Prečo (už) nechodím na Campfest

          Na začiatku tohto článku chcem upozorniť, že nechcem nikoho odhovárať od toho, aby na Campfest chodil a ani prvoplánovo očierňovať či démonizovať toto podujatie alebo jeho sympatizantov. To o čo mi pôjde je podať kritický pohľad jedného kresťana- evanjelika a podnietiť diskusiu o tom, čo Campfest je a čo prináša.

     Sám som bol na Campfeste asi 7 krát, naposledy približne pred piatimi rokmi. Spočiatku som na Campfest chodil s nadšením. Zdalo sa mi, že toto je kresťanstvo ako má byť. Atmosféra, ktorá tu vzniká je najmä pre mladých, čerstvo obrátených kresťanov priam strhujúca. Niekoľko tisíc kresťanov z rôznych cirkví a denominácii na jednom mieste, spoločné modlitby, piesne, prednášky. Človek má až pokušenie si myslieť, že je v nebi. Časom som ale začal premýšľať inak a z toho, čo ma najprv na Campfeste priťahovalo sa stal pravý opak. Študoval som evanjelickú teológiu a postupne sa zo mňa stal človek, ktorý, ak sa to dá tak zjednodušene povedať, je skôr racionálny a o veciach týkajúcich sa nielen viery do veľkej miery premýšľa. Dramaturgia aj celkové posolstvo Campfestu podľa mňa mieri skôr (samozrejme, že nielen) na emocionálnu stránku človeka- nadchnúť ho, vtiahnúť do “hlbokého ucitievania” (http://www.campfest.sk/o-campfeste , časť O Campfeste). Mohlo by sa teda zdať, že môj problém s Campfestom je len klasický konfilkt človeka príliš spútaného roumom. Som ale presvedčený, že to tak nie je. Pokúsim sa načrtnúť konkrétne problémy, ktoré vidím.

  1. Na akej platforme sa snaží Campfest tvoriť jednotu?

     Na oficálnej stránke Campfestu môžeme nájsť takto sformulovanú víziu: “Ide nám o prebudenie tejto generácie. V tomto zápase spolupracujeme s jednotlivými kresťanmi, mobilizujeme k spolupráci medzi kresťanskými skupinami, organizáciami a cirkvami zapálenými Bohom pre túto vec. V podstatnom chceme mať jednotu, v nepodstatnom dávať slobodu, ale vo všetkom mať lásku.”  (http://www.campfest.sk/o-campfeste , časť Vízia Campfestu). To, čo ma vtedy na Campfeste asi najviac zaujalo bol práve silný moment snahy vytvorenia jednoty medzi kresťanmi. Teraz tu naopak vidím najväčší problém. Keď sa stretnú 2 cudzinci a majú sa o niečom dohovoriť, zvyčajne sa najprv dohodnú, akým jazykom budú medzi sebou komunikovať. Na to, aby ich komunikácia bola zmysluplná a efektívna, obaja musia rovnako poznať, akceptovať, používať a rozumieť určitý jazykový systém. Vytvoria tak akúsi platformu, na ktorej sa pohybujú a na ktorej si rozumejú. Podobne je to aj s cirkvami, denomináciami ale i jednotlivými kresťanmi vo vnútri spoločenstiev. Ak sa má tvoriť jednota, inak povedané dohoda medzi kresťanmi, tak v dialógu. Ak má prebiehať dialóg, musí existovať určitá platforma ako v príklade vyššie. Tu vzniká otázka z bodu 1.

