Čo je dobré?

Čo je dobré?

Žd 13, 2O – 25: “Boh pokoja však, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána Ježiša, (21) nech vás učiní spôsobnými na všetko dobré, aby ste splnili Jeho vôľu, a nech spôsobí v nás skrze Ježiša Krista, čo Mu  je  milé. Jemu sláva na veky vekov. Amen. (22) Prosíme vás však, bratia, prijmite radi toto napomenutie, veď len nakrátko som vám písal. (32) Vedzte, že nášho brata Timotea už prepustili. Ak onedlho príde, pozriem si vás s ním. (34) Pozdravujte všetkých svojich vodcov a všetkých svätých. Poozdravujú vás tí, čo sú z Itálie. (25) Milosť so všetkými vami. Amen

Bratia a sestry v Pánovi!

Veľkonočné posolstvo stále zneje nad týmto svetom. Zneje i tomuto svetu. Dnešná druhá nedeľa po Veľkej Noci má pomenovanie: Nedeľa dobrého Pastiera. Môžeme si dnes nanovo pripomenúť „milosrdenstvá Pánove“ a medzi nimi aj jedno z najväčších. Piateľ listu Židom o ňom svedčí takto: “Boh pokoja však, ktorý vzriesil z mŕtvych Pastiera oviec, veľkého krvou večnej zmluvy, nášho Pána  Ježiša…

Ježiš sa práve vzkriesením stal Pánom. Je Pánom nad životom, ale aj nad smrťou, hriechom a peklom. Zostáva len jedna otázka, ktorá je dôležitá: Stal sa aj naším Pánom?

Reformátor Dr. M.Luther nám dáva príklad, keď  v Malom katechizme vyznáva: ” Verím, že Ježiš Kristus, pravý Boh pred vekmi od Otca splodený i pravý človek  z Márie panny narodený, je mojím Pánom…”! Dôvod je jasný. On “mňa, zlorečeného a zatrateného človeka vykúpil, privlastnil si …”. 

Položme si aj my otázku, čo sa stáva a čo sa deje vtedy a tam, kde sa človeku stáva Pánom Ježiš Kristus, Syn Boží? Vtedy, keď chceme aj my “žiť pod Ním v Jeho kráľovstve”, do ktorého vstupujeme už tu, v tejto časnosti a v tomto svete a do ktorého budeme patriť plne po Jeho druhom príchode? Z toho, čo s Lutherom hovoríme a vyznávame je jasné, že sme vlastne občanmi dvoch ríš, dvoch kráľovstiev, dvoch sfér. Jednak zemskej, svetskej, ale i tej nebeskej, duchovnej. Ak o toto nebeské občianstvo a príslušnosť máme záujem už dnes, tu a teraz, tak On, živý a vzkriesený  Pastier nás, svoje ovce, uspôsobuje a povzbudzuje “ na všetko dobré”.

                                 Čo je dobré podľa Krista?

             1. Jeho nasledovanie

            2.  to, čo je Bohu milé

3. to, čo je od sveta oddelené 

 

Bratia a sestry v Kristu, Pánovi!

 

Každý deň sa stretáme so zlom. Osobne, alebo v skúsenostiach mnohých našich blížnych. Ľudské myslenie, učenie a presvedčenie je, že ľudia sú “od prírody” dobrí. Všeobecné tvrdenie, že človek je dobrý, každý chápe tak, že je dobrý práve on sám,  prípadne jeho najbližší, najmä jeho deti. Ježiš Kristus, ktorý verne zvestoval Boží pohľad  na človeka povedal iné. Povedal, že človek – a to každý a teda aj celé ľudstvo –  nie je dobrý. “Jeden je dobrý, Boh” povedal bohatému mládencovi. Pádom do hriechu už našich prarodičov stal sa každý ich potomok od koeňa zlým, sebecky zmýšľajúcim i konajúcim. Stal sa “zlorečeným”,  poslúchajúcim svoje srdce, od Pána Boha odvrátené a neraz aj diabla.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo denne počúvame, ale aj vidíme a zažívame. Koľko ľahostajnosti, nelásky, ale aj otvorenej nenávisti dokáže za jeden, jediný deň vyprodukovať ľudstvo, údajne dobré! Na ľudské milosrdenstvo sa nedá spoliehať, ani očakávať. Ale Pán Boh je Bohom pokoja a k pokoju, k mieru a k láske volá aj človeka. Nielen nás volá, ale aj uspôsobuje, ako zdroj a studňa dobroty k milosrdenstvu.

