na Štedrý večer v kostole neisto a znepokojene. A to aj vtedy, keď je kázeň pokojná a keď sa hovorí viac o tom, čo Pán Boh pre hriešika a pre svet urobil a menej o našich povinnostiach a o konkrétnych úlohách zboru a cirkvi. Stačí, keď pripomíname, čo Pán Boh z milosti urobil pre nás a predsa je odpoveď človeka často podobná tej, o ktorej počujme v správe o Štefanovi. “Zúrili v srdci a škrípali zubami na neho”. (v.54)

Bratia a sestry v Pánu!

Dnešným dňom sa vianočné a sviatočné dni skončia. Už zajtra sa pomaly začneme vracať do bežného života, ku každodenným povinnostiam. Nielen kazatelia slova Božieho, ale všetci, v srdciach ktorých sa zrodil Kristus Pán, máme byť Ježišovými svedkami a služobníkmi. Ak skutočne budeme o Kristu svedčiť slovom a životom, vždy ponesieme na sebe niečo z toho štefanovského údelu, alebo aj z údelu apoštolov v tomto svete.

Naša verná služba, – či je to služba slova, modlitieb, služba v akejkoľvek cirkevnej funkcii, bude vyvolávať nielen vďaku alebo doproprajnosť, ale aj odpor. Druhý sviatok vianočný chce teda povedať a pripomenúť každému z nás: Príjmi narodeného Pána do srdca a buď Jeho svedkom. Buď svedkom Kristovým!

Nebuďme však príliš prekvapený, ak takáto naša služba, naše svedectvo, naše slová, modlitby, či piesne na chválu Krista budú vyvolávať aj odstup, alebo odpor. No “kto je pripravený, nie je ohrozený” – hovorí stará prvavda a skúsenosť. Výstižne hovorí o dnešnom dni aj jedno krátke štvorveršie: “Je poézia Vianoc a próza Štefana. Priprav si srdce i ruky pre Pána”!

3. Milí bratia a sestry v Kristu Pánu!

Vianoce v našich končinách svätia azda všetci. V konečnom dôsledku však ich prežívanie a ich zvesť ľudí – ak už nerozdelí – tak iste zaradí do dvoch skupín. Na tých, ktorí narodenému a na svet prišlému Kristovi Pánovi otvoria dvere sŕdc a dovolia mu, aby si v nich urobil svoj príbytok, a na tých ktorí Mu to nedovolia.

I keď cesta verných a veriacich nebola nikdy ľahká, má svoje požehnanie a zasľúbenie. V platnosti zostáva Kristov sľub: “Blahoslavení ste, keď vás hanobia a prenasledujú a luhajú na vás všetko zlé pre mňa; radujte a veseľte sa, pretože vaša odplata hojná je v nebesiach…” (Mt 5, 11-12) 

      Príklad Štefanov je dôležitý preto, aby sme vedeli a dokázali s Kristom žiť i a pre Neho znášať aj utrpenie. Aby sme aj my zostali verní až do smrti  (Zj 2 , 10 b) a boli ozdobení Kristom Pánom korunou a vencom víťaztva v nebesiach. Aby sme aj my “videli nebo otvorené” a v ňom Toho, ktorý sa na prvé Vianoce hlboko znížil k nám, aby nás vysoko povýšili, a aby sme s Ním mali účasť na Jeho sláve vo večnosti. Amen

 2.sviatok vianočný – Mučeníka Štefana- Prietrž 2016 – Ľubomír Batka st.

Leave a Reply