Detská besiedka – kontra rozviedka?

Bohoslužby sú centrom života v zbore a v ideálnom prípade by sa na nich mali aktívne zúčastňovať čím viacerí. Vo viacerých zboroch funguje počas služieb Božích detská besiedka alebo tzv. detské služby Božie. Čomu slúži?

Besiedku chápem ako podávanie výkladu vo forme zrozumiteľnej deťom: slovom, piesňou, prípadne aj hrou (nie púšťaním šarkanov). Za dobrú variantu považujem podávanie takéhoto výkladu napr. jednu nedeľu v mesiaci v rámci služieb Božích. Aj starší si občas radi pomaškrtia na detskej výžive. A ako predjedlo ku kázni to nemusí zaškodiť.

Tiež si myslím, že jedna nedeľa by mohla byť z didaktických dôvodov aj bez besiedky: v prvom rade preto, aby sa tí starší naučili tolerovať tých mladších. “Nemám nič proti deťom v kostole, ale nemali by vyrušovať”. V tom prípade sa vyrušovať nenechajme a naučme sa tolerovať zvýšený ruch. Rovnako majú byť deti vedené k porozumeniu toho, čo sa deje v kostole. Prvým východiskom, ako ich to naučiť, je, že ich na Služby Božie budeme privádzať.

Je podľa mňa veľmi dôležité, aby besiedka začínala a končila v kostole, t.j. aby sa po výklade deti vracali späť do kostola. Služby Božie sú vyhradený priestor a čas, kedy ako rodina prestupujeme pred Pána Boha. Spoločne ako rodina by sme mali do kostola prichádzať a aj z neho odchádzať. Nepodceňujme tiež schopnosť detívedieť vnímať piesne, modlitby, požehnanie, krst a Večeru Pánovu. A stále je tu možnosť im pri nedeľnom obede veci vysvetliť a o tom, čo sme spolu zažili v kostole sa porozprávať.

Besiedka by mala teda slúžiť svojmu pôvodnému účelu: detskej kázni. Ak máme miesto toho školskú družinu alebo šatňu na deti, nejdeme správnym smerom a pracujeme proti sebe.

Leave a Reply