Kresťania, ako ovce Pastiera Ježiša Krista, ako Jeho nasledovníci, vedia a počujú, že majú nasledovať svojho Pána a Dobrého Pastiera. To ale znamená denno – dennne seba premáhať. Denno-dennne bojovať so svojím porušeným srdcom a myslením. Náš Pastier ukázal, že diabla a hriech v nás možno premôcť Jeho silou a mocou. On nás nielen volá, ale nás aj činí spôsobnými na všetko dobré . Uspôsobuje nás svojím Duchom k plneniu Božích prikázaní, k všetkému dobrému. Preto nás volá k nasledovaniu. K presvedčeniu, že žiť v láske už v tomto svete sa nielen oplatí, ale že je to aj možné. Začať máme tam, kde sme my sami pastiermi ! V našich “ríšach”, v našich doménach a enklávach, tzn. v našich rodinách a manželstvách. 

Ak chceme zodpovedne a správne rozhodnúť o tom, čo je dobré, stačí počuť a prijať slovo Ježišovo. Jeho tézu, ktorá je novozmluvným zhrnutím  prikázaní: “Čokoľvek chcete, aby ľudia vám činili, čiňte aj vy im”! Už Slovo SZ  bolo významným nástrojom odporu proti hriechu a zlu. Jeho obsah znel: “Čokoľvek nechcete, aby ľudia činili vám, nečiňte im ani vy!”! Toto negatívne  vymedzenie Pán Ježiš mení. Prináša nový pohľad, novú cestu a nový spôsob, kovoriac: “Toto čiňte!” Ak sme v Kristu a s Kristom Pánom spojení, ak žijeme vierou vo Vzrieseného Záchrancu,  nasledujme Jeho šľapaje. Od Neho sa ľahko a rýchlo naučíme, čo je skutočné dobro pre všetkých, čo vedie k pravej ľudskosti a pravej humanite.  To je súčasne aj sľub Pána Ježiša, že On svojich nasledovníkov skrze Ducha Svätého aj uspôsobí a posilní na všetko dobré.

2. Bratia a sestry!

Dobré je vždy len to, čo je súčasne aj Pánu Bohu milé! Problém nastáva často už vtedy, že kritérium dobra chce nastaviť človek, že ľudia by chceli rozhodovať o tom, čo je dobro a čo je zlo. Tu sa môžeme ľahko dostať do rozporu, pretože človek vo svojej špekulatívnosti a neraz aj prevrátenosti hlása, učí, ale aj koná v protive s Božou vôľou.

Pán Boh nás skrze Dobrého Pastiera a Biskupa našich duší učí milovať Jeho cesty, Jeho spravodlivosť a jeho spôsoby. Preto Pán Ježiš nikdy nepomenoval zlo a hriech dobrom. Keď ich u ľudí videl, rozpoznával a odhaľoval, upozorňoval na ich zhubnú moc a dôsledky. Svoju lásku prejavil spolu s pravdou. Ak by sme nežili v pravde, nechodili v Ježišovom svetle, veľmi ľahko môžeme blúdiť. Zostane v šere poznania, ale priamo v tme.

