Vstúpil na nebesá, aby bol s nami

   Vstúpil na nebesá, aby bol s nami

Pri lúčení dals hlásať zvesť,

z nej i dnes tešíme sa,

prijals’ liek na ľudskú neresť

a vstúpil na nebesá.

Ó, Kriste, mocný Víťaz

a náš Kráľ jasnolíci,

buď s nami –  a raz zhromažď nás

tiež Božej na pravici. Amen  (M.R.)

Mt 28,20 b: “Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta“. Amen

      Mnoho krát som už počul povedať našich bratov a sestry vo viere pri smrti ich blízkych, ktorí boli dlhodobo chorí, bezvládni a veľmi trpiaci: „ Veru, dobre sa mu stalo…“. Neznamená to, že by títo ľudia svojich blízkych  – či už mamu, otca, dedka, či babku nemali radi. Skôr naopak. Neraz sa o nich celé roky verne a trpezlivo starali. Smrť však prináša nielen bolestnú rozlúčku s blízkymi, ale častokrát jej príchodom prichádza k zloženiu veľmi ťažkého bremena kríža nemocného, preto ľudia vtedy hovoria: “Dobre sa mu stalo“.

     „Dobre sa mu stalo“! Tento výrok platí doslovne o odchode Krista Pána z tejto zeme, na ktorý myslíme so všetkými vernými kresťanmi v dnešný sviatok VSTÚPENIA. Pripomíname si odchod Ježiša Krista a nášho Pána a Spasiteľa z tejto časnosti do blahoslavenej večnosti. Vstúpil na nebesá a posadil sa na pravicu Božiu. Sviatok Vstúpenia nám zvestuje, že Ježiš odišiel z tohto nášho spôsobu existenie do neba, do existencie duchovnej. Odišiel do kráľovstva Jeho a nášho Otca. 

     Vrátil sa po vykonanom diele nášho vykúpenia, nášho duchového a telesného vyslobodenia z moci hriechu, smrti a diabla. Vieme, že naše vykúpenie bolo zaplatené Jeho krvou, totiž krvou nevinného Baránka Božieho. Od počiatku Jeho príchodu na zem, od Jeho počatia v Nazarete a Jehp narodenia v Betleheme, bol údel Pána Ježiša ťažký a poznačený krížom. (R 8, 32-34) Ježiš nebol vždy a všade prijatý s láskou. Vieme, že na začiatku dokonca aj Jozef, snúbenec Márie, mal s Jeho prijatím problém. Ale nikdy Jeho prijatie neoľutoval, a ani nikto z tých, ktorí Ho vierou prijali. 

    Vieme, ako reagovali na Jeho život vladári tohto sveta, ale aj tí, ktorí si mysleli, že „zjedli“ všetku zemskú a nebeskú múdrosť. Zákonníci a farizeji, Herodes a jeho dvor, kňazi i Jeho súkmeňovci v Nazarete, ale aj inde. (Kol 2,8-9) 

      Lenže Pána Ježiša nič nezastavilo v poslaní, ktoré mal vyplniť. Vykonal a dokonal ho v moci svojho Otca a Ducha Svätého. A keď toto dielo dokonal, prišla chvíľa o ktorej dnes môžeme vysloviť tie úvodné slová nášho ľudu: „Dobre sa mu stalo“! (Žd 12,2) Tým, že sa rozlúčil a odišiel od svojich učeníkov a všetkých, ktorých miloval, neodišiel ani ďaleko, ani vysoko, ani do nenávratna. “Vstúpil na nebesá a posadil sa na Božiu pravicu” – vyznávame spolu s apoštolmi”. (Žd 10,12) Tým chceme vyjadriť to, žeprijal hodnosť, ocenenie a miesto, ktoré Mu právom patrí. Bol povýšený do takého spôsobu existenie, ktorá patrí samotnému Otcovi nebeskému. Odišiel z tohoto pozemského a časného spôsobu života. Ľudské telo a spôsob našej existencie prijal pri svojom prvom príchode, pri svojom vtelení a narodení, aby sa stal jedným z nás a aby dokonale porozumel každému človeku v tele žijúcemu. Toto ľudské telo však bolo vzkriesením premenené na nebeské a duchovné telo. 

