Nastaviť tvár

Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za oko a zub za zub. No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. (Mt 5,38-42)

 

Mnoho razy som uvažoval, čo to znamená nastaviť druhé líce. Kládol som si otázku, či je kresťanstvo skutočne o tom, že má človek zo seba urobiť fackovacieho panáka. Nastaviť druhé líce, vyžrať si to a pritom ani nehlesnúť… Osobne sa mi totiž zdá, že na takýto level viery asi nemám. Nemám príliš veľa chutí nastaviť druhé líce. Nepríde mi to spravodlivé.

Nič to však nemení na tom, že to Ježiš od svojich učeníkov (a teda aj od nás) vyžaduje. Napokon, aj on nastavil tvár tým, čo ho bili (Iz 50,6). No dôležité pre mňa je aj to, že tento biblický text nehovorí o tom, aby sa Kristovi učeníci stali ľuďmi, do ktorých si každý môže „udrieť“.

Ježiš kladie do protikladu prax Starej a Novej zmluvy. Kým v dobách pred jeho príchodom je správne vrátiť, čo som utŕžil (a možno i spravodlivé, ak vraciam presne „oko za oko“, a nie oko za zub), jeho éra prináša niečo nové – „Neživ v sebe túžbu po pomste“. Neprotiviť sa zlému teda neznamená to, že sa zlu poddám a dovolím mu beztrestne bujnieť a budem sa z diaľky len prizerať (čo by na to povedali mnohé osobnosti kresťanstva bojujúce voči nespravodlivosti a tyranii?). Znamená to vzdať sa túžby po pomste, vzdať sa vendety, prenechať spor Bohu, pretože platí „Mne patrí pomsta, ja sa odplatím“ (Rim 12,19). Napokon, i Pavol hovorí o tom, že sa nemáme odplácať zlom za zlo, ale dobrom zlo premáhať.

Pre mňa táto pasáž teda hovorí nielen o tom, aby som dokázal nastaviť druhé líce, ale aby som sa aj vzdal svojej prvotnej a prirodzenej reakcie – svojej túžby po pomste, po spravodlivosti a svoj spor dal do rúk Otca. Napokon, zlo plodí len zlo a okolo seba môžeme nájsť množstvo príkladov o tom, ako neustále opakujúce sa vendety problém len prehlbujú – a je jedno, či sa to deje na úrovni bežných medziľudských vzťahov alebo veľkých národných konfliktov.

Ak však nastavím druhé líce, beriem na vedomie aj to, čo povedal jeden môj známy: „V Bibli je napsáno, abys nastavil druhou tvář, a ne aby ses nechal profackávat donekonečna!“ Mnohým fackám v živote človek nedokáže zabrániť. Byť veriacim znamená byť aj pripraveným na to, že nejaká tá facka môže poletieť i kvôli viere v Krista… A vtedy sme skutočnými Ježišovými učeníkmi, ak nastavíme druhé líce – ak to kvôli nemu prijmeme a pokladáme to aj za výsadu pre neho nejakým spôsobom trpieť.

Každopádne, nastaviť tvár a vzdať sa pomsty – oboje je proti ľudskej logike. Tak ako mnoho iných Božích vecí.

2 thoughts on “Nastaviť tvár

  1. "Nastaviť tvár" je asi o pokore ducha: Ale nie o nečinnosti – nechať sa vyfackať. Raz som diskutoval s jedným agresívnym ateistom, ktorý hovoril: veď nastav tvár, nech ti po nej dám, keď si kresťan, máš to predsa prikázané, tak poď a ja ti naložím. Pre takých platí (z toho istého súdka): nehážte perly sviniam.

    Veď "ísť dve míle" a dať aj "bundu" je o činnosti a nie pasivite. Nech koná Boh cezo mňa. Na inom mieste Ježiš hovorí, že takéto konanie odmena neminie, a už v tomto čase.

     

    1.    Slova, "Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé", alebo, ak ta na hriech zvadza ruka, odtni ju, ak ta zvadza oko, vylup ho- su tzv. hebreizmy, ktore sa bezne pouzivali a znamenaju to , ze ak niekto/ v tomto pripade P. Jezis/ povazuje nieco za velmi dolezite, tak to velmi zvelici, aby ukazal, ze ide naozaj o velmi dolezite poucenie.V prvom vyroku ide o lasku k ludom, v druhych o velkom zle, ktorym je hriech.

Leave a Reply