Láska v každodnnom živote

S Láskou, s láskou Kristovou chceme niesť radostnú a slávnu zvesť! Amen

 

Text: Rímskym 12,9-17 

 

Bratia a sestry, priatelia v Kristu!

Dnes končíme aliančný modlitebný týždeň, keď sme sa mohli na modlitbách schádzať a oslavovať nášho dobrého Boha, za všetko čo robí v našich životoch, ako sa dokazuje vo svojej láske každého jedného dňa a chceme, aby ju poznal každý v našej  rodine, v našom meste, krajine. Asi žiadne náboženstvo nekáže a nehovorí o láske ako práve kresťanstvo.

Podľa textu z listu Rímskym sme aj my dnes vyzvaní k Láske. Naša láska má byť zjavná na našich životoch, má byť úprimná. Láska stráca v dnešnom svete hodnotu. Sú jej plné rádia v pesničkách, filmy, či  v TV seriáloch… Nejeden zmätený človek tápe a hľadá Lásku okolo seba. Kde je Láska? Ako vyzerá? Našli sme ju už?

Jeden priateľ prišiel za druhým a vravel, že lásku prežil trikrát vo svojom živote: „ Pred 5 rokmi som sa staral o jednu ženu a nič som od nej za to nechcel. Bola to láska?“ Nie, to bola utkvelá myšlienka.“ Schladil ho. „Potom 2 roky  som sa veľmi zaujímal o jednu veľmi peknú atraktívnu, ženu, no vôbec mi nerozumela. Bola to už láska?“ „Nie, to bola žiadostivosť.“ „Práve minulé leto som na plavbe po Karibiku stretol jednu ženu.  Ona bola chytrá, zábavná a veľmi dobre sme si rozumeli. Vždy, keď sme sa stretli, tak ma nejako zvláštne pichalo v žalúdku. Toto už bola láska, nie?“ „Nie, to bola morská choroba.“

Pred týždňom som kázal na prvých 8 veršov 12 kap. Listu Rímskym. Sme vyzývaní k tomu, aby sme vydávali svoje telá, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú to službu Bohu. Potom Pavol nám ukazuje ako taký nový život kresťana má vyzerať. Hovorí o rôznych aspektoch služby v kresťanstve. Sú to akoby také projektily, ktoré sa majú naplno prejaviť v našich životoch. A Láska k tomu akoby bola rozbuškou bez ktorej akákoľvek služba nemôže byť možná. Služba s láskou sú veľmi spojené nádoby.

MBAS! Ako môžeme prakticky každý deň prinášať lásku do tohto sveta? Láska nie je len pocit. Je to posväcujúca aktivita. Náš biblický text  R 12 nás vyzýva k láske 4 spôsobmi ako prinášať lásku medzi veriacimi a ako posväcovať láskou aj neveriacich. Dávajme Lásku a posvätenie v našich kresťanských vzťahoch a aj tých nekresťanských!

Aj v tento týždeň, kedy sme boli vyzývaní ku svedectvu sme si vraveli o tom, že túžime po úprimnej láske v našich rodinách, to druhé za čo sme prosili bolo svedectvo Lásky vo svete.

Láska je zázrak. Nie to prirodzená vec. Ukazovanie lásky je cestou, že budeme svedkami tejto lásky v našom okolí. Kď raz prišiel jeden muž za Ježišom, ktoré je najväčšie z Mojžišových prikázaní, tak mu odpovedal: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou.  To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. (Mt 22,37-39) Tá najväčšia vec podľa Biblie čo môžeme a máme robiť je milovať. Keď toto je pravda ako môžeme lepšie milovať ľudí okolo seba. Ako môžeme posväcovať svoje domácnosti?

Apoštol Ján napísal: Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Deti, nemilujme slovom ani jazykom, ale skutkom a opravdivo.  (1J 3,16) Láska je viac ako pocit, je to o obetných skutkoch lásky. Pavol chce, aby sme boli živými, svätými obeťami.

Ako môžeme prinášať lásku a obeť medzi kresťanmi? Láska medzi nami má byť úprimná, bez pokrytectva, máme sa milovať ak bratia a sestry. V nej sa predbiehať v úctivosti, máme byť horliví, slúžiť Pánovi, máme byť trpezliví, ustavične sa modliť a prejavovať vzájomnú pohostinnosť. ( R 12, 9-13 par.) Kľúčové slovo je autentickosť. Autentickosť má ukazovať spôsob ako žijeme, ale aj to ako prežívame lásku. Nielen si to pekne predstaviť ako milovať druhých, ale skutočne to aj žiť. Vieme byť živou obeťou Lásky?

Aký je rozdiel medzi pravou a falošnou láskou? Aktivita, skutok. Skutočná láska sa ukazuje v aktívnej pomoci druhým. Je strašné čo sa stalo v pondelok na Haiti. Kde zahynulo desaťtisíce, možno státisíce ľudí. Včera P. Coelho napísal na internet (Facebook): To, že som nič nenapísal nič kvôli Haiti neznamená, že nič nerobím. Som znechutený z toho ako sa celebrity ukazujú v TV ako idú pomôcť. Pán Ježiš povedal: Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavica, čo robí pravica. (Mt 6,3).