      V oslávenom tele môže Ježiš prebývať aj v inom stave a svete, ako je tento časný a pozemský. O tejto svojej existencii a prebývaní v nebi povedal učeníkom, že im“odchádza pripraviť miesto“. To však znamená, že nový, lepší a dokonalejší spôsob existencie je ponúknnutý a pripravený aj nám, ak Ho vierou prijímame. (Fil 3,20-21) 

     Vstúpenie na “nebo” neznamená, že Pán Ježiš odišiel na nejaké miesto v nadoblačnom svete, alebo vo viditeľom vesmíre. Slovo “nebo”, alebo “nebesá ” má totiž v Písme svätom aj iný význam ako len nebeská obloha, alebo vesmír. “Nebo” je aj spôsob existenie Pána Boha, ktorý je Duch. 

Nie je viazaný ani na čas, ani na naše zemepisné, či vesmírne súradnice. Je úplne iným spôsobom existencie, ako ju poznáme v tejto časnosti. 

K Ježišovi máme blízko vtedy, ak Jeho kráľovskú vôľu a Jeho duchovné pôsobenie prijímame.

         Ani učeníci nemuseli smútiť pri Ježišovm odchode. Tým, že vstúpil do neba, je všadeprítomný. Po zásluhe Mu teda patrí ten spôsob života, aký mal od počiatku u svojho nebeského Otca. Teraz už nie je viazaný na jedno miesto: na Jeruzalem, Nazaret, atď. – ale je prítomný všade a na každom mieste skrze Ducha Svätého. Všade, kde žijeme, kde sa radujeme, alebo smútime. Je s nami a pri nás a chce pôsobiťv našom duchu a duši neprestajne! Práve preto v posledných slovách na rozlúčku Pán povedal: 

Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta!“ 

     Bratia a sestry!

      O Pánovi Ježišovi môžeme teda pokojne povedať: Dobre sa Mu stalo. Súčasne platí, žetým sa dobre stalo aj nám! (Fil 1,21) Dôležitým zistením každého veriaceho kresťana je slovo Pána Ježiša,že On “ je s nami po všetky dni”, čiže je s nami stále. 

    To potom znamená, že “nebo” je blízko nás a vstúpenie do neho je možné takpovediac okamžite. Rýchlejšie, ako by sa ktokoľvek nazdal. Keď apoštol Pavel pohanským Grékom v Aténach na Areopágu hovoril o spôsobe Božej existencie, tiež túto skutočnosť zdôraznil, keď povedal:

“ Veď Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.„ (Sk 17,28)

     To isté platí aj o Božom Synovi. Nie je ďaleko, ale naopak- je blízko  nás. Čiže On nás počuje, vidí a nie je ani vysoko nad nami. Je s nami stále a na každom mieste. Navyše, On je a bude s nami neprestajne, ak aj my chceme byť s Ním. Ak svoj vzťah k Nemu neprerušíme. Ak sa neizolujeme, neuzavrieme pred Ním. Ak neodmietneme Jeho svätý život a Jeho kráľkovskú vôľu. 

       Je s nami “až do konca sveta” a bude i potom. Koniec sveta mnohí vidia kdesi v nedohľadne a myslia, že na druhý príchod Pánov netreba dnes myslieť. Lenže koniec sveta pre nás môže nastať a nastáva už vtedy, keď človek preruší vzťah živej, osobnej dôvery s Ježišom ako Pánom. Nie iba časná a fyzická smrť je hrozbou a koncom, ale najmä duchovná smrť je hrozbou pre človeka. Keď s druhým príchodom Pána Ježiša Krista nastane “koniec sveta”, bude to znamenať zmenu všetkého vo vesmíre a najmä zmenu vzťahu veriacich a Otca nebeského. 

       Mnohí sa nielen konca sveta, ale aj konca svojho života obávajú a vmímajú ho ako hrozu. Ale kto s Ježišom žije v duchovnom spoločenstve, nemusí sa báť ničoho. Naopak, každý veriaci v Krista Pána má dôvod na radosť, teraz i potom. Želajme si dnes ( ako to robíme na Vianoce) navzájom nebeský pokoj a radosť v Duchu Svätom. Zvestujme ho aj našim deťom a našim blížnym, ale aj všetkým bratom a sestrám vo viere. Lebo je verné slovo a zasľúbenie Kristovo:”Ajhľa, ja som s vami, po všetky dni, až do konca sveta”. Amen.

                          Sviatok: Vstúpenie  P.                Ľubomír Batka st.

Komentovať