     Domnievam sa, že ako platforma pre dialóg nestačí spoločne spievať Bohu chvály či spoločne sa modliť. Samozrejme je dôležité aj učenie, teda to, čomu a ako nakoniec veríme. Veď to, čomu a ako verím napokon formuje aj to, čo spievam a čo sa modlím, nie naopak. Preto je ekumenický proces taký náročný a každý, hoci i zdanlivo malý posun k porozumeniu je v skutočnosti veľkým krokom (napr. Spoločné vyhlásenie o ospravedlnení mezi ECAV a RKC) (https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/ekumenicke-dokumenty/c/spolocne-vyhlasenie-k-uceniu-o-ospravedleni). Dôležitosť učenia organizátori Campfestu určite nepopierajú. To, čo si podľa mňa ale veľa najmä mladých kresťanov, ktorí na Campfest chodia neuvedomuje, je to, že aj Campfest stojí na nejakom učení, nie je zavesený vo vzduchoprázdne a že sa nedá zdanlivo neutrálne a všeobecne hovoriť o Pánovi Ježišovi. Ale čo je to za učenie? V hore citovanej vízii sa píše, že “v podstatnom chceme mať jednotu”, čo je ale to podstatné sa už nedozvieme. Neexistuje žiadne konkrétne vierovyznanie alebo odkaz na nejaké tézy, s ktorými by sa návštevník podujatia mohol stotožniť. Na stránke Campfestu síce nájdeme, že na jeho príprave sa podieľa tím mládežníckych vedúcich z viacerých kresťanských cirkví Slovenska (http://www.campfest.sk/o-campfeste , časť Kto stojí za Campfestom), nevieme ale, na čom konrétne ich spolupráca stojí, teda čo je “to podstatné”. Zo samotného podujatia má ale človek dojem, že do popredia vystupuje skôr evanjelikálna teológia s charizmatickými dôrazmi. Dôležité miesto na Campfeste má tiež duchovné poradenstvo, ktoré vychádza z akejsi podivnej démonológie a antropológie. Špecifické postavenie na Campfeste má aj napr. projekt Godzone, reprezentovaný kresťanmi z RKC v rámci jej hnutia charizmatickej obnovy. Tento akoby razí svoju vlastnú víziu a stratégiu, ktoré sú ale prezentované aj na Campfeste.

     Problém Campfestovej jednoty je podľa mňa v tom, že v skutočnosti nerešpektuje rozdielnosť medzi cirkvami a denomináciami a nesnaží sa podnietiť dialóg. Apriori je tu prezentovaná a dovolím si tvrdiť, že podsúvaná (aj keď možno nie v zlom úmysle) určitá teológia a určitý spôsob prežívania viery. Ako príklad na záver tejto časti uvediem prednášku Ad de Bruina na Campfeste 2014 Vzťahy medzi katolíkmi a protestantmi (https://www.youtube.com/watch?v=7GNVZv-by1U. Pri všetkej úcte k tomuto autorovi, jeho prednáška bola povrchné zjednodušenie vzťahu katolicizmu a protestantizmu. Nezávislý pozorovateľ by mohol mať dojem, že katolicizmus je vlastne taký polovičný protestantizmus, že veď vlastne ani toľko rozdielov medzi nimi nie je. Navyše podľa môjho názoru túto prednášku sprevádzali aj viaceré faktické nepresnosti z RKC vierouky (napr. rozsah mariánskej problematiky v RKC vierouke). Prítomní kresťania, vrátane katolíkov, bez výhrady počúvali a prikyvovali, akoby podľa mňa vôbec nechápali, čo sa hovorí. Ako čerešnička na torte vyznel záver prednášky, kde východisko pre vytvorenie jednoty je akési charizmatické spojenie. Nejde mi o to, aby sme za každú cenu hľadali rozdiely, ale ak v dialógu nemám pravdivý obraz o sebe a partnerovi, vytvoreniu jednoty to v žiadnom prípade nepomôže. Treba si ale v každom prípade pozrieť video a vytvoriť si vlastný obraz.

2. Prílišný dôraz na emócie

     Tento bod možno mnohí budú považovať za kontroverzný. Verím, že Boh nás stvoril aj ako emočné bytosti a samozrejme sú prirodzenou súčasťou aj nášho vyjadrenia vzťahu k Nemu (cítime lásku, prijatie, úctu, ľútosť ap.). Domnievam sa ale, že na Campfeste sa cielene vytvára atmosféra silných emócii a tiež tlak na prežitie náboženskej skúsenosti. Nebezpečenstvo tohto javu snáď nemusíme vysvetľovať. Pre opodstatnenie svojej tézy mám minimálne 2 argumenty.

     a) Na samotnej stránke Campfestu v časti O Campfeste nájdeme stručný opis toho, čo Campfest je. Celá táto časť je napísaná prevažne “jazykom emócii”. Každý odstavec končí výkričníkom. V prvom odstavci je navyše vyjadrenie akoby hlavného poslania: “…najmä prežívanie Božej prítomnosti spolu s 5 – 6 tis. mladými ľuďmi!” (http://www.campfest.sk/o-campfeste , časť o Campfeste). Cieľom je teda skupinové prežívanie Božej prítomnosti.