Páči sa mi jedna veta MBAS! Nie si volaný, aby si robil veľké veci, si povolaný, aby si robil malé veci s veľkou láskou! Stále rozprávame o rodine, o našej medzi ktorou žijeme, ale aj o tej veľkej Božej. Obete lásky robíme medzi našimi najbližšími medzi, ktorými sa dennodenne pohybujeme. Ak sa nestaráme o to, čo z toho budem mať ako nás neraz tlačí doba, v ktorej žijeme potom sa môžeme tešiť z každej malej veci, ktorú rkonáme. Sme potešení, keď sa nám niečo spoločne podarí. Nestaráme sa o to komu sme pomohli. Naša prirodzenosť sa neraduje. Ale inak je to, keď robíme veci pre Boha. Naša kapela Crossroads mala vo štvrtok veľkú trému, keď hrala medzi neznámymi ľuďmi. Modlili sa, aby sa Boh oslávil aj skrze ich mladosť a neskúsenosť. A mohli sme to vidieť. Bola to veľká oslava, chvála Jeho lásky, ktorú priniesli medzi ľudí. Bolo to iné ako keď hrajú tu medzi nami v chráme, kde im odpustíte aj nejakú chybičku. (ktorých je vďaka Bohu stále menej). Na záver zaznel potlesk za to ako hrali. No potom bol ešte jeden potlesk ešte väčší pre Boha, za to, že sme mohli cítiť Jeho prítomnosť v našom strede.

Problémom mnohých z nás je to, že neraz ostávame apatickí, v tom lepšom prípade nevieme ako veci robiť. Odpoveď nie je viac sa modliť alebo viac študovať Bibliu. To samozrejme máme robiť. Máme byť viac aktívni a slúžiť. Tými darmi čo máme. Objavme radosť zo služby! Konajme tak medzi veriacimi, ale aj neveriacimi.

MBAS! Aj Pána Ježiša, keď videli na svadbe v Káne a na iných hostinách hneď kritizovali. Ľudia si hneď nájdu zámienku ako niečo ohovoriť. Pán Ježiš videl problémy, ale aj radosti ľudí. Keď chýbalo víno, tak v láske urobil tento svoj prvý zázrak. Možno niekto povie, že to bolo trochu prízemné na Božieho Syna. On sa radoval s radujúcimi, plakal s plačúcimi pri Lazarovom hrobe a pri iných udalostiach.

Podľa Pavla máme robiť to isté aj my, máme dokonca priať dobro tým, čo nás prenasledujú, priať dobro  a nie zlo, máme byť jednej mysle, nevyvyšovať sa na druhých, múdrosť rozdávať naokolo. Neodplácať zlým zlé, ale rozdávať dobro všetkým ľuďom! (par. 14-17)

Počul som o jednej žene, ktorá čakala na križovatke v aute hneď za prvým pred ňou. Tam bol muž, ktorý mobilom volal s niekým, k tomu ešte hľadal niečo na druhom sedadle. Naskočila medzitým zelená. Žena to videla a začala trúbiť a kričať po celej križovatke. Muž si uvedomil čo sa deje, hoci už naskočila oranžová prešiel križovatka a žena sa posunula len o miesto. Po tomto záchvate prišiel za ňou policajt a zaviedol ju na políciu. Dal ju do cely a po niekoľkých hodinách ako si prešiel jej kabelku prišiel za ňou. „Veľmi sa ospravedlňujem. Stál som za Vaším autom, zatiaľ čo ste nadávala a kričala. Potom som si všimol rybičku na aute a nápisy Miluj Ježiša! A Nasleduj ma do kostola!. Hneď som si pomyslel, že ste ukradli auto, ale som sa mýlil. Prajem Vám pekný deň!“ Ľudia pozerajú na náš život. Ako sa prejavujeme. Hlavne neveriaci majú hneď argumenty, keď nekonáme tak akoby mali kresťania žiť.

Niektoré kresťanské prúdy hovoria, že veriaci v Krista sa nemôžu nikdy hnevať, ale majú potláčať svoj hnev. To prináša aj negatíva: takýto človek, ktorý potláča pocity ničí svoj život. To je proti tomu, čo chce Boh. On nám ponúka život v plnosti. Takýto postoj môže byť pre neveriacich odpudivý a nie priťahujúci.

Neveriaci ľudia chcú vidieť radujúcich, ale i plačúcich kresťanov. Oni túžia vidieť nás ako hovoríme aj o svojich problémoch, starostiach, ale zároveň majú vidieť ako je náš život iný od ich. Potrebujú vidieť ako naša viera robí rozdiel medzi prežívaním našich pocitov a životných situácií.

Boh nás stvoril s emóciami a pocitmi. Naše kresťanstvo máme žiť úprimné v zdravom otvorenom a autentickom vzťahu lásky.

Je to ako žiť v prúde rieky. No neraz musíme plávať proti prúdu. Je to ako, keď požiarnik uteká do domu, z ktorého všetci utekajú. Boh nám k tomu dáva silu skrze svojho Syna Ježiša Krista. On tu zanechal stopy, v ktorých máme kráčať.

Žijeme skrze kríž. Skrze skutky, obete lásky, ktoré máme ako kresťania v tomto svete konať. To je rozdiel medzi tými cirkvami, cirk. zbormi. Tie ktoré stoja na Ježišovi Kristovi, na Jeho láske žijú a rastú ako tie, ktoré tento základ akoby strácali. Pavel nebol nejaký idealista, ale On to čo písal druhým skutočne aj žil.

         MBAS! Chceme, žiť naše kresťanstvo skutočne? Autenticky? Nehanbime sa za svoje hriechy, chyby, starosti, no tiež sa naučme skutočne radovať a milovať ľudí okolo seba. Boh chce, aby sme ako jednotlivci, rodiny, cirkevný zbor stáli pevne na Skale, ktorou je Ježiš Kristus. Buďme svedkami Jeho lásky! Amen

 

 

V Banskej Bystrici v 2. nedeľu po Zjavení 17. januára 2010 AD

 

 

One thought on “Láska v každodnnom živote

Leave a Reply