„Ján siedmim cirkevným zborom v Ázii: Milosť vám a pokoj od Toho, ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, aj od siedmich duchov, ktorí sú pred Jeho trónom, a od Ježiša Krista, verného svedka, prvorodeného z mŕtvych a vladára zemských kráľov. Jemu, ktorý nás miluje, ktorý nás svojou krvou oslobodil od našich hriechov a urobil kráľovstvom, kňazmi svojmu Bohu a Otcovi, Jemu sláva a vláda naveky vekov! Amen. Ajhľa, prichádza v oblakoch! Uvidí Ho každé oko, aj tí, čo Ho prebodli. Nariekať budú nad Ním všetky národy zeme. Tak je, amen! Ja som Alfa a Omega, hovorí Pán Boh, ktorý...

Počuli ste už niekedy, aby sa vladár, panovník vybral odpočívať na trón? Ja nie! Keď kráľ sedí na tróne, znamená to, že pracuje! A to pred očami všetkého ľudu, reprezentujúc sa jeho zástupcom. Riadi osudy krajiny, zeme jemu zverenej, vydáva zákony, súdi, atď. Odpočinúť si ide do svojej súkromnej komnaty! Ani Pán Ježiš neodišiel posadiť sa na trón po Otcovej pravici, aby tam odpočíval po svojej pozemskej púti, aby sa tam spamätával po svojom úžasnom telesnom utrpení. „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ O svojom pozemskom trpiteľskom diele slávne riekol: „Dokonané“, ale nepovedal to o svojom tvorivom a prípravnom diele. Naopak!...

„a aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou“. J15, 27. Pánovým vstúpením na nebesá sa zakončil Jeho pozemský život; dokonal dielo, pre ktoré opustil nebeskú slávu, prišiel na svet a tak vyplnil poslanie, ktoré Mu uložil Otec nebeský. — Teraz už prišiel rad na učeníkov konať prácu, pre ktorú si ich Pán vyvolil; plniť povolanie, ktoré im uložil. — A aké povolanie by to malo byť? Vstupujúc na nebesá, povedal im lúčiaci sa s nimi Pán: „Budete mi svedkami aj v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme.“ — A toto ich...

Čistučké zrno sial. A toľký kúkoľ vzišiel. Toľký, až od neho už nahlas bolí zem. Na nepokojný svet som svojho času prišiel, z nepokojného sveta odídem. A mnohí po mne zadymené nebo spytovať budú takto ako ja: „Nemáme na pokoj? Vyhýba sa nám, lebo nie sme Ťa hodní, Knieža pokoja?“

Vrch Olivový – Sviatok žitia je plný olív – zeleň v nich, paprsky slnka vždy ju sýtia a sviežosť kvapiek dažďových! Tu preto stojí táto hora, by hlásala ten Pánov div, že starých stromov pukla kôra, Pán život vlieva do olív! Olivy žijú, hľadiac hore nebeských jasných do výšin, anjeli v tichom rozhovore im vravia: príde Boží Syn! Ten, ktorý vstúpil na nebesá, príde raz súdiť celý svet, kajúcich olív srdce plesá, veď odsúdenia pre nich niet! Niet odsúdenia ani smrti tam, kde zostáva nebies Pán, aj na zemskej nás chráni púti, do neba chce nás uviesť Sám!