Ako veľmi vypuklé a zjavné prejavy zápasu o videnie vecí morálnych, je  napríklad súčasný zápas o otázky ochrany života už pred narodením. Takou je aj otázka chápania svedomia a jeho hlasu ako hlasu Božieho v nás. Je to tiež zápas o odmietnutie eutanázie, zápas o správne videnie manipulácií s kmeňovými, embryonálnymi bunkami, zápas o čistotuu a charakter manželstva. Zápas o to, či je manželstvo len zväzok muža a ženy, spojenie dvoch, ktorí budú jedným telom a srdcom. Niektorí si myslia, že ho môžu tvoriť aj viacerí,  alebo aj dvaja jedinci rovnakého pohlavia, ako to ostentatívne hlásajú “dúhové” dvojice.

Ale my vieme, že to Pánu Bohu “nie je milé”, že Jeho svätá a dobrá vôľa bola a je iná. Je iná Jeho vôľa i Jeho večná zmluva, podľa ktorej udeľuje aj svoju milosť a milosrdenstvo. 

Máme tu aj dnes vážny zápas o charakter  rodiny a štýl života, o pohľad na výchovu detí a ich usmerňovanie. Keď ide o stromy v záhrade, alebo o vinič vo vinici, nikto nediskutuje o tom, či treba stromy aj rezať, usmerňnovať ich rast, formovať ich halúzky a letorasty. Deti však chcú mnohí ponechať v plnej voľnosti, bez  záväzkov a usmerňovania, len aby sa im, vraj, nespôsobovala  nejaká ujma a trauma. Ján ÁmosKomenský, ktorého pamiatku sme si na konci marca mohli pripomenúť, by sa ako učiteľ národov iste veľmi divil.

3. Bratia a sestry!

Keď Pán Boh vzkriesil z mŕtvych Pastiera oviec, ktorého však stratené ovce z domu Izraela väčšinou  neprijali – vzniklo určité napätie. Prejavilo sa to hneď  to prvé ráno, ako sa evanjelium o vzkriesení rozšírilo. Proti Božiemu dielu a Vzkriesenému sa organizoval odpor a kampaň. Dá sa poveadať, že tento stav  v dejinách stále trvá. S väčšou, alebo s menšou intezitou, s väčším, alebo menším nasadením prostriedkov a kapitálu.

Nielen apoštolovia poznali obrovský odpor hriešnikov voči sebe, ale aj ich žiaci a nasledovníci. Apoštol Pavel spomína v krátkosti údel svojho žiaka Timotea. „Vedzte, že nášho brata Timotea už prepustili“. Ozaj, kto vie, čo asi urobil, že musel byť uväznený?! Z čoho všeličoho boli obviňoaní nielen prví kresťania, ale všetci, ktorí žili “podľa Ducha a nie podľa tela”, totiž podľa zákonov Božích a nie svetských, podľa “múdrosti zhora” a nie múdrosti tohto sveta by sme mohli dlho hovoriť…

Dnes je u nás spločenstvo ľudí s názvom Inakosť. Ale skutočná inakosť je tam, kde žije a prejavuje sa cirkev, ako Pánov dom! Pánovo spoločnstvo  a skupinky oviec, čo zo sklonenou hlavou idú na pastvy Božieho slova a k studniciam sviatostí. Najväčšia inakosť je tu, či všade tam, kde mladí, či starší verne nasledujú svojho Dobrého Pastiera.

Tak, ako apoštol, aj my pozdravujeme dnes všetkých svätých, všetkých kresťanov, ktorí nesklonili ani dnes kolená pred bálom, ktorí počúvajú hlas  Ježiša Krista a v pokore a tichosti idú za ním. Milosť Božia nech je s nimi i s vami, aby sme vernosťou a vytrvalosťou  dosiahli to, k čomu nás náš Pastier a Biskup našich duší povolal! Amen

2.nedeľa po Veľkej noci – Rovensko, Sobotište 2008 – Ľubomír Batka st.

Leave a Reply