     b) Moja osobná skúsenosť s Campfestom. Viackrát som zažil na vlastnej koži tlak na ľudí prítomných na danom programe, aby urobili to či ono, aby sa otvorili Božej moci ap.. Drvivá väčšina piesní je o vyjadrení emócií. Najparadoxnejšie znie tradičná výzva “buďte slobodní”. Neraz som mal podozrenie, že to, čo sa deje medzi tými tisíckami kresťanov nie je pôsobenie Ducha Svätého, ale obyčajná davová psychóza, ktorá, podľa mňa zákonite hrá v takom dave svoju úlohu. Tento b) argument je síce absolútne subjektívny, čo priznávam, ale myslím, že relevantný.

      3. Duchovné poradenstvo a jeho základy

     Na Campfeste má svoje dôležité miesto aj duchovné poradenstvo (je preň vyčlenený aj samostatný stan). Je reprezentované iniciatívou Nová DNA (http://www.novadna.sk/). Dôležitosť poradenstva ako takého je určite nesporná a samozrejme, že by malo mať svoje miesto aj v kresťanskom kontexte.  Duchovné poradenstvo Nová DNA podľa mňa ale vychádza z nebezpečnej a dovolím si tvrdiť aj nie-biblickej démonológie a antropológie. Podstatu veci vystihuje Stanovisko Vieroučného výboru ECAV ku Campfestu a Novej DNA (http://www.ecav.sk/files//user/nova_dna-stanovisko_ecav.pdf.

     Potenciálne riziká

     Prečo to vlastne všetko píšem? Ako som už spomínal, mojím cieľom nie je démonizovať Campfest. Som ale presvedčený, že spôsob, akým toto podujatie oslovuje najmä mladých ľudí- kresťanov, môže v skutočnosti naopak spôsobiť ich duchovnú dezorientáciu.

     a) Mnoho kresťanov, ktorí na Campfest chodia, prichádzajú z konkrétnej cirkvi či denominácie a z rôznych spoločenstiev. Počas 4 dní podujatia sa im prezentuje bez akejkoľvek reflexie taká zmes rôznych teológií a dôrazov na náboženské skúsenosti, že ak podľa mňa nemajú tendenciu čo i len trochu kriticky myslieť, musí ich to poriadne zmiasť.

     b) Tlak na prežívanie náboženskej skúsenosti podľa mňa môže mať za následok, že viera sa stane vecou prežívania, resp. môže frustrovať a odradiť ľudí, ktorí vieru prežívajú inak.

     c) Prílišný dôraz na kauzálnu súvislosť medzi chorobami, nešťastiami, neúspechmi ap. a pôsobením démonov v našich životoch môže v ľuďoch vyvolávať strach, depresie, úzkosti. Osobne poznám človeka, ktorý bol na Campfeste a s istým zdravotným problémom tam vyhľadal stan duchovného poradenstva. Po rozhovore nasledovali modlitby za chorého a podľa slov môjho známeho, vyháňanie démona. Samozrejme, zdravotný problém pretrváva. Campfest sa dávno skončil a môj známy riešil vnútornú otázku- čo s potenciálnym démonom?! Je ľahké oháňať sa učením, že za všetkým je démon, ale v praxi je to nesmierne nebezpečné, navyše nebiblické.

    Záver

     Som si istý, že mnohí kresťania budú pohoršení a budú si myslieť, že Campfest a jeho zmysel nechápem. Aj napriek kritike spomenutej vyššie by som chcel oceniť s akým nasadením a energiou organizátori pripravujú Campfest. Nechcem povedať, že Campfest neprináša nič dobrého. Domnievam sa ale, že na skutočnej  jednote medzi kresťanmi musíme pracovať iným spôsobom. Predovšetkým otovreným dialógom, v ktorom všetky strany rešpektujú jednak inakosť, jednak vedia, z akej pozície sami vychádzajú a neuchyľujú sa ku skratkám napr. vo forme entuziazmu.

One thought on “Prečo (už) nechodím na Campfest

  1. Marián Sedláček

    Nikto Ti Tvoj názor neberie, nechoď. Celé „stanovisko“ k DNA je trápne. Na Campfeste som zažil aj s celou rodinou minulý rok množstvo požehnania, a odteraz tam budeme chodiť ak Pán Boh dá pravidelne.

Leave a Reply